Na prelome 20. a 21. storočia sa v Rusku začala intenzívne aktivizovať výskumná činnosť spojená s pátraním po stratených kompozíciách domácich autorov. Dalo by sa predpokladať, že poznatky o tvorbe takého významného a svetovo uznávaného skladateľa, akým bol Sergej Rachmaninov, dávno dosiahli svoje zavŕšenie a súčasné štúdie už nemôžu priniesť žiadne prekvapujúce nóvum. Napriek tomu vedci na začiatku storočia dospeli k prelomovému objavu, ktorý vyniesol na svetlo sveta študentské kompozície skladateľa, výrazne odkazujúce na kompozičné majstrovstvo jeho neskorších tvorivých období.

V súvislosti so zbierkou Rachmaninovových diel sa už v hudobných katalógoch dvoch hlavných archívov jeho tvorby (Štátne centrálne múzeum hudobnej kultúry M. I. Glinku v Moskve a Kongresová knižnica USA vo Washingtone) z 50. a 80. rokov 20. storočia uvádzala početná skupina kompozícií, o ktorých existencii sa síce vedelo z listov skladateľa, no ich rukopisy sa až donedávna považovali za definitívne stratené. K objaveniu týchto nezvestných rukopisov S. V. Rachmaninova, medzi ktorými dominuje klavírna podoba pôvodne orchestrálnej Suity d mol z roku 1891, výrazne prispelo zostavenie Úplnej akademickej zbierky diel S. V. Rachmaninova, ktorá bola projektom kolektívu Ruského hudobného vydavateľstva v Moskve.
Manuskript Suity d mol (1891) v autorskej verzii pre klavír bol objavený 10. novembra 2001 v archíve Glinkovho múzea v Moskve vo fonde Alexandra Iľjiča Zilotiho. O nález tejto ranej skladateľovej kompozície sa zaslúžil jeden z najvýznamnejších svetových odborníkov na kompozičné dedičstvo Rachmaninova, autor Úplnej akademickej zbierky diel S. V. Rachmaninova a vedúci Vedeckej rady Ruského hudobného vydavateľstva, muzikológ Valentin Ivanovič Antipov. Išlo o nepriradený rukopis štvorčasťovej klavírnej kompozície bez titulného listu, pričom práve neprítomnosť dôležitých údajov o skladbe podnietila Antipova k následnej detailnej štúdii. Výsledky výskumu ho priviedli k záveru, že nájdený rukopis je klavírnou transkripciou orchestrálnej suity S. V. Rachmaninova. Hlavnými dôkazmi pri atribúcii tohto diela sa stali charakteristické prvky získané štýlovo-žánrovou analýzou a tiež pri komparácii Suity d mol s ďalšími kompozíciami z obdobia skladateľovho štúdia na konzervatóriu.


Kontext vzniku
Suita d mol vznikla v rámci hodín inštrumentácie a hudobných foriem, ktoré Rachmaninov navštevoval v triede Antona Stepanoviča Arenského v akademickom roku 1890/1891, pôvodne ako orchestrálne dielo. Prvú zmienku o existencii tejto kompozície nachádzame v liste skladateľa Natalii Skalonovej zo 6. januára 1891: „Posledné dva dni som po celý čas komponoval a práve som dokončil inštrumentáciu svojej Suity. Všetko je to dobré, len po tejto práci ma strašne bolí pravá ruka.“ V nasledujúcom liste (10. január 1891) Rachmaninov približuje osud svojej kompozície: „Čo sa týka orchestrálnej Suity, moja práca nevyšla. Nebude sa hrať, pretože som ju napísal pre veľký symfonický orchester a u nás na konzervatóriu takých nástrojov, aké potrebujem, niet. Takže ostane na budúci rok, v ktorom chcem zorganizovať vlastný koncert – tam ju zahrám. Teraz som ju poslal Čajkovskému, aby sa na skladbu pozrel: jemu nepochybne dôverujem.“ 
Dôležitý corpus delicti, spájajúci Čajkovského s Rachmaninovovou ranou kompozíciou, sa nachádza v liste Aleksandra Iľjiča Zilotiho Čajkovskému z 23. januára 1891: „Drahý a zbožňovaný Piotr Iľjič! Dovoľ mi obrátiť sa na Teba s prosbou: pozri sa, prosím Ťa, na Suitu môjho študenta Rachmaninova, ktorú som Ti poslal, a napíš mi, čo si o nej myslíš.“
List A. I. Zilotiho bol zohľadnený pri tvorbe mnohých...

Text vznikol v rámci projektu Akadémia Hudoného života

... pokračovanie článku v čísle 01-02/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.

Updated: 20. 02. 2021
x