Skladba Charlieho Parkera Donna Lee je nepochybne jednou z najvýznamnejších hudobných tém éry bebopu a jazzu vôbec. Preto sa mi možnosť demonštrovať na jej harmonickom podklade tvorbu improvizácie prostredníctvom kvintakordov zložených z tenzií akordov vyššej terciovej stavby (tzv. upper structure triads) a hexatoník (tzv. triad pairs) zdala ako zaujímavá výzva. Harmonické nadstavby vo forme kvintakordov nad základným tvarom kvintakordu alebo septakordu sú nástrojom na komplexnejšiu harmonickú stavbu a implementáciu nových zvukových elementov do improvizácie. Tieto nadstavby (tenzie) vytvárajú zvukové pnutie, obohacujú hudobný jazyk a ponúkajú interpretovi pestrý výber harmonicko-melodických odtieňov. Obdobné „superpozície“ počujeme na nahrávkach všetkých významných jazzových hudobníkov. K dielni som pripravil aj video, ktoré nájdete na youtubovom kanáli Hudobného centra.

Sólo som nepoňal ako osobný interpretačný prejav, ale skôr ako ukážku koncepčnej práce so študijným materiálom, preto je takmer v každom takte príklad akordickej nadstavby, obsahujúcej tenzie daného akordu. Rozklady akordických nadstavieb (upper structure) a párovanie kvint­akordov bez spoločného tónu do hexatoniky (triad pairs) tvoria základný melodický materiál skomponovaného sóla a sú podstatou obsahu zapísaného chórusu.

Noty k dielni nájdete v čísle 03/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.

Video k hudobnej dielni nájete tu.

Podklad, s ktorým môžete dielňu cvičiť tu.

Skladba má formu A1-A2 a už od úvodného taktu je zrejmý pohyb z tonálneho akordu Ab do kvitakordu C na III. stupni (vytvárajúceho tenziu zv. kvinty), na ktorý nadväzuje kvintakord D, vytvárajúci alterované ten­zie b9 a b13 v rámci mimotonálnej dominanty na VI. stupni. Na túto nadväzuje, v taktoch 3–4, ďalšia mimotonálna dominanta, tentoraz na II. stupni. Tu uvádzam hneď dve možnosti aplikácie tzv. párovania kvintakordových nadstavieb – v prípade vnímania dominantného septakordu so zväčšenou kvartou (undecimou) je uvedený pár akordov Bb a C. Tercia akordu C (tón E) udáva lydický charakter danej harmónie (Bb7#11) a jednotlivé tóny sú súčasťou lydicko-mixolydickej stupnice (lydianb7). Druhou možnosťou je párovanie akordov Bb a Ab. Z nich druhý obsahuje tón Es, t. j. vo vzťahu k harmonickému materiálu čistú kvartu, ktorá je charakteristická pre zvuk prieťažného akordu (Bb7sus4).

Iný prípad použitia hexatoniky na dominantnom septakorde (s funkciou dominanty) je v 6. takte. Kombinácia durových kvintakordov

na zmenšenej kvinte (A) a malej sexte (Cb, resp. B)* vytvára početné alterácie (tenzie b5, b9, b13, #9), vychádzajúce z alterovanej stupnice. Spolu s párom durových akordov Db a Eb, ktorý obohacuje akord Bbm7 o tenzie 11 a 13 (5. takt), formuje rytmicko-melodickú sekvenciu (akýsi jazzový „lick“) ukončenú v 7. takte.

V A2 diele sa objavujú harmonické stupne s molovým charakterom: v takte č. 21 je na harmóniu Gm7 (b 5) použitý durový kvint­akord na VI. stupni (Eb) a v takte č. 23 obohacujú akord Fm7 ten­-zie 9, 11 a 13 nadstavbou v podobe kvintakordu Gm.

Zaujímavú melodickú linku vytvárajú tiež rozklady kvint­akordov v širokej sadzbe (tzv. spread chords alebo drop 2 voi­c­ings). Je zapísaná v takte č. 26 na akorde C7 (kde obsahuje párovanie dvoch, o tritón vzdialených durových kvintakordov C a F#) a tiež napr. v takte č. 29 na akorde F7 s využitím tenzií kvintakordu D.

Aby sme výber jednotlivých sept­akordov, na ktoré sme apli­kovali akordickú nadstavbu, skompletizovali, spomenieme ešte zmenšený septakord B°7 (alebo v inom zápise Bdim7) v takte č. 28 a opätovné využitie durových kvintakordov v tritónovej vzdialenosti (E a Bb).

Zaujímavou sa môže javiť aj kombinácia durových kvint­akordov na II. a III. stupni. v takte č. 31. Hexatonika z akordov Bb– C na akorde Abmaj7 vytvára zvukomalebné melódie v rámci lydicko-zväčšenej stupnice (3. mód melodickej molovej stupnice).

Kvintakordy z tenzií sú sformované aj vo zvyšných harmonických postupoch sóla a podľa tohto modelu možno dané improvizačné elementy aplikovať obdobným spôsobom. Rád by som však uviedol, že vybrané príklady tvoria len časť používaných akordických nadstavieb v jazze. Pre úplnosť prikladám sumarizáciu tých, ktoré sú využité v mojom sóle:

  •   maj7 (durový septakord)

    III dur (maj7#5)

    II dur (maj9#11)

    VII mol (maj9#11)

  •   7 (dominantný septakord)

    #IV dur (7b9#11)

    bVI dur (7#9b13)

    VI dur (13b9)

    bVII dur (7sus4)

  •   m7 (molový septakord)

    II mol (m13)

  •   m7b5 (polozmenšený sept­akord)

    bVI dur (m#5)

  •   ˚7 = dim7 (zmenšený sept­akord)

    bV dur (˚7)

    VII dur (˚7)

* V texte sú uvedené akordické značky v tzv. „americkom zápise“, v ktorom sa H dur píše ako B a B dur ako Bb. V názvoch tónov používame európsky zápis (Es).

Michal Bugala študoval jazzovú gitaru na Kunstuniversität v Grazi. Spolupracoval takmer so všetkými významnými domácimi umelcami a s medzinárodnou špičkou ako Victor Bailey, Eric Marien­thal, Gary Husband, Poogie Bell, Damion Reid, Reuben Rogers, Antonio Faraò, Clarence Penn a ď. Koncertoval v mnohých európskych krajinách, USA a v Kanade. Popri účinkovaní v rôznych hudobných projektoch je lídrom formácie Michal Bugala Group a multižánrového tria Triple Jump. Má na konte dva sólové albumy – 1st TouchY, ktorý v r. 2012 získal cenu Esprit za najlepší jazzový album roka. V r. 2016 založil festival Winter JazzFest Trnava, ktorý organizuje dodnes. Dlhodobo pôsobí aj ako pedagóg na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici a ako lektor na Letnej jazzovej dielni v Bratislave. V súčasnosti pripravuje online gitarovú školu GuitarAct.com.

Updated: 27. 04. 2021
x