Prečo ste prišli na Slovensko?

Presťahoval som sa sem z Ukrajiny pred tromi rokmi po úspešnom absolvovaní konkurzu do ŠKO Žilina. Dozvedel som sa o ňom vďaka môjmu bývalému spolužiakovi Sergiiovi Gavrylkovi, ktorý tu žije už sedem rokov. Vyštudovali sme spolu hru na lesnom rohu na ukrajinskej Národnej hudobnej akadémii P. I. Čajkovského v Kyjeve. Práve Sergii mi ŠKO odporúčal ako renomovaný komorný orchester, a keďže som typ človeka, ktorý nemá problém zbaliť sa a odísť za novou skúsenosťou, vzal som to ako osobnú výzvu a príležitosť posunúť sa ďalej. Na konkurz som sa pripravoval dva mesiace a z vystúpenia pred porotou som mal riadnu trému... (smiech)

Ako hodnotíte podmienky v ŠKO Žilina?

Podmienky sú tu výborné. Hneď po nástupe som mal k dispozícii kvalitný nástroj, čo je veľmi dôležitý aspekt pre každého hudobníka. Okrem toho má toto teleso zaujímavý koncertný program; od diel Mozarta cez slovenskú tvorbu, významné symfonické diela (napríklad Mahlerova 4. symfónia v úprave pre komorný orchester) až po filmovú hudbu. V budúcej koncertnej sezóne budem mať dokonca možnosť zahrať si sólový part v Koncerte pre lesný roh a orchester Es dur č.2 od Antonia Rosettiho, na čo sa veľmi teším. Jedným z najsilnejších zážitkov bola pre mňa napríklad aj minuloročná spolupráca ŠKO na projekte Marián Čekovský a talenty pre Svetielko nádeje, pri ktorej sme mali možnosť spoznať výnimočné mladé hudobné talenty. Zároveň absolvujeme zájazdy v Európe a v Ázii. ŠKO spolupracuje s výbornými sólistami, dirigentmi, disponuje skúsenými a spoľahlivými hráčmi. Celkovo je to veľmi sympatický kolektív. Možno to vyznie trochu ako klišé, ale v tomto telese som okrem kolegov spoznal aj ozajstných priateľov.

Aké bolo prijatie?

Bezproblémové. Keďže som prvým a jediným Ukrajincom v ŠKO, musím sa poďakovať celému kolektívu za veľmi ústretový prístup, vedeniu ŠKO a riaditeľovi Karlovi Hamplovi za trpezlivosť a pomoc, vždy keď som ju potreboval. Som vďačný aj, bohužiaľ, už nebohému Jozefovi Sokolovi, bývalému vedúcemu skupiny, ktorý mi veril a hneď na mojom prvom zájazde v Nemecku mi zveril sólo v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly či v slávnom Straussovom valčíku Na krásnom modrom Dunaji.

Komorný alebo symfonický orchester?

Môj prvý styk s komorným orchestrom bol až na Slovensku v ŠKO. Dovtedy som mal skúsenosti skôr s hraním vo väčších telesách, ako napríklad v prezidentskom orchestri v Kyjeve, v Ľvovskej národnej filharmónii či v medzinárodnom orchestri INSO-Lviv. Oba typy orchestra majú svoje čaro. Komorný orchester si vyžaduje 120 percent koncentrácie, každý tón aj hráč je dôležitý, hudobníci sa cítia viac ako sólisti. Zo zvukovej stránky sa však podľa môjho názoru nič nevyrovná monumentálnosti veľkého orchestra v dielach ako napríklad Brahmsova Tretia či Šostakovičova Desiata symfónia. Za vrchol hudobného umenia však stále pokladám...

... pokračovanie článku v čísle 03/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.

Updated: 27. 04. 2021
x