Profil osobnosti

Foto: Juraj Jakub Bindzár

Juraj Jakub Bindzár

24. 2. 1943 Pezinok

folk
skladba, gitara, harmonika ústna, spev, textári

Bio

Bio

1961
piesne pod vplyvom poetiky divadiel malých foriem (najmä Semaforu v Prahe) a Boba Dylana
1963
pesničkový kabaret Nostalgický nonstop a hra s pesničkami Explozivní putna pre pražské študentské divadlo
od 1965
pesničky v pezinskom nárečí
1968
pre televíziu pripravil scenár filmových piesní Pesnyčky o vojákoch, dzifčencoch a o smrci (réžia Jozef Pálka, spev Michal Dočolomanský), úryvky z textov vyšli v študentských novínách ECHO pod pseudonymom Jakub Juóm; prvé verejné vystúpenie počas augustových dní v čase okupácie
1974
Ján Fajnor nakrútil o Bindzárovi dokument Ze strnyska vetr píska (odvysielaný až v roku 1998)
1978
účinkovanie vo filme Víťaz spieva s piesňou Po štreke lásky večne musím mašírovat dál
1979
vystúpenie v Divadle u Rolanda (v tom období jediná pesničkárska scéna na Slovensku); stály hosť folkového združenia Slnovrat
1981
hudobná spolupráca na dokumentárnom filme Jána Fajnora Vlasto o cyklistovi Vlastimilovi Ružičkovi
1983
naštudovanie detského predstavenie Ako Winetú Jánošíka ratoval, ktoré je zachytené aj v televíznom dokumente Divadlo bez tmy
1986
vystúpenia: Martinské Folkfórum, bratislavská Folková zima, Folkové Vianoce v Trenčíne, Valašské Meziříčí, kluby na Morave a Slovensku; nakrútil celovečerný film Okresné blues s pesničkárom Jánom Dubanom v hlavnej úlohe
1988
spoluorganizátor festivalu Pezinské obstrléze
1989
nakrúca filmové balady Vínečko krvavé, Fijalkový koreň
1991
recitál v televíznom cykle Pesničkári slovenskí, v tom istom programe aj ako režisér dokumentu Spevavé stvorenia (2003)
2006
obnova projektu Spievanky
v súčasnosti pôsobí ako spisovateľ a dramatik

Juraj Jakub Bindzár bol od začiatku výsostne originálnym pesničkárom a samorastom a je paradoxom, že o čo menej koncertoval na verejnosti, o to viac jeho piesne zľudoveli. Svedčí to o ich životaschopnosti a sile. Kto však mal šťastie a počul spievať tohto nestora slovenského pesničkárstva naživo, ten môže aspoň tušiť, koľko fyzickej námahy je skrytej vo chvíli, keď sa usádza k spievaniu: „Barly si odkladá pri koncerte na stoličku vedľa seba, rovnako nenútene a prirodzene, ako si tam, položí harmoniku, keď ju nepotrebuje.“ Svojim súputnikom ukazuje, ako úžasne sa dá bežať beh na dlhé trate... „Bindzárov skalpel zasahuje do špiku, nemilosrdne a nehorázne, ale s nehou a rázne. Je to vytie vlčiaka, ktorý nám nechce nič vziať. Vyceruje zuby, lebo stráži to hrubé, nespisovné srdce, ktoré bije v hrudi každého z nás...“ (Štefan Moravčík)

Bibliografia

  • DAUBNEROVÁ, H.: Pesničkári slovenskí.
    2000 Slovenské pohľady 2000, č. 2, s. 147 – 153
  • MORAVČÍK, Š.: Kolko bolesci sa do teho blús zmescí.
    1998 Slovenské pohľady 1998, č. 2, s. 73 – 81
  • MALOTA, D.: Okresné blues.
    1991 Obrana lidu 1991, č. 9
  • BREZINA, J.: Radosti skeptického moralistu.
    1988 Slovensko 1988

Ocenenia

  • Prehliadka rozhlasových hier
    2005 - Hlavná cena za hru Piata sirota (2003)
  • Prehliadka rozhlasových hier
    2002 - Hlavná cena za hru Liselotte, kontesa opica
  • Cena Literárneho fondu
    1982 za réžiu filmu Saša
  • Výročná cena Slovenských pohľadov
    za publicistiku a kritiku
    – štvornásobný držiteľ


« späť na zoznam Aktualizované: 01. 02. 2017