Logo HŽ

Quasars Ensemble: Contemporary Reflections

Hevhetia 2011

Na úvod prvého CD Quasars Ensemble znejú virtuózne tóny 23. Capriccia Pietra Locatelliho zo zbierky Il labirinto armonico. Tento vstup má symbolickú hodnotu a to z viacerých hľadísk. Skutočnosť, že vstupnou skladbou prvej CD nahrávky mladého súboru špecializujúceho sa na súčasnú hudbu je perla barokového repertoáru, prijme poslucháč buď rozpačito, alebo porozumie zámeru: medzi jednotlivými segmentmi repertoáru nemá zmysel zachovávať umelé hranice, rovnako z estetických princípov, ako z hľadiska praxe. Fantastická hra huslistu Mareka Zwiebela všetko ozrejmí: každý, kto má ambíciu stať sa hodnoverným a majstrovským interpretom súčasnej hudby, musí mať nevyhnutne vžité aj tie najvirtuóznejšie barokové pasáže.
Tu sa však ponúka ďalšia otázka: prečo zaznie dielo pre sólové husle práve vtedy, keď sa chce predstaviť súbor? Na túto otázku – ešte skôr, ako sa pozrieme na obal CD – však dostaneme okamžitú odpoveď: „tento“ Locatelli, totiž nie je „onen“ Locatelli. Husľové sólo je čoraz dominantnejšie obklopované vzrušeným, z hľadiska zvukového spektra bohatým komorným prostredím, ktoré týmto spôsobom jemne mení nielen akustický charakter skladby, ale aj jej dramaturgiu. Pod tento novo skomponovaný variant sa podpísal umelecký vedúci, dirigent a klavirista súboru Ivan Buffa. Následne – po Buffovej žánrovo príbuznej, no celkom odlišný idióm používajúcej skladbe – zaznievajú  jednotlivé diela takých osobností súčasnej medzinárodnej hudobnej elity ako Salvatore Sciarrino, Michael Jarrell, Bent Sørensen, Luciano Berio či João Pedro Oliveira, aby rad uzavrela kompozícia Eyes Wide Shut od ďalšieho slovenského talentu, mladej skladateľky Petry Bachratej. Prvé CD Quasars Ensemble, ktorý vznikol iba pred tromi rokmi, je teda pravou tour de force. Nielen preto, že na ňom súbor zaznamenal samé  náročné virtuózne diela s veľkým citovým nábojom, ale aj preto, že zároveň poukazuje na vysokú mieru vkusu, cit pre dramaturgiu a odhodlanie riskovať.
Hevhetia, zakaždým produkujúca vynikajúcu zvukovú podobu, dokázala nie po prvý raz, že s primeraným citom pre kvalitu a šikovnou voľbou možno doviesť k úspechu aj súčasné skladby, ktoré predstavujú vážnu výzvu. Platí to aj v tomto prípade: veľmi vzrušujúci, dobre zvolený program, z hľadiska estetického rozhľadu veľmi koherentný, no štýlovo predsa dosť variabilný. Skvelým kontrapunktom k Sciarrinovmu kvintetu postavenému na zvukových farbách i k Beriovej statickej éterickej hudbe je hustejšie sa valiaci, v stave neustálych zmien sa nachádzajúci hudobný tok skladieb Jarrella a Oliveiru. V centre CD umiestnený Sørensenov miniatúrny violový koncert The Lady and the Lark je vyvrcholením programu, a to nielen vďaka svojmu kontextu. Tento druh melodickej citovosti, ktorá zároveň nie je do minulosti zasnene zadívaným tradicionalizmom, tu zaznieva na najvyššej úrovni.




Aktualizované: 25. 04. 2016