Logo HŽ

Dušan Martinček: Music for Piano

Hudobný fond 2010

Ivan Palovič, Alexander Cattarino, Mikuláš Škuta, Peter Pažický, Jordana Palovičová, Cyril Dianovský

Edičný katalóg Hudobného fondu sa prednedávnom rozšíril o cenný titul, ktorý približuje klavírnu tvorbu skladateľa Dušana Martinčeka od čias jeho štúdia na VŠMU až po posledné tvorivé obdobie. Martinček, sám výborný klavirista s profesionálnym školením, rád zveroval uvádzanie svojich diel iným umelcom, často blízkym priateľom. Disk ponúka 9 nahrávok v interpretácii 6 popredných slovenských klaviristov staršej, strednej i mladšej generácie. Užitočným doplnkom k počúvaniu je sprievodný text Ľubomíra Chalupku, ktorý fundovane približuje nielen kompozície sprostredkované na CD, ale aj ich miesto v kontexte celého Martinčekovho života a diela.
Výber z cyklu Siedmich koncertných etúd op. 4 v podaní Ivana Paloviča je dôkazom obrovskej tvorivej invencie mladého skladateľa (v čase komponovania dovŕšil 20 rokov) a zároveň priestorom pre interpreta ukázať skvelú techniku (Moto perpetuo), nechať neobyčajným spôsobom rozoznieť zvonivé registre klavíra (Invencia – pre mňa osobne najväčší zážitok z celého CD) a vložiť sa s ľahkosťou do bartókovskej hravosti, chvíľami až bizarnej tanečnosti (Ostinati). Na inšpirácie zahraničnej proveniencie poukazuje Rumunská rapsódia Negrea nahraná Alexandrom Cattarinom (v pomalých častiach je možno trochu rozvláčna, ale v rýchlych briskná a patrične dravá). Ďalšie dve skladby sú ukážkou Martinčekovho poňatia klavírnej sonáty. Bez akýchkoľvek reminiscencií na klasickú sonátovú formu sa v nich sústreďuje na určitý motivický, kompozično-technický alebo výrazový element a ďalej ho rozvíja na ploche jednej uzavretej časti. V Sonáte Meditácii B-A-C-H nejde len o zameranie sa na samotný kryptogram Bachovho mena, ale skôr o „cestu“ k nemu v podobe intelektuálnej meditácie (opäť v citlivej interpretácii Ivana Paloviča). V Sonáte Appel je zase v popredí výrazový element – hudobné vykreslenie apelu, naliehavej výzvy vystavanej na kontraste tempom a hustotou faktúry odlíšených  plôch.

Hre Mikuláša Škutu nechýba technická brilancia ani potrebná plastickosť vo výraze. Cyklus 10 Mouvements je najrozsiahlejším a zároveň po rytmickej stránke najnáročnejším spomedzi prezentovaných diel. Martinček v ňom rozvíja koncept „schizometrie“ prítomný už v jeho predchádzajúcej tvorbe, kedy v určitých úsekoch jednotlivé hlasy – v tomto prípade pravá a ľavá ruka klavíra – hrajú v rozličnom tempe nezávisle od seba. Na nahrávke Petra Pažického treba predovšetkým oceniť, že komplikované rytmické štruktúry v aleatórnom zvukovom výsledku nevytvárajú dojem zmätku, ale vzájomného súladu. Ako určité odľahčenie pôsobí nasledujúci cyklus Venovania. Šesť charakteristických skladieb je Martinčekovým symbolickým vzdaním úcty významným hudobným osobnostiam (Bach, Liszt, Czerny, Bartók a Stravinskij, Rahbari, Rameau), na nahrávke v precíznej interpretácii Jordany Palovičovej. Album uzatvára skladba Nové nokturno.

Cyrilovi Dianovskému sa v nej podarilo prehľadne vykresliť viacvrstvovosť faktúry a napriek zložitým rytmickým figúram zachovať pokojnú nokturnovú náladu diela.
Snáď len dve kritické poznámky na záver. Poslucháč nikde nenájde informáciu o tom, kedy jednotlivé nahrávky vznikli. Dá sa len dedukovať, že niektoré musia byť staršieho dáta – s určitosťou ide o skladby nahrané I. Palovičom, o ďalších to prezrádza zvuková kvalita. A napokon, dve z prezentovaných nahrávok (Meditácia B-A-C-H a Nové nokturno) sú už v súčasnosti dostupné na kompaktných diskoch (prvá priamo v edícii Hudobného fondu). I keď ide nesporne o významné Martinčekove diela a ich prítomnosť je v rámci celkovej dramaturgie odôvodniteľná, ostáva otázkou, či tým predsa len „nezabrali“ miesto ďalším, ktoré by si tiež zaslúžili vydanie na CD.




Aktualizované: 25. 04. 2016