Logo HŽ

Romantic Violin Concertos

Coviello Classics 2011

H. Pfitzner
S. Wagner
R. Wagner
Juraj Cizmarovic,
WDR Rundfunksorchester Köln,
Marcus Bosch

Spoločnosť Coviello Classics pred niekoľkými mesiacmi uviedla na trh CD, ktoré je pozoruhodné minimálne z troch dôvodov: sú na ňom zaznamenané veľmi málo známe diela pre husle a orchester dvoch oneskorených nemeckých romantikov; sólistom je slovenský huslista Juraj Čižmarovič a  vďaka interpretačnej úrovni je nahrávka viac než len dokumentáciou historických rarít.
Mená Hansa Pfitznera, Siegfrieda Wagnera (a aj jeho otca Richarda) už zrejme navždy ostanú spojené s neblahými sklonmi k delíriu zvanému antisemitizmus a priamo alebo nepriamo aj s ideológiou Tretej ríše. Uplynulo však už dosť veľa času na to, aby sme tieto asociácie dokázali odfiltrovať od samotnej hudby a hľadieť na ňu čisto ako na estetický objekt, bez ohľadu na historické či ideologické kontexty. Pfitznerov Koncert pre husle a orchester h mol op. 34 z roku 1924 je ťažiskovým dielom CD a pokiaľ viem, po zázname v naštudovaní Saschka Gawriloffa z roku 1989 vydanom v rámci kompletu Pfitznerovej orchestrálnej tvorby (CPO, 1995) ide zatiaľ o jeho druhú nahrávku v novodobej histórii. Časovo pomerne rozmerná skladba spája štvorčasťový sonátový cyklus do jedného celku, hoci na tejto nahrávke je rozdelená na tri časti – s lyrickým intermezzom, kde sólové husle celkom mlčia a nad orchestrom dominuje hlas hoboja, tvoriacim jej približný stred. Hudba nikdy neopúšťa germánsku neskororomantickú idiomatiku (s výnimkou neraz nápaditej orchestrácie, ktorá prezrádza, že kompozícia vznikla už po prelome 19. a 20. storočia) a tá necháva vyniknúť sólový nástroj najmä v rovine melodiky a ako nositeľa silného emocionálneho náboja.

Nástrojová virtuozita tu je len zriedka (v niektorých pasážach výrazovo odľahčenejšieho finále) chápaná v zmysle technickej brilancie; interpret má za úlohu skôr vyťažiť zo svojho nástroja silný, presvedčivý výraz. Práve to sa Jurajovi Čižmarovičovi darí skvele. Hrá so zápalom a zároveň s pochopením pre hudobný jazyk diela a jeho gestiku, no bez toho, aby svoju hru príliš vystavoval na obdiv – jednoducho spolupracuje s orchestrom v prospech interpretovaného diela.
Podobne možno hovoriť aj o jeho podaní Koncertu pre husle so sprievodom orchestra Siegfrieda Wagnera. Jednočasťovým (na nahrávke rozdeleným na dve časti) dielom z roku 1915 sólista prechádza akoby zasnený pútnik; melodicko-výrazová poloha celkom dominuje v prvej, elegicky ladenej polovici a v druhej sa k nej pridávajú ľahšie, miestami až tanečné motívy, vzdialene asociujúce neporovnateľne slávnejšie skladby tohto žánru od Mendelssohna-Bartholdyho, Brahmsa alebo Dvořáka. Osobne ma na tomto diele najviac prekvapila autorova remeselná zručnosť (veď ide o syna Richarda Wagnera a vnuka Franza Liszta...), hoci bohatstvo hudobných myšlienok až tak veľmi nie. Koncert pracuje s motívmi zo Siegfriedovej opery An allem ist Hütchen schuld a má podtitul „symfonická báseň“, bol teda zamýšľaný skôr ako programová skladba. Väčšina poslucháčov sa však – vzhľadom na frekvenciu uvádzania opier Wagnera mladšieho – bude musieť zaobísť bez týchto asociácií a vnímať dielo ako čistú hudbu. To je napokon asi ten najlepší postup, keďže Čižmarovič hrá stále s plnokrvným tónom a s úžasným pochopením a aj orchester sa prezentuje krásnymi, plastickými farbami.
Chuťovkou na záver sú Sny, posledná z Wesendonck-Lieder Richarda Wagnera v jeho vlastnej úprave pre husle a komorný orchester. Raz darmo, aj napriek nesporným kvalitám hudby, ktorá na nahrávke znela doteraz, ten skutočný „dotyk tvorivého ducha“ som pocítil až pri tejto drobnosti veľkého majstra a v duchu som ľutoval, že do tejto podoby neupravil aj ostatné 4 piesne z cyklu... Každému milovníkovi nemeckej romantiky toto CD samozrejme odporúčam do pozornosti.




Aktualizované: 29. 04. 2016