Logo HŽ

Stanislav Šurin: Antifóny a duchovné piesne

Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2011

Od tradície k postmoderne. Tak by som charakterizoval kolekciu 48 skladieb sakrálnej hudby určených predovšetkým pre liturgiu, ktoré našli svoje miesto v novom autorskom spevníku Stanislava Šurina. Tento organista, pedagóg, cirkevný hudobník a organizátor hudobných festivalov je ďalšou postavou v neprerušenej dynastii trnavských hudobníkov, ktorá siaha prinajmenšom do 19. storočia. Mená ako František Otto Matzenauer, Mikuláš Schneider-Trnavský či Ladislav Burlas sú všeobecne známe. V posledných desaťročiach sa zoznam trnavských skladateľov a organistov rozrástol o Petra Reiffersa, Mareka Cepka, Stanislava Šurina a ďalších.
Byť kostolným organistom je missio et fatum, poslanie i osud zároveň. Ak si za kráľovský nástroj pravidelne sadá zodpovedný, talentovaný a vzdelaný hudobník, časom sa to musí premietnuť do jeho ľudského i umeleckého vývoja. A zákonite po istej dobe začne hľadať nadčasové vyjadrenie svojich hudobných predstáv. Tak dospeje od interpretácie cez improvizáciu až ku kompozícii.
V spevníku Stanislava Šurina, ktorý nedávno obohatil ponuku notových materiálov pre organistov a chrámové zbory, nájdeme dva druhy skladieb. Prevahu majú antifóny, ktorých texty  zvyčajne parafrázujú alebo citujú biblické predlohy, najčastejšie zo Starého zákona (Kniha žalmov) a niekedy aj z Nového zákona (Magnificat). Druhú skupinu skladieb tvoria strofické piesne, ku ktorým z hľadiska hudobnej formy patria aj hymny a sekvencie. Piesne sú v spevníku tri: Keď sa Boh nevládnym, Temnotu ožiaril a Zišli sme sa. Ich texty napísali slovenskí autori  Jozef Porubčan SJ, Anna Amadina a Ján Maršálek.
Komponovať antifóny, piesne, hymny a sekvencie znamená aj v 21. storočí rešpektovať spomenuté formové schémy. Stanislav Šurin pri tvorbe spevníka použil hudobný jazyk inšpirovaný tradíciou, na prvom mieste gregoriánskym chorálom, ale aj novými hudobnými smermi, najmä rozšírenou modalitou. Do skupiny inšpirovaných tradíciou patrí napríklad antifóna Velebí moja duša Hospodina, ktorej svieža melodika a priezračná harmónia organového sprievodu v ničom nepripomína hudbu 20. storočia.

Do rovnakej skupiny možno zaradiť aj interpretačne a poslucháčsky nenáročnú, pritom ale vkusne spracovanú antifónu Blahoslaviť ma budú a tiež hymnus Príď Duchu Svätý, tvorivý. Podobne aj hymnus Ctime túto sviatosť je zhudobnený tradičným spôsobom. Omnoho odvážnejšie je prekomponovaná antifóna Keď sa všetko pohrúžilo, v ktorej autor nešetril chromatizmami v melódii žalmu a disonanciami v podobe akordov zahustených pridanou sekundou či nónovými akordmi v organovom sprievode.
V niektorých skladbách, napríklad v zhudobnení textu Dobrý Pastier, použil Šurin dórsky modus v melódii a odvážnu, pritom však hudobne logickú harmóniu v závere antifóny. Inde zasa ozvláštnil kompozíciu vybočením do nezvyklej tóniny. Peknú ukážku takého riešenia nájdeme hneď v prvej antifóne s názvom Ani márnotratných s moduláciou z pôvodného Es dur do terciovo príbuznej Ges dur. Takéto miesta pôsobia hudobne zaujímavo a práve vďaka použitiu čistých konsonantných akordov v organovom sprievode sa aj bez problémov intonujú.
Pár slov si zaslúži aj rytmická stránka kompozícií. Pri zhudobnení strofických textov použil autor spevníka piesňovú formu a s ňou spojené pravidelné metrum. Tvrdším orieškom sú neveršované a nerýmované texty antifón. Ich tvorcovia si nelámali hlavu nad tým, či sa budú dobre zhudobňovať. Hudobník s potrebnou invenciou a skúsenosťou však dokáže aj v texte s nepravidelnou stavbou nájsť istý rytmus a nenásilne vsadiť text do melódie s pravidelnou pulzáciou. Takým spôsobom je skomponovaná väčšina antifón. Len výnimočne, napríklad pri zhudobnení textu Blízko je Pán, blízko sŕdc, použil Šurin voľnejšie taktové útvary s nerovnakým počtom dôb.
Za povšimnutie nepochybne stojí aj príkladná notografia celej publikácie. Len málokto vie, aké ťažké je dostať „pod jednu strechu“ viac druhov notácie – klasickú i beznožičkovú – či pridať k notám viac veršov s rozličným počtom slabík, napríklad pri žalmoch. V tomto smere odviedol ukážkovú prácu Rastislav Podpera.
Prílohou k spevníku je CD, na ktorom si možno jednotlivé skladby vypočuť vo vzorovej interpretácii súboru Schola cantorum Katolíckej univerzity v Ružomberku pod vedením Janky Bednárikovej a komornej zostavy miešaného speváckeho zboru Tyrnavia.
Deväť skladieb v spevníku má okrem slovenskej verzie aj hudobne identickú latinskú verziu. Použitie univerzálnej latinčiny umožňuje uviesť skladby nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a
vďaka širokému použitiu biblických textov môže spevník poslúžiť viacerým kresťanským cirkvám, nielen katolíckej. Dúfam, že to nebude posledný autorský počin Stanislava Šurina.




Aktualizované: 29. 04. 2016