Logo HŽ

Grzegorz Karnas - Karnas

Hevhetia 2011

CD/2LP

„Od vydania posledného albumu sa venujem prevažne štúdiu arabského sveta, arabského jazyka a prestávam myslieť na tvorenie hudby,“ povedal mi pred štyrmi rokmi v Bratislave po svojom klubovom koncerte výnimočný poľský vokalista Grzegorz Karnas. „Čakám, pokiaľ budú v mojom vnútri tieto vplyvy kumulovať, aby som ich mohol pretaviť navonok. V hlave mám množstvo nápadov na nový album, ktorý chcem nahrať so svojou kapelou naživo v štúdiu. Mám predstavu o zaznamenaní zvuku systémom fotografovania, zachytenia momentiek našej hudby.“ Po období dlhého čakania možno sotva dodať viac než to, že zámer sa vydaril a rok pred dovŕšením svojich 40. narodenín prichádza Karnas s vyzretým opusom pod krídlami košického vydavateľstva.
Opakované návraty ku Karnasovým predchádzajúcim albumom (Reinkarnasja, ktorý predstavil na Bratislavských jazzových dňoch 2001, Sny a Ballady na koniec świata)  naberali na intenzite a ich poslucháč sa sotva dokázal nabažiť predkladaných zvukových možností. V Karnasovom prípade snáď presnejšie „nemožností“, pretože spôsoby, akými tento svojrázny umelec narába s hlasovým fondom a predstavivosťou, sa vymykajú popísateľným charakteristikám. Jedinečnosťou a predkladaním neidentifikovateľných zvukov v takmer nespevných melizmách možno jeho hlas pripodobniť inštrumentálnej plasticite. Rovnako trefné je označenie skladieb ako zvukových fotografií. Karnas sa neostýcha zachytávať pozoruhodnú scenériu opakovane predkladaním rozličných variantov tých istých skladieb a celistvosť panoramatických snímok rozdrobuje mimovoľne pôsobiacimi momentkami. Možno práve skutočnosť, že výsledný obraz si mnohokrát musí vyskladať sám adresát, dodáva Karnasovej hudbe pečať exkluzivity pre vnímavejšieho poslucháča.

Naznačuje to úvodná Zima, v ktorej líder vrství vokálne plochy nad tupo znejúcimi fragmentmi preparovaného klavíra Michała Tokaja a retrográdnymi zvukovými slučkami violončela Adama Oleśa. Prekvapivú symbiózu s nespevnými melodickými útržkami prináša nástup groovujúcej kapely (kontrabasista Michał Jaros a bubeník Sebastian Frankiewicz). Rovnakou témou, avšak v rozjasnenej latino fusion atmosfére, sa album končí a podobných návratov zapadajúcich do mozaiky Karnasovho obrazu tu nachádzame niekoľko: poetickosť Słodkej, ktorej text si spevák prepožičal od legendárnych poľských bluesrockerov Dżem, ponúka pretransformovanú do akustického i elektrického jazyka a psychedelicky snové vízie Langue d‘amour/Język miłości rozkúskuje do piatich kapitol.

Obraz ženy pokúšanej hadom prednášaný originálne deklamovaným sprechgesangom je ústredným motívom nahrávky. Množstvo jazykových špecifík (Karnasovu záľubu v lingvistike prezrádzajú rôznorodé jazykové mutácie vybraných textov v booklete) a odvolávky na poľské reálie (skvostná avantgardná štylizácia punkovej klasiky Spytaj milicjanta s hravou vokalízou) nebránia komunikatívnosti projektu, naopak nabádajú k hlbšiemu objavovaniu súvislostí. Tomu napomáha aj skvelý zvuk, ktorý väčšmi ako na digitálnom nosiči vynikne na dvojitom vinyle s pridanými bonusmi z minulých albumov. Zriedkakedy sa objavuje natoľko originálny (pre niektorých snáď až znepokojujúci) pohľad na spev a hudbu vôbec ako predkladaná karnasovská vízia.




Aktualizované: 05. 05. 2016