Logo HŽ

Slovenská organová hudba

Ján Vladimír Michalko
Hudobný fond 2010

Aj v roku 2010 pokračoval Hudobný fond vo vydávaní zvukových nosičov mapujúcich slovenskú hudbu druhej polovice 20. storočia. Jedným z nich je aj nahrávka diel troch slovenských skladateľov – osobností generácie Novej hudby: Mira Bázlika (1931), Juraja Beneša (1940–2004) a Romana Bergera (1930). Interpretom je osobný priateľ skladateľov a renomovaný slovenský organista Ján Vladimír Michalko, ktorý hrá na organe Veľkého evanjelického kostola v Bratislave. Autorkou textov v booklete je Naďa Hrčková.
Charakter skladieb poznamenala doba ich vzniku, t. j. 60., prípadne 70., 80. a 90. roky 20. storočia, predovšetkým v zmysle „tieňa bolesti, výkrikov odporu, ale aj meditatívnou vyrovnanosťou a túžbou po kráse a transcendentne“. (Hrčková)
Úvodné Bázlikove Tri fantázie predstavujú kompozične azda najkonzervatívnejšiu – v pozitívnom slova zmysle – časť tejto nahrávky. Neklamne to naznačujú zreteľné alúzie na chorál hneď v úvode prvej z nich. Môžeme tu však hovoriť i o skutočne modernom uchopení kompozičnej matérie, tak v zmysle harmonickej práce postupného rozvíjania z tonality vychádzajúcich modelov, ako aj v oblasti motivicko-tematického tvarovania. Michalkova interpretácia zjasňuje hudbu prehľadným registračným farebným stvárnením, v ktorom od začiatku vynikajú odtiene jednotlivých zvukových kombinácií kráľovského nástroja v bratislavskom Veľkom evanjelickom kostole. Nie je určite vôbec jednoduché zaujímavo zvukovo či komplexne interpretačne vystavať hudbu moderných autorov, ktorí nie sú organistami.

Michalkovi sa to však darí, a to i v nasledujúcej, dobou trvania veľkorysej, takmer dvadsaťminútovej skladbe Durée Omega od jeho niekdajšieho kolegu-pedagóga z VŠMU, skladateľa a hudobného teoretika Juraja Beneša. Interpret využíva celé spektrum organových farebných a výrazových možností a naďalej účinne ťaží z bohatej zvukovej ponuky veľkého nemeckého neskororomantického nástroja, keď striedanie jednotlivých plôch v tempách či faktúre podporuje originálnou registračnou invenciou. Nebojí sa zároveň rýchlych temp brilantnejších figurácií, ani ich pokojnejších doznievaní v utišujúcej atmosfére.
Exodus Romana Bergera je dnes súčasťou Michalkovho kmeňového repertoáru. Je jeho prvým interpretom doma i v zahraničí, čo sa prejavuje predovšetkým v nadhľade, s akým je dielo predvedené. Ťažisková skladba nahrávky, v mnohom syntetizujúca autorovo tvorivé snaženie, čerpá tematicky z viacerých zdrojov. Či už ide o prvú časť Musica profana s následnou reakciou Dies irae, alebo druhú časť, ktorá spracúva typický organový motív B-A-C-H a melódiu zo skladby Eufemias mysterion Miloslava Kabeláča, „morálnej autority a martýra českej Novej hudby“. Tretia časť hlása posolstvo pokory a prosby o „dar východiska“ (exodu) zo zmätku ega k „narodeniu sa z Ducha“ (Hrčková).
Vznik a interpretačná kvalita tejto nahrávky diel autorov generácie Novej hudby je nesporným prínosom k mozaike slovenského (nielen) organového umenia 20. storočia.




Aktualizované: 09. 05. 2016