Logo HŽ

Bohuslav Martinů - Nipponari, Magic Nights, Czech Rhapsody

Supraphon 2008

Dagmar Pecková, Ľubica Rybárska, Ivan Kusnjer, Kühnov miešaný zbor,
Symfonický orchester hl. m. Prahy FOK,
Jiří Bělohlávek

Päťdesiate výročie smrti Bohuslava Martinů iste podnietilo vydanie tohto disku stavajúceho vedľa seba tri autorove skoré diela pre sólový hlas s orchestrálnym sprievodom. Ide o nahrávky z rokov 1986 (Česká rapsodie) a 1991 (zvyšné dve diela). Z hľadiska textových predlôh do tejto trojice nezapadá Česká rapsodie, ktorú Martinů skomponoval pod vplyvom rodiacej sa Československej republiky, kým piesňové cykly Nipponari a Kouzelné noci sú inšpirované japonskou, resp. čínskou poéziou. Z chronologického hľadiska je zasa osamotený cyklus Nipponari (1912), dielo 22-ročného skladateľa, pričom zvyšné diela sú z roku 1918.
Monumentálna kantáta Česká rapsodie pre barytón, miešaný zbor, organ a orchester ma prekvapila najmä svojím konzervatívnym harmonickým jazykom, dvořákovskými a mahlerovskými gradáciami a vrcholmi.

Kouzelné noci, tri piesne na čínske texty pre soprán a orchester sú inštrumentačne oveľa farebnejšie, ale ich veľký orchestrálny aparát málokedy dosahuje vzdušnosť a jas cyklu Nipponari, siedmich piesní na japonskú lyrickú poéziu pre ženský hlas a malý orchester. Tento disk teda ponúka tri podoby Martinů v čase jeho skladateľského formovania. Podľa mňa stojí za to mať ho už len kvôli vynikajúcim piesňam na japonskú lyriku. Nahrávky sú aj interpretačne veľmi vydarené, z orchestra vyžaruje celá škála farebných odtienkov a výkony sólistov sú vysoko profesionálne. Myslím si však, že dramatický soprán Ľubice Rybárskej je miestami príliš hutným partnerom rafinovanej orchestrálnej textúry.




Aktualizované: 18. 05. 2016