Logo HŽ

Miloslav Blahynka - Eseje o opere

Bratislava 2006

Slovenská teatrologická spoločnosť a VŠMU

Nová kniha Miloslava Blahynku Eseje o opere je určená všetkým, ktorí chcú preniknúť do inscenačných zákutí operného žánru, ale doposiaľ sa nestretli s literatúrou o opere 20. storočia. Jednotlivé eseje vznikli v rokoch 1998–2006 a sú zaradené do dvoch blokov: Slovenská opera a jej vývojové kontexty a Svetová operná tvorba. Mnohé z nich boli publikované v časopise Slovenské divadlo či prednesené na konferenciách. Jedným z cieľov tejto publikácie je priblížiť čitateľovi modernú inscenačnú poetiku opier 20. a 21. storočia. V popredí stojí dramaturgický rozbor opery a odraz významu diela v jeho inscenácii.
Miloslav Blahynka sa vo svojich esejach zameriava na operné tituly uvádzané v SND v Bratislave, v Národním divadle v Prahe a v Brne, ako aj v Štátnej opere v Banskej Bystrici a Štátnom divadle v Košiciach. Danú problematiku sleduje na jednotlivých príkladoch zo slovenskej a svetovej opernej tvorby. K jednotlivým inscenáciám sa nestavia vyslovene kriticky, skôr sa usiluje nastoľovať a vysvetľovať otázky, ktoré vyvstávajú pri každej inscenácii v súvislosti s chápaním režisérovho zámeru.

Poukazuje na rozpor medzi literárnou predlohou a samotnou dramaturgiou, mnohé diela konfrontuje s politickou situáciou. Predmetom jeho zamýšľania sa je aj zmysel a posolstvo diela. Píše o prenikaní mimohudobných prvkov do vývoja opery, vyzdvihuje mnohé výstižné inscenačné spracovania, ale rovnako poukazuje aj na mnohé prípady nepochopenia diela. Výklad režiséra môže byť chápaný rôzne; na rozdieloch medzi viacerými réžiami toho istého diela možno analyzovať, do akej miery posolstvo diela režisér pochopil alebo dokonca posunul chápanie diela do inej roviny.
Vo svojich esejach si Blahynka kladie otázky typu: Aké nové prostriedky prináša opere alternatívne divadlo? Akými spôsobmi sa dá odpútať od opernej tradície? Alebo naopak, aké prostriedky najlepšie vystihujú kontinuitu medzi tradíciou opery napríklad 18. a 21. storočia? Inými slovami, o odcudzovaní sa tradícii, o samotnom dialógu spejúcom k spätnému nadviazaniu spojenia s ňou, avšak už v úplne inom zmysle. Tento spôsob vedie autora k skúmaniu prínosu postmoderných postupov. Taktiež analyzuje akú dôležitosť a aký prínos má prepojenie činoherného divadla a použitie filmu v opere, a konfrontuje závažnosť filmových a divadelných prostriedkov uplatňovaných v opere.
Nezainteresovanému čitateľovi sa autor zároveň snaží priblížiť množstvo neznámych a málo hraných operných diel súčasných skladateľov, ktoré by milovník opernej tradície možno nikdy nenavštívil.




Aktualizované: 20. 05. 2016