Logo HŽ

Slovak Historic Organs 6

Diskant 2009

Ján Vladimír Michalko

S finančnou podporou MK SR vychádza už 6. pokračovanie edičného radu nahrávok popredného slovenského organistu Jána Vladimíra Michalka, ktoré predstavujú historické organy na Slovensku. Tentokrát nám umelec približuje dvojmanuálový nástroj s 19 registrami v Poprade-Veľkej, dielo viedenského organára Josefa Seybertha z roku 1856, nástroj viacnásobne opravovaný, v minulom roku aj generálne.
Obmedzené dispozičné možnosti organa bez jazykových registrov pochopiteľne poznačili aj repertoár CD, ktorý sa vyhýba monumentálnym barokovým, romantickým i neskorším kompozíciám, a sústreďuje sa na diela klasicizmu a menej známych či úplne neznámych skladateľov. Výnimkou je len výber zo skladieb pre flautové hodiny od Josepha Haydna. Michalko vybral osem kratučkých skladbičiek, trvajúcich nanajvýš minútu a pol, v typickej barokovej dvojdielnej forme s náznakom trojdielnosti. Výrazovo a charakterovo ich patrične rozlíšil, pričom využil aj šancu individuálne či v skupinách predstaviť jednotlivé registre organa. Mimoriadne ma zaujali chromaticky odvážne č. 28, Allegro a veľkoryso koncipované č. 25, Marche.


Tri skladby Jana Křtitela Kuchařa, Mozartovho súčasníka, organistu premonštrátskeho opátstva na Strahove, sú príkladom nezáväznosti názvu kompozícií vo vzťahu k hudobnému obsahu. Fantázia e mol stojí formovo najbližšie k scarlattiovskému typu dvojdielnej predklasicistickej sonáty, hoci s podstatne menšou invenciou a kompozičným majstrovstvom. Fúga a mol je korektná skladateľsky a výrazná v organovom pléne. Partita C dur prekvapivo neprináša sled variácií ani barokových tancov, ale rozsiahle sonátové allegro s miniatúrnym rozvedením. S opakovaniami si tak poslucháč vypočuje ten istý tematický materiál štyrikrát, čo vzhľadom na zjavné mozartovské epigónstvo a nedostatok originality neprinesie vrcholný umelecký zážitok. Kuchařovej formovej a výrazovej nevýraznosti bohužiaľ nepomôže ani vynikajúca interpretácia a najpôvodnejšia registrácia – pravda, rýchlym virtuóznym behom by pomohla o čosi vzdušnejšia artikulácia...
Johann Gottlob Töpfer bol síce známejší ako staviteľ organov než ako skladateľ alebo organista, podľa bookletu však „mnohé jeho skladby pre organ výrazne prekračujú priemernú úroveň organovej tvorby druhej tretiny 19. storočia“. Môžem to potvrdiť aj na základe vypočutia troch z jeho diel, dvoch chorálových predohier a jednej fantázie. Chorálové predohry vynikajú kontrapunktickou prepracovanosťou a romantickou meditatívnosťou, čo patrične vystihol aj Michalko. Fantázia pôsobí ako zápis inšpirovanej improvizácie po bohoslužbe, a zrejme aj takouto cestou vznikla.


Na organe v Poprade-Veľkej si napokon môžeme vypočuť výber z 12 organových skladieb belgického virtuóza a vynikajúceho pedagóga 19. storočia Jacquesa-Nicolasa Lemmensa. Medzi siedmimi, romanticky podmanivými charakteristickými kusmi, nachádzame dve allegrá, sicilienne, sortie, meditáciu, prelúdium a offertoire. Prednosťou Lemmensovej poetiky nie je melodická invencia, ale dômyselnosť práce s materiálom a emocionálna hĺbavosť. Škoda, že Michalko nezaradil na CD celý cyklus.
Pozitívom nahrávky je objavnosť repertoáru, ako aj diferencovaná, temperamentná a zvukovo originálna interpretácia so zámerom vyťažiť z možností predstavovaného nástroja maximum. Za jemné negatívum nahrávky považujem jej prílišnú roztrieštenosť – poslucháč ani nemá možnosť poriadne sa započúvať do nejakej výraznejšej nálady či štýlu na väčšej časovej ploche. V booklete  by som privítal menej odborných organárskych informácií (tie môžu byť užitočné iba pre malú skupinu znalcov) a viac údajov o skladbách.




Aktualizované: 08. 06. 2016