Logo HŽ

Hana Urbancová (ed.) - Lament v hudbe

Studia Ethnomusicologica IV.
Ústav hudobnej vedy SAV – AEPress
Bratislava 2009

Slovo „lament“ v nás podvedome vzbudzuje pocit rešpektu, bázne a stiesnenosti, je však zároveň zaujímavou témou, ktorá sa stala predmetom obsahu 4. zväzku edície Studia Ethnomusicologica, vydávanej ÚHV SAV. Publikácia Lament v hudbe je zavŕšením trojročného grantového projektu VEGA zameraného na výskum tejto problematiky. Editorkou je Hana Urbancová, ktorá pripravila i predchádzajúce publikácie z tohto radu.
Vo vzťahu k Lamentu v hudbe je najzaujímavejšou druhá publikácia z tohto edičného radu, vydaná v roku 2002 pod názvom Vianoce a hudba. Ako píše editorka, narodenie a smrť Ježiša Krista predstavujú kľúčové momenty liturgického kalendára a priamo sa týkajú aj svetského prostredia i obradov výročného a rodinného zvykoslovia. Z tohto pohľadu predstavuje Lament v hudbe náprotivok publikácie Vianoce a hudba. Zásadný rozdiel je v tom, že v porovnaní s vianočnou tvorbou je „hudba smútku“ menej známa i menej praktizovaná – určite najmä vo vzťahu k slovenskému ľudovému prostrediu, kde tradičné plače v podstate úplne vymizli. S lamentom v jeho rozvinutej podobe sa už v 50. rokoch 20. storočia výskumníci mohli stretnúť často len v podobe rekonštrukcie. Lament sa však v širšom význame, prirodzene, neviaže len na slovenskú tradičnú ľudovú kultúru. Hudba znázorňujúca bolesť nad stratou blízkeho je žánrovo širokou oblasťou, ktorú nachádzame vo všetkých kultúrach, v artificiálnej hudbe aj v ľudovej tvorbe.
Publikácia je rozdelená do dvoch celkov: prvý má názov Hudobné druhy a štruktúra lamentu, druhý Pramene a repertoár. Autori jednotlivých štúdií približujú lament z hľadiska domácej tradície umeleckej alebo ľudovej hudby a v nejednom prípade poukazujú na európsky hudobno-kultúrny kontext. Na lamente je totiž zaujímavé práve to, že z hľadiska žánrov a subžánrov, v ktorých sa uplatňuje, plnohodnotne integruje hudobnú kultúru Slovenska minimálne do kultúry európskej. Prostredníctvom skúmania súvisiacich hudobných druhov (napr. pohrebný plač, vykladanie, duchovná pieseň, žalm, rekviem a pod.), ale aj ďalších jeho špecifík (napr. repertoárových) prináša kniha analýzy hudobných štruktúr, zloženia smútočného repertoáru a jeho význam v konkrétnych societach. Z predmetnej témy preto priamo vyvstali kontexty s hudobnou históriou, etnológiou, ale aj literárnou vedou, keďže skúmané žánre sú vo svojej podstate vokálne, resp. vokálno-inštrumentálne.


Jednotlivé príspevky vychádzajú zo skúmania hudobnej kultúry Slovenska, pričom sú v spomínaných dvoch celkoch zoradené chronologicky od stredoveku po súčasnosť. Úvodné štúdie, ktoré čitateľa vovádzajú do problematiky lamentu z hudobno-folklórneho hľadiska, napísali etnomuzikologičky Soňa Burlasová a Hana Urbancová. Burlasovej štúdia s názvom Slovenské pohrebné nariekania prináša širšiu charakteristiku tohto žánru, ale aj konkrétne notové a textové ukážky pochádzajúce z autorkiných vlastných terénnych výskumov. Svoje poznatky konfrontuje so staršími výskumami a zasadzuje ich do kontextu slovanských kultúr. Na jej štúdiu priamo nadväzuje príspevok Vokálny štýl a intonačné modely pohrebných plačov Hany Urbancovej. Prináša hĺbkovú štúdiu širších kontextov žánrových modalít spojených s rozlúčkou i detailný popis zasadenia pohrebného plaču do kontextu pohrebných obradov. Ťažiskovými kapitolami príspevku sú tie, ktoré hovoria o vokálnom štýle slovenských pohrebných plačov a o ich hudobnom topose, intonačných formulách a obradovej funkcii.


Ďalšie príspevky sa venujú komponovanej hudbe obdobia renesancie, baroka a romantizmu: Markéta Štefková predostiera genézu vzniku lamentu s ohľadom na tradičnú hudobnú kultúru, no s dôrazom na vokálno-inštrumentálne kompozície, sústreďujúc sa na diela Claudia Monteverdiho a Johanna Sebastiana Bacha. Štúdia Janky Petőczovej skúma Prvky lamentu v hudbe Jána Šimráka (Johanna Schimracka). Prostredníctvom pramenných materiálov dokladá predovšetkým skutočnosť, že Šimrák (aj z hľadiska uplatňovania lamentóznych prvkov) dokázal v prostredí Spiša vynikajúco nadviazať na európsku barokovú tvorbu. Jana Lengová v štúdii „Requiem aeternam dona eis, Domine“: k tradícii rekviem na Slovensku v období romantizmu prináša veľmi cenné informácie o domácich skladateľoch, pričom viaceré diela hlbšie analyzuje.


V druhej časti publikácie autori prezentujú výsledky skúmania prameňov z územia Slovenska: pramenno-kritická štúdia Evy Veselovskej Lamentatio Jeremiae v stredovekých prameňoch so vzťahom k územiu Slovenska sa zaoberá pôvodom textu lamentácií, ich konkrétnou textovou skladbou a melodickým charakterom, a to predovšetkým na príklade Bratislavského antifonára IV. Nárek Adama – k prameňom a historickým kontextom je názov štúdie Jany Bartovej.

Autorka sa v nej zaoberá Adamovým nárekom ako zaujímavým subžánrom hymnologickej tvorby, ktorý sa u nás popri ostatných pašiových lamentáciách uplatňoval ako prvok liturgie Veľkého týždňa sláveného v luteránskych spoločenstvách. Marta Hulková je autorkou štúdie Pohrebné piesne v repertoári Ľubického spevníka (17.–18. storočie), v ktorej prezentuje analýzy viacerých piesní tohto repertoárového typu a dáva ich do širších hudobno-kultúrnych súvislostí slovenského, ale aj nemeckého prostredia. Poslednou štúdiou sú Pôstne, pohrebné a kajúcne piesne vo vydaniach kancionálov Cithara Sanctorum a Cantus Catholici zo 17. storočia Petra Ruščina. Autor porovnáva oba kancionály a piesne s predmetnou tematikou ďalej typologizuje s uvedením obsiahleho pramenného materiálu.
Publikácia obsahujúca hodnotné výsledky výskumu hudobných historikov a etnomuzikológov na jednej strane vypĺňa „biele miesta“ v oblasti skúmanej problematiky, na strane druhej vyvoláva nové otázky a dáva podnety k ďalšiemu výskumu. Z tohto hľadiska by bolo iste zaujímavé uskutočniť aj výskum súčasného stavu pohrebných obradov a hudobnej produkcie, ktorá sa s nimi stále spája. Okrem toho táto téma ponúka široké interdisciplinárne možnosti skúmania, a to nielen vo vzťahu k dejinám umenia, ale aj k etnológii, všeobecnej histórii, literárnej vede, sociológii, psychológii či dokonca rodovým štúdiám.




Aktualizované: 10. 06. 2016