Logo HŽ

Johannes Brahms - Sonáty pre husle a klavír

Pavlik Records 2014

M. Paľa, L. Fanzowitz

Máloktorému skladateľovi sa podarilo vyjadriť kvintesenciu komornej hudby tak ako Brahmsovi. Hovorí sa, že ducha Brahmsovej hudby treba hľadať v jeho komornej hudbe (čo nijako nezmenšuje hodnotu jeho symfónií, koncertov či orchestrálnych diel so zborom). Táto výrazná postava 2. polovice 19. storočia prispela do tých najrôznejších „disciplín“ komorného muzicírovania, venujúc tradičnej kombinácii husle – klavír tri opusy. Tie sú skúšobným kameňom každého huslistu, ašpirujúceho na komornú hru. Jedným dychom treba dodať, že to isté platí aj pre klaviristov – pre nich sú Brahmsove klavírne party v komorných obsadeniach rovnocenné s jeho sólovými skladbami pre klavír. Zohrané duo popredných slovenských inštrumentalistov Paľa – Fanzowitz urobilo prirodzený krok, keď si vytýčilo cieľ zdolať toto výsostné územie tzv. absolútnej hudby, kde niet nič iného len dialóg dvoch bytostí. Nič sa tu neznázorňuje, neevokuje, neilustruje, niet tu odkazov na prírodu, dejiny, minulosť, budúcnosť, je tu „iba“ spoločná kontemplácia, vzájomné vnímanie, pocit slobody, ale i poskytnutie slobody tomu druhému.

V tej čistote absolútnej hudby sa potom akosi zrkadlia životy, ktoré žijeme. Prívlastky si už pridávame každý podľa svojej vnútornej reakcie na hudbu. A toto všetko z tejto nahrávky vanie, od prvého pokojného akordu Sonáty G dur až po heroické finále Sonáty d mol. Nedá sa nepočuť intenzita Paľovho tónu, jeho snaha zmocniť sa každej frázy a vymodelovať ju do najmenších detailov, tak ako sa nedá nepočuť farebnosť Fanzowitzovho klavíra – mäkké piana a mohutné akordické kaskády. V porovnaní s interpretačnou tradíciou týchto sonát (Heifetz/Horowitz, Oistrach/Richter, Zukerman/Barenboim) sa Paľa a Fanzowitz viac hrajú s tempom, používajú viac agogiky na malých plochách. Kombinácia ich naturelov prináša výbušnú, rapsodickú hudbu. Naozaj pozoruhodný výkon. Po týchto slovách sa mi však žiada aj dodať, že menej dynamických zmien na každom dlhšom husľovom tóne by, podľa môjho vkusu, hudbe neuškodilo, nestala by sa nudnou. Takisto, výber nahrávacieho priestoru spôsobil, že zvuk je (opäť) na môj vkus, príliš zahalený do dlhého dozvuku a stráca sa tým jasnosť melodických kontúr, najmä klavírnych.




Aktualizované: 17. 08. 2016