Logo HŽ

Georgius Zrunek: Harmonia Pastoralis

Gregoriana / Ritornello, M. Pospíšil

GR 2017

Koncom minulého roka sa na trhu objavila ďalšia nahrávka originálnej vianočnej hudby slovenského františkána P. Juraja Zruneka. Po starších interpretáciách (M. Venhoda, J. Krček, J. Pavlica a i.) sa Zrunekovej hudbe venuje v ostatnom čase čoraz viac interpretov, naposledy v kontroverznej nahrávke (z hľadiska úpravy) Lúčnice a SKO. Vo všetkých doterajších realizáciách typického skicovitého františkánskeho zápisu (partičela) išlo o nepochopenie „opus franciscanum“ a jeho interpretačný výklad v duchu českej kantorskej muziky, prehnaného folklorizmu alebo o zlú interpretáciu. Nové CD sa týmto úskaliam pomerne úspešne vyhýba, hoci k ideálu, vyše tri desaťročia starej nahrávke Glorie z prvej Zrunekovej omše (ešte pod nesprávnym menom autora P. E. Pascha), ktorú dirigoval Andrew Parrott, má stále veľmi ďaleko. Za najväčšie pozitívum titulu možno považovať fakt, že po prvýkrát na ňom zaznievajú obe Zrunekove latinsko-slovenské vianočné omše. Nahrávka zároveň potvrdzuje tvrdenia pisateľa týchto riadkov, opierajúce sa o dlhodobé štúdium, a síce, že druhá omša je s tou prvou (známejšou) kvalitatívne neporovnateľná.

Nahrávka nedeformuje zvukovú podobu františkánskej hudby nijako podstatne, obsadenie je skromné (hoci trúbky, resp. v tomto prípade skôr prirodzené rohy, sa používali aj u františkánov zásadne vo dvojici), no interpreti dávajú tejto čarovnej hudbe stále akési „barličky“ v podobe všakovakých fujarových rozfukov, prečo tam stále musí čosi cinkať, zvoniť, búchať atď., mi nie je ako znalcovi františkánskej hudby stále jasné. Veď sú to normálne vianočné omše, ktoré zneli počas bohoslužieb, a nie nejaký (napr. folkloristický) „cirkus“ (dokonca ani v Glorii z 1. omše, v ktorej Zrunek ideálne skĺbil latinskú omšu s ľudovou betlehemskou hrou). Zrunekova hudba nič podobné nepotrebuje... Z hľadiska obsadenia je najdiskutabilnejší (a v podstate neprijateľný) zbor v oktávach na celej nahrávke. Takto táto hudba v skutočnosti nemohla znieť! Je to škoda, pretože ani v pomalých pasážach (Et incarnatus, Crucifixus) potom nevynikne pekná baroková harmónia, pretože ju absolútne potláčajú oktávy zboru. Možností zvukovej realizácie františkánskej partičely je „x“, u Zruneka sme sa zatiaľ na Slovensku ani v Čechách nedočkali žiadnej prijateľnej. Použitie sólových huslí v Laudamus te z 1. omše je v poriadku (apropo aj hoboja na nahrávke Lúčnice a SKO), lebo františkáni používali aj tieto koncertantné nástroje, len v prípade potreby ich nahrádzali organom. Prečo však husle hrajú aj záverečný akordický spoj D7 – T, nevedno, veď to je iba generálny bas.

Čo sa týka samotnej interpretácie, niektoré tempá sú veľmi otázne – príliš pomalé (už spomínané Crucifixus, Et incarnatus, ale aj iné), naopak čarovné napodobenie bľačania oviec (Benedictus z 1. omše) pripomína skôr strečkujúce ovce utekajúce v hrôze pred vlkom než nejakú „idylu salaša“. To interpreti naozaj ešte v živote nepočuli bľačať ovečky? (Už naozaj len detail, že tu nemá spievať zbor, ale traja sólisti bez organu.) Z hľadiska tempa a „dodržiavania metra“ sú neprirodzené aj niektoré ariózne sóla, resp. duetá v slovenčine. Samostatnou kapitolou je výslovnosť: namiesto dobového záhorského nárečia zaznieva z nahrávky v tomto smere skôr moderná slovenčina, resp. chaos – každý si spieva, ako chce. V pasážach ovplyvnených ľudovou hudbou mohli byť interpreti aj odvážnejší („do–ho–ho Domine Deus“ v 2. omši a pod.). Neškolené hlasy sú však celkovo prirodzené, dobre zodpovedajú tejto v princípe jednoduchej hudbe.

Adjustáž CD je vcelku vkusná, škoda len príliš všeobecného textu Michaela Pospíšila. Vôbec nerozumiem, čo má napríklad normálna vianočná omša spoločné s „rozverně věrnými Vánocemi mezi adventem a masopustem“... Naproti tomu sa z CD nemožno dozvedieť nič o probléme autorstva, o Zrunekovi (akoby ten správny autor „spadol rovno z neba“). Treba však oceniť kreatívne financovanie nahrávky s využitím crowdfundingu, sympatické video k tomu a pod.

Žiaľ, ani po tejto nahrávke nemožno skonštatovať, že by Zrunekovu typicky františkánsku hudbu okrem Angličana Andrewa Parrotta správne pochopil aj niekto na Slovensku či v Čechách...




Aktualizované: 12. 03. 2018