Logo HŽ

Čajkovskij: Manfred, SF, Peter Feranec

Čajkovského programová symfónia s názvom Manfred nepatrí k najfrekventovanejším dielam vrcholného romantizmu, určite však k jeho klenotom. Námet tragického hrdinu, jednej z emblematických postáv 19. storočia odmietol zhudobniť najprv Berlioz a ani Čajkovskij ho sprvu neprivítal s nadšením (išlo o Balakirevov nápad). Keď však zavítal do Davosu a nadýchal sa atmosféry švajčiarskych Álp, zmenil názor a symfóniu Manfred dokončil rýchlo a s takým zaujatím, až v dôsledku vnútornej identifikácie upadol do depresií.

Z veľkolepého tragického príbehu literárneho a hudobného romantizmu a jeho reflexie skladateľom som na nahrávke Slovenskej filharmónie v hudobnej réžii Petra Feranca a v zvukovej réžii Emila Nižňanského a Huberta Geschwandtnera cítil pramálo. Nechcem byť samozrejme nespravodlivý a nechcem túto platňu kompletne „odpísať“, veď miestami  sprostredkováva interpretačné majstrovstvo nášho národného orchestra.

Nemyslím si však, že práve toto CD by pre SF mohlo patrične splňať reprezentačnú úlohu. Hudobná a zvuková kvalita sa zväčša pohybuje okolo priemeru, nemilo chápaného „štandardu“. O skutočnej výstavbe možno hovoriť len miestami, pre hudobnú koncepciu by som použil prívlastky statická, jednorozmerná, nezáživná. Najlepšie na mňa pôsobili určité lyricky vášnivé, dramaticky vypäté, zvukovo exponované miesta; najhoršie naopak scherzové či orgiasticky trblietavé, pri ktorých som postrádal vzdušnosť, ľahkosť a pôvab. Aby som si vypomohol talianskym názvoslovím, v 2. časti som nepočul Vivace con spirito, ale skôr Allegretto commodo, v 4. časti zas pesante namiesto con fuoco... Široké melodické oblúky v 3. časti majú však silu a expresiu. No pre charakter ústredných motívov symfónie je na tejto nahrávke skôr než zúfalstvo z krutého osudu príznačná akási pohodlná zádumčivosť.

Práve táto pohodlnosť, dovolím si povedať až povrchnosť, poznačila do nemalej miery celú nahrávku. Od nepatrného využívania agogických prostriedkov cez „unavené“ frázovanie po slabšie diferencovanie zvuku, dynamiky a hudobného priestoru. Pri náročnejšom, prísnejšom posudzovaní a najmä v medzinárodnej konfrontácii obstojí celková kvalita tejto platne podľa môjho názoru iba s rezervou. Prečo by sme však na náš filharmonický orchester číslo jedna nemohli mať tie najvyššie nároky?

 




Aktualizované: 05. 09. 2014