Logo HŽ

Introducing Lukáš Oravec Quartet

Hudobný fond 2013

Tom Harrell! – taká bola moja prvá asociácia okamžite potom, ako som do prehrávača zasunul debutové CD Lukáša Oravca a ozvala sa úvodná Boca. Mladý trubkár a krídlovkár sa evidentne netají obdivom voči svojmu veľkému americkému vzoru a tieto inšpirácie majú na albume hneď niekoľko konkrétnych podôb. Už samotná obálka silne pripomína vizuál Harrellovho albumu Moon Alley (Criss Cross Jazz, 1985), odkiaľ Oravec prevzal aj rovnomennú kompozíciu, krásnu atmosférickú baladu v strednom tempe, ktorej tému takmer navlas „odkopíroval“. Harrellovi na altsaxofóne sekunduje Kenny Garrett, Oravcovi zasa Radovan Tariška, hráč typovo blízky Garrettovi (hoci predsa veľmi svojský). Máme tu teda do činenia s obyčajným kopírovaním vzorov? Áno, ale aj nie.
V prvom rade, Lukáš Oravec sa narodil roku 1988, je teda mladým, hoci už pomerne skúseným umelcom, ktorý má za sebou štúdiá u renomovaných pedagógov v Dánsku, Poľsku, Česku aj u nás a v nedávnej dobe sa mu podarilo úctyhodným spôsobom odštartovať koncertné aktivity siahajúce ďaleko za naše hranice. Je teda prirodzené, že sa svoje skúsenosti i naakumulovaný repertoár snaží prezentovať aj v podobe štúdiovej nahrávky. Jeho hudobnícky naturel je orientovaný skôr konzervatívne, na bebop a hard bop, na hru a tvorbu velikánov jazzovej trúbky, čo nevyhnutne predpokladá ono „kopírovanie“, pretože to je prakticky jediná efektívna metóda nadobudnutia solídnych remeselných zručností a adekvátneho štýlového cítenia. To Oravec dokazuje hneď v úvodnej skladbe – stačí si napríklad všimnúť moment, kedy pri prednese témy „vyskočí“ o oktávu vyššie nad saxofón a naďalej bezchybne intonuje aj artikuluje, čo na krídlovke vôbec nie je ľahké... Oravcov krídlovkový tón je vyvážený, má takpovediac šťavnaté jadro obalené suchším povrchom, ktorý mierne zvrásňuje vkusne používané vibrato. Možno ho dobre odlíšiť od tónu jeho trúbky, čo pokladám za pozitívum, keďže zďaleka nie každý hráč dokáže v takejto miere diferencovať charakter týchto dvoch nástrojov. Pri výstavbe sól v Oravcovej hre (obzvlášť na trúbke) cítim reminiscencie Clifforda Browna a možno ešte viac Freddieho Hubbarda – najmä pre tendenciu k neviazanému, technicky bravúrnemu preludovaniu, ktoré chvíľami akoby strácalo konkrétne smerovanie. Hubbard je tu tiež pripomenutý ako autor skladby Dear John, pocty Johnovi Coltranovi vystavanej na harmonickom podklade jeho legendárnych Giant Steps, ktoré platia za „skúšobný kameň“ improvizačnej pohotovosti jazzového hudobníka. Oravec a jeho kapela týmto testom prešli celkom úspešne. A je tu zopár ďalších odkazov na tradíciu; mám na mysli citáty Gershwinovho Summertime, Gillespieho Bebopu či Coltranovej Love Supreme, ktoré sa tu a tam akoby mimovoľne „vlúdili“ do Oravcových sól. Možno to nie je príliš originálne, no cítiť, že hudbu svojich vzorov miluje a bezvýhradne verí v to, čo robí.
Apropo kapela. Lukáš Oravec mal vyslovene šťastnú ruku pri výbere spoluhráčov a podarilo sa mu zostaviť kvalitnú formáciu, ktorá súznie generačne aj hudobne. Vyzdvihol by som najmä mladého a podľa mňa mimoriadne talentovaného klaviristu Jakuba Tökölyho, ktorý vynikajúco ovládol jazzový „language“ a ktorého muzikantský naturel zjavne dobre harmonizuje s Oravcovým, a tiež spontánne swingujúceho Roberta Ragana ml. na kontrabase. Obaja sa prezentujú ako ambiciózni sólisti a tiež ako autori skladieb. Samozrejme, nemožno prehliadnuť prítomnosť Radovana Tarišku, ktorý je garantom najvyššej interpretačnej úrovne a zároveň energickým „motivátorom“ vždy ťahajúcim vpred aj ostatných okolo seba. Napokon, v poslednej skladbe Red Apple (nápaditom spracovaní ľudovej pesničky Červené jabĺčko z aranžérskej dielne Ľuboša Šrámka) celkom preberá iniciatívu a takmer odsúva Oravca do úlohy sidemana. Tu už atmosféra albumu smeruje k Tariškovmu konceptu „folklore to jazz“. Chcel by som však podotknúť, že v názve Oravcovho albumu je nanajvýš adekvátne slovo „introducing“. Je to zatiaľ „iba“ predstavovanie sa; Lukáš Oravec a hudobníci okolo neho majú pred sebou otvorenú cestu k dozrievaniu a hľadaniu nových obzorov, v čom im pevne držím palce.




Aktualizované: 11. 11. 2014