Logo HŽ

Arnold Schönberg, Alexander Albrecht, Paul Hindemith

Quasars Ensemble, I. Buffa

Hevhetia 2013

Súbor Quasars Ensemble za päť rokov svojej existencie už neraz ukázal, aké podnetné (a potrebné!) je zasadzovať diela slovenských skladateľov do európskeho a svetového kontextu. Tento zámer ostal zachovaný aj v rámci tohtoročného dramaturgického zacielenia súboru na komorné symfónie 20. storočia. Na programe marcových koncertov v Bratislave a v Košiciach sa vedľa „zakladateľskej“ Komornej symfónie op. 9 Arnolda Schönberga spolu s Hindemithovou Komornou hudbou č. 1 op. 24 ocitla aj Sonatína pre 11 nástrojov od Alexandra Albrechta. Táto trojica diel sa zároveň stala podnetom pre štúdiovú nahrávku vydavateľstva Hevhetia realizovanú v budapeštianskom Pannónia Stúdió.
Schönbergova jednočasťová Komorná symfónia (1906) nepredstavuje v dejinách hudby dôležitý medzník len z hľadiska tektonického riešenia či obsadenia (15 sólových nástrojov), ale tiež preto, že otvorila na prahu 20. storočia dvere novému vývoju hudobného myslenia (cez kvartovú harmóniu smerom k atonalite). Za povšimnutie stojí skutočnosť, že dielo doteraz nebolo nahraté slovenskými interpretmi, čo dáva nahrávke Quasarsu historický význam. Ivan Buffa pristupoval k naštudovaniu skladby rešpektujúc početné (ešte „romantické“) tempové a výrazové zmeny, ktorých je partitúra plná, tempá sa však snažil nepreexponovať (inšpiráciou mu v tom mohli byť nahrávky P. Bouleza a R. Chaillyho) a aj v pasážach „sehr rasch“ ustrážil čitateľnosť hudobnej textúry. Aj z hľadiska zvukovej stránky dirigent uvážene korigoval vzťah komorného pléna a sólových vstupov, takže sa ukázala nielen skvelá súhra ansámblu, ale aj individuálne majstrovstvo jednotlivých hráčov.


Počnúc 20. rokmi 20. storočia začali viacerí skladatelia na novovytvorený žáner komornej symfónie odpovedať ďalšími dielami. Ako jeden z prvých sa k nim so Sonatínou pre 11 nástrojov priradil aj Alexander Albrecht a bez preháňania možno konštatovať, že práve touto skladbou sa začali písať moderné dejiny slovenskej hudby. Hoci sa Sonatína svojím klasicizujúcim charakterom čiastočne vracia do hudobnej minulosti, nezaprie v sebe aj inšpiráciu Schönbergovou kompozíciou (i tu nájdeme kvartové súzvuky, celotónové postupy a delikátne zaobchádzanie s timbrovými možnosťami komorného zoskupenia). Ivan Buffa si dal opäť záležať na odhadnutí vhodných temp (rýchlejšie tempo veľmi prospelo najmä 1. časti) a na podčiarknutí priezračnosti kontrapunktických úsekov. Doteraz neexistovala nahrávka skladby vydaná na CD, čo znižovalo šance na to, aby sa viac dostala do povedomia v zahraničí. Vďaka Quasarsu, ktorý ju tiež pravidelne uvádza na koncertoch, sa to už bude môcť stať realitou.
Ako bonbónik pre fajšmekrov uzatvára album Hindemithova Komorná hudba č. 1 pre 12 nástrojov. Od predchádzajúcich dvoch opusov sa už na prvé počutie líši použitým inštrumentárom (obohateným o klavír, bicie nástroje s výrazným xylofónom a prekvapivo aj o akordeón), ako aj živelnosťou, energickosťou (subtílny charakter 3. časti je jedinou kontrastnou výnimkou) a neustále prítomným ironickým podtónom (zdôrazneným bitonalitou a citáciami zo sféry zábavnej hudby).  Dobrý dojem z CD dopĺňa pôsobivý obraz Muzikanti Kolomana Sokola na obale, ako aj obsažný trojjazyčný (anglicko-nemecko-slovenský) booklet s textami od Ivana Buffu, v ktorom tiež zaujmú reprodukcie dobových plagátov z uvedení Schönbergových a Albrechtových skladieb.




Aktualizované: 27. 02. 2016