Logo HŽ

Jozef Vereš: Hudobné korelácie

Nitra, Univerzita Konštantína Filozofa
v Nitre, 2011

Najnovšia publikácia Jozefa Vereša je originálnym titulom, ktorý sumarizuje a syntetizuje rezultáty autorovej dlhoročnej muzikologickej, pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti. Odborníkom, ale aj širokému okruhu záujemcov a vysokoškolským študentom ponúka globalizujúci pohľad na rôzne dimenzie hudby v ich interdisciplinárnych prienikoch a transformáciách do dobovej kultúry, umenia a myslenia.
Hudobné korelácie sú koncipované a štylizované v zmysle najaktuálnejšieho a progresívneho trendu písania kníh o hudbe. Bohatá faktografická textová časť má charakter encyklopédie, ale už prvé kontakty s knihou napovedajú, že autorovým zámerom nebola len evidencia a deskripcia informácií. Vereš sledoval premeny v komunikačných systémoch hudby a zmeny základných atribútov tradičného komunikačného reťazca. Analyzoval súvzťažnosti hudobnej histórie i súčasnosti a formy kultúrneho aj hudobného života. Zameral sa na svetovú hudobnú kultúru od prehistorických hudobných prejavov až po postmodernu a priblížil špecifickú oblasť hudobnej pedagogiky a hudobnej výchovy, ktorú poňal ako faktor kultivácie človeka. Hlavný text publikácie efektívne dopĺňa široký poznámkový aparát, ktorý sa stáva kvalitným fundamentom pre ďalšie získavanie informácií a pre čitateľa je motiváciou na hlbšie preniknutie do problematiky.
Muzikológ Boris Banáry vo svojom posudku konštatuje, že viaceré témy spracované v publikácii „... reflektujú na javy nové, súvisiace s dnešnou mediálnou a informačnou spoločnosťou a meniacim sa svetom hudby... Všeobecne sa dá povedať, že v Hudobných koreláciách sa prelínajú aspekty historické, teoretické, psychologické, pedagogické, sociologické i estetické...“ (s. 7) Popredný literárny vedec A. Červeňák, ktorý obohatil umeleckú gnozeológiu a ontológiu, pozitívne hodnotí, že autor knihy „... je stúpencom polygenetickej kolísky človeka a ľudstva; nepreberá ako dogmu nijakú teóriu vzniku hudby a jej vplyvu na duchovnú kultúru, na hudobné myslenie“. (s. 10) Hudobný vedec Vladimír Fulka hovorí o mimoriadne širokom polytematickom spektre publikácie a autora radí k „univerzalistom“ v hudobnej vede, ktorí „... majú nielen schopnosť globálneho nadhľadu nad hudobnými dejinami a rôznymi úzko špecializovanými problematikami hudobnovednej systematiky, dar syntetizujúceho pohľadu, ale aj dar slova a štýlu“. (rukopis recenzie)
Východiskom Verešovej práce bol systematický interdisciplinárny prístup k získavaniu a spracovaniu informácií o prezentovaných skutočnostiach. Hľadal, nachádzal a analyzoval korelácie a kauzality a organicky ich včleňoval do nových hudobných a obsahových kontextov. Tým vzniklo osem samostatných, relatívne uzavretých celkov – hlavných kapitol, nasledujúcich za sebou podľa logiky historického vývoja.
Kapitoly sú koncipované tak, aby spoľahlivo a zreteľne odpovedali na tri klasické otázky: Čo? Prečo? Ako? Odpoveďou na otázku „čo“ sú rezultáty najnovšieho bádania v oblasti pedagogiky a muzikológie, ktoré autor neuvádza v podobe statických faktov, ale v procesuálnom poňatí. Odpoveď na otázku „prečo“ si vyžiadalo práve procesuálne poňatie javov a skutočností. Odpoveďou je celá škála determinantov ich vývoja a korelačných prienikov ovplyvňujúcich ich formovanie. K závažnej otázke „ako“ sa viaže vyjadrenie autora   v doslove knihy: „Integratívny charakter textu vytvára fundament pre diachrónno-synchrónnu orientáciu v procesoch minulých, ako i súčasných, ktoré sú citlivo obohacované novými fenoménmi, formami prenosu...“ (s. 215)
Predpokladám, že Hudobné korelácie sa stretnú s priaznivou odozvou v odborných kruhoch a stanú sa kvalitným vysokoškolským študijným materiálom.




Aktualizované: 07. 03. 2016