Logo HŽ

Klavirista Vášu Příhodu

Michal Knechtsberger/Michal Karin (30. 3. 1908, Bratislava – 27. 11. 1988, Bratislava)

Na klaviristu Michala Karina sa pamätám z konca 70. rokov minulého storočia z jeho občasných návštev Zväzu slovenských skladateľov na Sládkovičovej ulici v Bratislave. Spomínam si, že slovensky hovoril inak ako ostatní. Od kolegov som sa potom dozvedela, že Michal Karin bol vlastne Michal Knechtsberger a jeho materinskou rečou bola nemčina. Priezvisko Karin prijal a používal po roku 1945.1

S menom Michal Knechtsberger som sa stretla znova až po vyše troch desaťročiach, po roku 2000, keď som sa zaoberala peripetiami slovenskej hudby počas Slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945. Paralelne som študovala dobovú dennú tlač a hľadala rôzne pramene v archívoch. Michal Knechtsberger sa mi javil ako počas nacizmu preferovaná a dôležitá osobnosť, ako vizitka nemecko-slovenskej hudobnej kultúry. Bol aktívnym členom nemeckej sekcie Hudobnej komory v Bratislave, založenej ako zrkadlový obraz reakčnej Ríšskej hudobnej komory v Berlíne.

Ako klavirista (i ako komorný partner jeho manželky, klaviristky Eleny Knechtsbergerovej, rodenej Smidžárovej) reprezentoval slovenské hudobné umenie mimoriadne úspešne doma i za hranicami Slovenska. S veľkým úspechom koncertoval počas Slovenského štátu ako jeho reprezentant v zahraničí s viacerými komornými združeniami, v ktorých pôsobili napríklad huslista Tibor Gašparek alebo violončelista Eduard Polák. Po roku 2000 som narazila na meno Michal Karin, a to v súvislosti, ktorá akosi nekorešpondovala s tým, čo som práve vybádala o pôsobení tej istej osoby v rokoch 1939 až 1945 v Bratislave pod menom Knechtsberger.

Autori Richard Newman a Karen Kirtley uvádzajú v publikácii Alma Rosé, Vienna to Auschwitz (AMADEUS PRESS, 2000) Michala Karina (v knihe sa tento klavirista nikde neuvádza pod priezviskom Knechtsberger) ako charizmatického človeka, ktorý v období prenasledovania židovského obyvateľstva poskytol pomoc a skrýšu viedenskej židovskej huslistke Anne Polákovej, rodenej Aranky Anny Kux (nar. 29. 1. 1911, Viedeň). Tá bola priateľkou Almy Rosé (nar. 3. 11. 1906, Viedeň) a koncertnou majsterkou jej populárneho dámskeho orchestra Wiener Walzermädl. Huslistka Alma Rosé, neter Gustava Mahlera, spolupracovala, ako sa v knihe uvádza, v 30. rokoch s Michalom Karinom (vtedy známym iba pod menom Knechtsberger, ktoré kniha nereflektuje), ktorý pre jej orchester robil úpravy.

Navyše, v publikácii sa  hovorí o tom, že klavirista Karin (jeho skutočné meno sa naďalej nespomína) bol klavírnym partnerom manžela Almy Rosé, legendárneho husľového virtuóza Vášu Příhodu.2 Alma Rosé, Michal Knechtsberger, Váša Příhoda a Anny Kux sa pohybovali v jednej a tej istej spoločnosti. Všetci boli hudobníkmi, takmer rovesníkmi, všetci sa v 30. a 40. rokoch nachádzali v rozkvete umeleckého života. Až na huslistku Almu Rosé, ktorá 4. 4. 1944 zahynula v koncentračnom tábore Osvienčim, sa všetkým podarilo hrôzy nacizmu a vojny prežiť – i keď za rôznych okolností.

Domáci umelec klavíra a svetoznámy český husľový virtuóz

Na klaviristu Michala Knechtsbergera-Karina nie je len možné, ale aj potrebné, pozrieť sa z rôznych zorných uhlov, hlavne v súvislosti s jeho aktivitami do roku 1945, ktoré sú menej známe a doposiaľ zahalené tajomstvom. Predmetom záujmu tohto textu je spolupráca bratislavského klaviristu Michala Knechtsbergera (po roku 1945 Karina) s legendárnym českým huslistom Vášom Příhodom (22. 8. 1900, Vodňany – 26. 7. 1960, Viedeň) v prvej polovici 20. storočia. Napriek tomu, že o Knechtsbergerovi-Karinovi vzniklo už niekoľko prác, žiadna sa netýkala konkrétneho spoločného koncertovania Knechtsbergera-Karina a Příhodu. V doteraz publikovaných štúdiách o Vášovi Příhodovi nehrá zasa klavirista Knechtsberger-Karin v jeho umeleckom živote žiadnu úlohu.

Vo vyššie uvedenej knihe Alma Rosé, Vienna to Auschwitz je umelecká spolupráca Karina – Příhodu opakovane spomínaná, ale ani raz sa neuvádza, že Knechtsberger a Karin sú jednou a tou istou osobou, a ich spoločné koncerty nie sú bližšie konkretizované (s. 85, 86). V štúdii Michal Karin (1908 – 1988), Kapitoly z histórie klavírneho umenia a pedagogiky na Slovensku3 hovorí autor o približne 170 spoločných koncertoch Příhodu a Knechtsbergera-Karina po celej Európe, ale neuvádza ani jeden konkrétny koncert. Stosedemdesiat spoločných koncertov sa však nemôže vytratiť bez akýchkoľvek stôp do zabudnutia, 170 koncertov Bratislavčana Michala Knechtsbergera-Karina s jedným z najvýznamnejších husľových virtuózov všetkých čias si zaslúži pozornosť. Doposiaľ jedinú konkrétnu stopu predstavuje výpoveď samotného klaviristu v knihe Alma Rosé, Vienna to Auschwitz (s. 318), v ktorej hovorí o spoločnom, fiaskom ukončenom koncerte s Příhodom v Košiciach 1. 4. 1946.

Vnorený obrázok 1

Vo výpovedi uvádza, že koncert bol vypískaný, nakoľko sa košické publikum pamätalo na niekdajšie vystúpenia Almy Rosé, bývalej Příhodovej manželky, s jej dámskym orchestrom Wiener Walzermädl v Košiciach. Za jej deportáciu do Osvienčimu a za jej smrť vinilo obecenstvo dlhé roky – nielen na východe Slovenska – jej bývalého manžela. Táto výpoveď Knechtsbergera-Karina pochádza z roku 1985. Uvádza v nej, že Váša Příhoda opustil mesto v dôsledku revolty proti jeho osobe jedným zo svojich cadillacov ešte v ten deň. Bádanie ale nasvedčuje tomu, že 1. 4. 1946 sa zmienený koncert v Košiciach nekonal, nie sú o ňom zmienky v literatúre ani v tlači. V archíve Hudobného múzea v Bratislave sa pod signatúrou MUS CLXIV nachádza Knechtsbergerom-Karinom zostavená pozostalosť dokumentujúca jeho umelecké aktivity. Pozostáva hlavne z novinových výstrižkov, fotografií a programov koncertov.

Po vyhodnotení časti pozostalosti získavame o klaviristovi Knechtsbergerovi-Karinovi zaujímavý obraz a tiež informáciu, že prvé koncerty po oslobodení v roku 1945, ktoré absolvoval s Vášom Příhodom pod menom Karin, sa skutočne uskutočnili v apríli v roku 1946, ale až na konci mesiaca. V uvedenej pozostalosti je zachovaný programový leták, ktorý avizuje: „Houslový večer světového houslisty Váši Příhody.“ Ako klavirista je uvedený Michal Karin, ktorého náplňou bolo okrem iného zvládnutie náročných klavírnych partov Dvořákovej Sonatíny a Franckovej Sonáty. Na programovom letáku sú klaviristovou rukou zaznamenané tri termíny a miesta koncertov: 26. 4. v Košiciach v Slovane, 27. 4. v divadle v Prešove a 29. 4. v divadle v Trnave. Knechtsbergerom-Karinom vyššie uvedený incident sa teda viac než pravdepodobne týka 26. 4. 1946. Vášu Příhodu s Karinom počuli čoskoro i kúpeľní hostia v Trenčianskych Tepliciach. Koncert zaznel 28. 8. 1946 v Kúpeľnej dvorane v rámci osláv 2. výročia Slovenského národného povstania s nasledujúcim náročným programom: Dvořákove Romantické kusy op. 75, Franckova Sonáta A dur pre husle a klavír, Čajkovského Melancholická serenáda h mol pre husle a klavír, Bachova Chaconne pre sólové husle a Paganiniho Variácie na tému „Nel cor più non mi sento“ v Příhodovom spracovaní.4

Po týchto dvoch koncertoch sa Příhoda a Karin predstavili v prvej polovici septembra 1946 v sokolovniach v Trenčíne a Topoľčanoch, v divadle v Piešťanoch, v Okresnom dome v Nitre a v Múzeu v Komárne – tak to Michal Knechtsberger-Karin uviedol na zadnej strane vytlačeného programu. Na programe koncertov bola o. i. Dvořákova Sonatína G dur op. 100, Z domoviny Bedřicha Smetanu a Mozartov Turecký pochod. Septembrové turné, organizované Koncertným riaditeľstvom Vašica z Bratislavy, uzavreli koncerty v dvoch slovenských metropolách, prvý 18. 9. v bratislavskej Redute, druhý 20. 9. v košickom Hoteli Slovan.5 Termíny koncertov sú opäť rukopisne uvedené na zadnej strane vytlačeného programu. O koncerte v Bratislave referovali denníky Pravda i Národná obroda, obidva 20. 9. 1946, obdobne píšu o umení Vášu Příhodu v superlatívoch. Z recenzie v Pravde je možné sa navyše dozvedieť, že išlo o druhý Příhodov koncert v Bratislave v krátkom čase. Recenzent Ján Strelec v Národnej obrode píše: „Veľkým prekvapením večera bolo aj účinkovanie M. Karina na klavíri.

Tak distingvovane priliehavý klavírny sprievod, technicky a prednesovo tak dokonale vyvážené accompagnato a farebne tak bohato odtieňovaný klavírny part sme nepočuli už dávno.“6 Klavirista zožal túto poklonu hlavne za klavírny part Suchoňovej Sonatíny pre husle a klavír op. 11, Schubertovej Fantázie C dur op. 159 pre husle a klavír a za dve duetá pre husle a klavír Z domoviny Bedřicha Smetanu. Plodná spolupráca huslistu a klaviristu sa mala vyvíjať aj ďalej, perspektívu naznačoval aj list parížskej agentúry Organisation Artistique Internationale z 10. 9. 1946 adresovaný Michalovi Karinovi do rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave: „Vážený pane, s radosťou Vás chcem informovať o tom, že budete ako klavirista sprevádzať ďalšie turné huslistu Vášu Příhodu, turné, ktoré Vás povedie do Rakúska, Talianska, Francúzska, Belgicka, Rumunska, Turecka a do Líbye. Preto Vás prosím, urobte všetko pre to, aby bol Váš cestovný pas platný minimálne do 1. apríla 1947.

Pošlite mi potvrdenie, keď budete mať pas v rukách. Bez toho nie je možné toto turné uskutočniť. S úctou, Fr. Horwitz.“ Tu niekde sa však prechodne ukončila povojnová spolupráca dvojice Příhoda – Karin. Geniálny huslista bol vystavený osočovaniu a zákazom koncertovania v Čechách i iných krajinách (zákaz neplatil na Slovensku), vyčítala sa mu kolaborácia s nacistickým Nemeckom – aj v zmysle umeleckej činnosti. Jeho posledný koncert v Čechách sa uskutočnil v marci 1944, ďalší až o dvanásť rokov neskôr, keď bol pozvaný na hudobný festival Pražská jar 1956.

 

Vnorený obrázok 2


Váša Příhoda a Michal Karin sa pri spoločnom a pravdepodobne i poslednom verejnom muzicírovaní stretli po dlhšej pauze v roku 1955, rok pred Příhodovým koncertom v Prahe. Z roku 1955 existujú ich tri spoločné fotografie, jedna počas koncertu, druhá pred alebo po koncerte, ďalšia po koncerte pri autogramiáde. V čom tkvie dôvod, že legendárny huslista Váša Příhoda, skutočná husľová špička, koncertujúca vo svete s rôznymi klaviristami, opätovne siahal po klaviristovi z Bratislavy? Niekedy to bola snáď zhoda okolností, ako napríklad v roku 1943, keď bol Příhoda na liečení v Piešťanoch. Na základe pozvania riaditeľstva trenčiansko-teplických kúpeľov sa uskutočnil 12. 9. 1943 v Trenčianskych Tepliciach spoločný koncert dvojice Příhoda – Knechtsberger.7 Iba deň predtým vystúpili spoločne na koncerte v koncertnej sieni Grand Hotela Royal v Piešťanoch.

Ak boli tieto koncerty náhodné, k niekoľkotýždňovému turné nedochádza neočakávane. V Bratislave vyšiel 16. 3. 1944 v nemeckých novinách Grenzbote pod názvom Knechtsbergerove úspechy ako sprevádzača Vášu Příhodu nasledovný krátky článok: „Domáci umelec klavíra Michael Knechtsberger sa práve vrátil z koncertného turné, ktoré ho ako sprevádzača veľkého huslistu Vášu Příhodu viedlo po Nemecku a Škandinávii. Obaja umelci absolvovali koncerty v nasledovných mestách: Viedeň, Breslau, Drážďany, Wüzburg, Linec, Graz, Innsbruck, Stuttgart, Kodaň a Štokholm. Recenzie v tlači vyzdvihujú úžasné majstrovstvo nášho domáceho klaviristu, jeho talent a schopnosť vcítenia, čím mal podstatný podiel na úspechu. Kým túto skutočnosť so zadosťučinením zaznamenávame, tešíme sa, že takéto uznanie svetovej verejnosti získal znova syn nášho mesta. Ďalšie koncertné cesty budú viesť Michaela Knechtsbergera k juhovýchodným susedom a do Francúzska.“8

O koncerte v rámci uvedeného turné, ktorý sa uskutočnil v Drážďanoch, vyšla v nacistickom denníku Der Freiheitskampf  10. 3. 1944 recenzia: „V koncertnej sieni existujú hodiny, počas ktorých vypneme pozorovanie pre a proti. Namiesto toho sa dostaví šťastím obdarované počúvanie. Takýto zážitok prináša so sebou vždy husľový večer Vášu Příhodu. [...] Tomuto nadpriemernému umeleckému majstrovstvu slúžil Michael Knechtsberger (Slovensko) ako plnohodnotný sprevádzač.“9 Koncertné turné tandemu Příhoda – Knechtsberger trvalo štyri týždne, okrem spomínaných krajín boli, ako to uviedla správa v Grenzbote z 18. 2. 1944, plánované i koncerty vo Švajčiarsku. Klavirista Knechtsberger disponoval teda kvalitami a schopnosťami, ktoré mu umožnili dotvárať Příhodovo majstrovstvo, a ktoré Příhodovi mimoriadne konvenovali. Tie dovolili Bratislavčanovi, Nemcovi Knechtsbergerovi, v tomto prípade ako reprezentantovi slovenského koncertného umenia, ba vlastne Slovenského štátu, cestovať po časti sveta obsadenom Nemeckom.

 

Dva životy Knechtsbergera-Karina

Za normálnych okolností by mohol Michal Knechtsberger spávať na vavrínoch a kúpať sa v sláve, ale jeho životopis, ktorý po roku 1945 sám napísal, prezrádza niečo iné. Knechtsberger bol počas Slovenského štátu navonok úspešným zamestnancom Slovenského rozhlasu, v rôznych štádiách v rokoch 1939 až 1945 bol jeho intendantom, dirigentom, sólistom, bol i aktívnym členom viacerých komorných zoskupení, doma i v zahraničí vystupoval aj so svojou manželkou Elenou, rodenou Smidžárovou, tiež klaviristkou. Spomínaný životopis ale prekvapivo prezrádza, že mal všetky dôvody žiť s obavami a starosťami. V životopise, sformulovanom bez dátumu, ale v každom prípade po roku 1945, píše: „Najprv som bol upodozrievaný, že som položidom, neskôr Čechoslovákom a nakoniec, že som ženatý s manželkou židovského pôvodu.“10 V ďalších riadkoch na tej istej strane uviedol: „Nepredložil som ani svoj, ani manželkin árijský doklad.“ Ani nie je z našej strany potrebné pátrať po jeho či manželkiných predkoch. Požadované árijské doklady minimálne troch generácií nepredložil počas nacizmu iba ten človek, ktorý ich predložiť objektívne nemohol. Ich nepredloženie bolo takmer ortieľom smrti!

Vnorený obrázok 4

Knechtsbergerova príslušnosť k evanjelickej konfesii, ako i tá istá príslušnosť jeho rodičov, čo je uvedené v Knechtsbergerovom rodnom liste11, neboli pred nacistickými zákonmi dostatočnou zárukou „árijskej“ čistoty. Vysvetľujúce doklady zrejme predložiť nevedel, nemohol. Z toho dôvodu musela byť jeho existencia počas Slovenského štátu nepredstaviteľným balansovaním medzi strachom, prispôsobovaním sa, odvahou a radosťou z muzicírovania, vo svojom vnútri bol oponentom režimu, navonok sa so situáciou aranžoval...  
Michal Knechtsberger mal zrejme židovských predkov a z tohto faktu vychádzala pravdepodobne i Knechtsbergerova afinita k židovskej spoločnosti okolo Almy Rosé, s ktorou sa stýkal. V roku 1930 bol Knechtsberger vo Viedni pravdepodobne aj neoficiálnym svedkom sobáša Almy s vtedy už svetoznámym huslistom Vášom Příhodom.12 Spoločnému muzicírovaniu Příhodu a Knechtsbergera nestálo iste nič v ceste. Keď v roku 1932 vznikli Wiener Walzermädl, dámsky orchester Almy Rosé, v ktorom pôsobila aj jej priateľka, huslistka Anny Kux, Michal Knechtsberger, majúci už skúsenosti v aranžovaní, pomáhal vo vytváraní repertoáru. Údaj o jeho práci v tomto smere je zachovaný na programe Divadla v Karlíne v Prahe zo 16. 9. 1936.

 

Vnorený obrázok 3

V rámci varieté účinkovala v divadle Alma Rosé so svojím viedenským dievčenským orchestrom, na programe bola aj skladba Já mám devět kanárů autorov Beneš-Knechtsberger.13 Kým súkromné problémy (rozvod Almy a Vášu Příhodu v roku 1935), ale hlavne politický vývoj po roku 1938 prerušili Knechtsbergerovu spoluprácu s Almou Rosé, osobný a umelecký kontakt klaviristu Michala Knechtsbergera-Karina s jedným z najvýznamnejších huslistov 20. storočia si zachoval svoju kontinuitu minimálne do roku 1955 – i keď s medzerami. Na  koncerte Příhodu a Knechtsbergera-Karina v roku 1955 bola prítomná aj z Viedne pochádzajúca huslistka Anna Poláková, rodená Anny Kux14, v tom čase členka Slovenskej filharmónie.15

Možno išlo o posledné stretnutie trojice priateľov z kruhu okolo Almy Rosé, patriacej k viedenskej hudobnej spoločnosti 30. rokov.
Spolupráca Vášu Příhodu s Michalom Knechtsbergerom-Karinom posúva nepochybne jeho význam v hierarchii na Slovensku pôsobiacich klaviristov o stupienok vyššie. Spočiatku Michal Knechtsberger, neskôr Michal Karin, bol jedným z Příhodom vyhľadávaných umeleckých partnerov pri klavíri a patrí tak so všetkou samozrejmosťou k slávou opradenému umeleckému životu Vášu Příhodu.

Pramene a literatúra:

1     Priezvisko Karin vymyslel a Knechtsbergerovi navrhol používať huslista Jozef Šimák. Informácia z rozhovoru s huslistom Mikulášom Jelinkom (15. 5. 2016, Bratislava). Dokument z 15. 8. 1950, na ktorom Michal Knechtsberger potvrdzuje prijatie československého štátneho občianstva, bol vystavený na jeho občianskom priezvisku Knechtsberger.
2    Alma Rosé a Váša Příhoda sa zosobášili na radnici vo Viedni 16. 9. 1930, oficiálnymi svedkami boli Franz Werfel a Arnold Rosé (otec Almy). Pozri: NEWMAN, R. a K. KIRTLEY: Alma Rosé, Vienna To Auschwitz. Amadeus Press, 2000, s. 67. Manželstvo bolo v roku 1935 rozvedené. Rozvod priniesol Příhodovi po roku 1945 množstvo prekážok v kariére, bol obvinený z oportunizmu a zodpovednosti za deportáciu A. Rosé do koncentračného tábora a za jej smrť.
3    PERGLER, F.: Michal Karin (1908 – 1988). Kapitoly z histórie klavírneho umenia a pedagogiky na Slovensku. In: Hudobný život, roč. 38, 2006, č. 5, s. 27-28.
4    Archív HM SNM v Bratislave/Fond M. Karina-Knechtsbergera, Sign. MUS CLXIV, 511/4. Hudobnému múzeu a p. Márii Krajčiovej patrí moja vďaka za ústretovosť.
5    Archív HM SNM v Bratislave/Fond M. Karina-Knechtsbergera, Sign. MUS CLXIV, 511/3.
6    STRELEC, J.: Koncert Vášu Příhodu. In: Národná obroda, 20. 9. 1946, Archív HM SNM v Bratislave / Fond M. Karina-Knechtsbergera, Sign. MUS CLXIV, 511/8.
7    Koncert Vášu Příhodu v Trenč. Tepliciach. In: Slovenská Pravda, 8. 9. 1943.
8    E. H.: Knechtsbergers Erfolge. Als Begleiter Vaša Příhodas. In: Grenzbote, 16. 3. 1944.
9    HOLLSTEIN, O.: Vasa Prihoda. In: Der Freiheitskampf, Dresden, 10. 3. 1944.
10    Curriculim vitae, s. 2. Strojopis, bez signovania, súkromná rodinná zbierka.
11    Rodný list, výťah porovnaný s matrikou narodených, vydal Štátny matričný úrad v Bratislave 21. 8. 1946. Archív HM SNM v Bratislave/Fond M. Karina-Knechtsbergera.
12    Rozhovor autorky s Michaelou Súlovskou, dcérou klaviristu (15. 5. 2016, Šamorín)
13    Program Divadla Varieté Karlín, 16. 9. 1936, 2 strany. Archív HM SNM v Bratislave/Fond M. Karina-Knechtsbergera.
14    Anna Poláková, rodená Kux, nar. 29. 1. 1911 vo Viedni, zomrela 19. 7. 1984 v Bratislave.
15    Autogramiáda Michala Knechtsbergera a Vášu Příhodu, fotografia, pravdepodobne po koncerte v roku 1955. Dáma na fotografii je Anna Poláková, rodená Kux. Archív Hudobného múzea v Bratislave, fond M. Karina-Knechtsbergera.




Aktualizované: 22. 10. 2016