Logo HŽ

music zoom - Nezvyčajní hudobní autori

Existuje viacero pozoruhodných skladateľov, ktorí sa preslávili v iných profesiách. Patrí medzi nich napríklad všestranný britský astronóm William Herschel (1738–1822), ktorý je autorom 24 symfónií. Z 19. storočia určite treba spomenúť princa Alberta, manžela britskej kráľovnej Viktórie. Okrem komponovania sa venoval tiež organu a jeho hru veľmi obdivoval Mendelssohn. Rozsiahly kompozičný odkaz po sebe zanechal nemecký spisovateľ E. T. A. Hoffmann (1776–1822), ktorý napísal 8 opier, balety, symfónie, ouvertúry i klavírne sonáty. Kompozícii sa venoval aj americký básnik Ezra Pound (1885–1972), autor opier Testament Françoisa Villona a Cavalcanti. Komponoval tiež americký baletný choreograf gruzínskeho pôvodu George Balanchine (1904–1983), ktorý študoval spolu s dirigentom Jevgenijom Mravinským. Zachovali sa tiež rané diela choreografa slávneho Ruského baletu Sergeja Ďagileva (1872–1929), hoci o jeho mladíckej tvorbe sa Rimskij-Korsakov nevyjadril práve lichotivo.

V 20. storočí sa ako nadaný autor prejavil napríklad hollywoodsky herec Clint Eastwood (1930), ktorý vydal album vlastných diel pod názvom Mystic River. Kompozícii sa venoval tiež spisovateľ Anthony Burgess (1917–1993), autor románu Mechanický pomaranč, ktorý neskôr sfilmoval režisér Stanley Kubrick. Burgess komponoval priebežne po celý život, písal symfónie, vytvoril muzikál a zanechal po sebe i operetu. Aj britský astronóm, talentovaný amatérsky hudobník a skladateľ Patrick Moore (1923–2012) bol mimoriadne plodný. Napísal až 70 skladieb, 3 opery a jeho diela nahral Royal Scottish National Orchestra. K ďalším slávnym (ne)skladateľom (nielen) z britských ostrovov však treba siahnuť o čosi hlbšie do histórie.


Šesť strún Henricha VIII.

Anglický panovník Henrich VIII. (1491–1547) získal vynikajúce vzdelanie. Vynikal v love, šerme, lukostreľbe, rytierskych súbojoch, zápasení, tanci, písaní poézie, speve a vynikajúco hral údajne aj na lutne, organe a čembale. Hudba sa stala Henrichovou celoživotnou vášňou. Sústredil rozsiahlu zbierku nástrojov, ktorá obsahovala desiatky fláut, violy, lutny, šalmaje, kornety a údajne vlastnil i jeden z prvých typov pianoly – virginal, ktorý údajne „hral sám“. Panovník bol uznávaný ako talentovaný hudobník i spevák a na dvor si pozýval len tých najlepších umelcov. Na vrchole slávy disponoval takmer stovkou hudobníkov a skladateľov. Jeho kapela bola dokonale zorganizovaná, fungovala na zmeny, aby mohla kráľovmu neukojiteľnému hudobnému apetítu poskytnúť už od prebudenia takmer nepretržitú hudobnú produkciu. Hudba, samozrejme, znela aj počas dámskych návštev v jeho budoároch. Henrich si budoval obraz renesančného polyhistora a jeho dvor bol centrom umeleckých inovácií a okázalých výstrelkov. Napísal veľké množstvo skladieb, z ktorých sa, bohužiaľ, veľká časť stratila. Výnimočná zbierka hudby z jeho čias, známa aj ako Henry VIII Songbook, je uchovávaná v Britskej knižnici v Londýne. Kniha obsahuje vyše 300 svetských skladieb dobových tudorovských skladateľov, pričom takmer tretinu zbierky tvoria kompozície pochádzajúce priamo od kráľa. Henrichovou najznámejšou skladbou je pravdepodobne Pastime with Good Company z roku 1509, ktorú napísal tesne po svojej korunovácii. Išlo doslova o hit, ľudia si pieseň spievali na uliciach i v tavernách a neskôr sa stala najobľúbenejšiou skladbou Henrichovej dcéry, budúcej kráľovnej Alžbety I. Mimoriadny hudobný talent sa u Tudorovcov dedil, keďže okrem výbornej čembalistky Alžbety sa aj Henrichova ďalšia dcéra, Mária I., stala vynikajúcou lutnistkou a v roku 1533 o nej súčasníci zanechali svedectvo ako o „vynikajúcej hráčke, súdiac podľa rýchlosti jej rúk a štýlu hrania.“


Filozofia vidieckej lásky

Francúzsky filozof a spisovateľ Jean-Jacques Rousseau (1712–1778) bol tiež skladateľom. Jeho rané diela ostali spočiatku bez povšimnutia, no úspech zaznamenala jeho opera Les Muses Galantes (1743) a Pygmalion (1776, jedna z prvých melodrám na hudbu Horacea Cogneta). Rousseau ďalej napísal 2 symfónie, množstvo inštrumentálnych diel, piesní, zanechal i duchovnú hudbu. Spomedzi opier je najznámejším dielom jednoaktovka Le Devin du Village (Dedinský veštec), ku ktorej Rousseau napísal aj libreto. Bolo to prvé dielo v repertoári Kráľovskej hudobnej akadémie, ktorého hudbu i text napísal ten istý autor. Premiéra sa uskutočnila v roku 1752 na kráľovskom dvore vo Fontainebleau v Théâtre du Palais-Royal. Kráľ Ľudovít XV. si dielo tak zamiloval, že Rousseauovi ponúkol doživotnú rentu, ten ju však odmietol. Opera sa stala jedným z najobľúbenejších diel doby a priniesla svojmu autorovi slávu a bohatstvo, dokonca ju uviedli na svadbe mladého kráľa Ľudovíta XVI. s Máriou Antoinettou. Svojím sentimentálnym, pastorálnym námetom sa odlišuje od talianskych opier 1. polovice 18. storočia, pričom nečerpá z mytológie, ale z Rousseauovho idealistického pohľadu na prírodu. Pastier Colin ľúbi svoju družku Colette, ale zároveň sa navzájom podozrievajú z nevery. Obaja hľadajú pomoc u dedinského veštca, aby im pomohol oživiť ich city. Po sérii bizarných zápletiek pár k sebe opäť nájde cestu a „žijú spolu šťastne až do smrti“. Úsmevne naivné libreto sprevádza svieža a nápaditá hudba. Rousseau bol už za života považovaný za úspešného skladateľa a hudobného teoretika. Obľúbená opera Dedinský veštec sa v roku 1768 stala predmetom paródie 12-ročného Mozarta v podobe singspielu s názvom Bastien a Bastienka, áriu Non, Colette n‘est point trompeuse z tejto opery neskôr zaranžoval Beethoven ako samostatnú pieseň.


Valčík z Jasnej Poľany

Spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj (1828–1910) študoval hudbu od útleho detstva a hodiny klavíra navštevoval aj v dospelosti. Jeho klavírna hra bola vraj veľmi rytmická a expresívna a repertoár obsahoval sonáty Mozarta, Chopinovu Baladu č. 4 i valčíky Johanna Straussa. Ako priateľ prominentných hudobníkov, akými boli Rubinstein, Čajkovskij či Tanejev, bol Tolstoj na ich koncertoch častým návštevníkom. Doma ho pravidelne navštevovali aj ďalší majstri ruskej hudby: Skriabin, Rachmaninov i Rimskij-Korsakov. Okolo roku 1850 sa Tolstoj pridal k skupine milovníkov hudby, v ktorej bol aj spisovateľ a muzikológ Vladimir Odojevskij.

Viac v aktuálnom vydaní časopisu.

 




Aktualizované: 11. 10. 2017