Logo HŽ

music zoom - Hudba v čase Vianoc

Hudba je oddávna súčasťou osláv vianočných sviatkov, cirkevná bola spočiatku v latinčine, no v 13. storočí sa – údajne aj pod vplyvom učenia sv. Františka z Assisi – začali objavovať koledy v národných jazykoch či dialektoch. Tie sa ešte počas stredoveku rozšírili z Talianska do Francúzska, Nemecka a neskôr aj na britské ostrovy. Tam sa v roku 1426 v diele Johna Audelaya po prvýkrát objavila typická anglická „carol“. Vianočná hudba to nemala vždy ľahké. Napríklad Oliver Cromwell ju zakazoval ako hriešnu a puritánski protestanti v celej Európe ju odmietali tiež. K tradičným vianočným koledám patrí špecifický religiózny kontext a stáročná história, rovnako zaujímavá je však i novšia vianočná tvorba.

Medzi najznámejšie Vianocami inšpirované diela klasickej hudby možno nepochybne zaradiť Tallisovu Omšu, Weihnachtshistorie Heinricha Schütza, Pastorale sur la Naissance Jesus Christ Marca-Antoina Charpentiera, Vianočné oratórium Johanna Sebastiana Bacha, Českou mši vánoční Jana Jakuba Rybu, z novších Oratorio de Noël Camille Saint-Saënsa, L’Enfance du Christ Hectora Berlioza či Ceremony of Carols Benjamina Brittena. Naproti tomu populárne vianočné piesne 20. storočia nemajú často s Vianocami mnoho spoločného a viažu sa skôr k príchodu zimy. Medzi najpopulárnejšie patrí Christmas Song (1944), ktorú preslávil Nat King Cole, Have Yourself a Merry Little Christmas (1944) zložená pre film Meet Me in St. Louis, Winter Wonderland (1934), Santa Claus is Coming to Town (1934), pieseň White Christmas (1940), ktorú naspieval Bing Crosby do filmu Holiday Inn či Let It Snow (1945).

Je zaujímavé, že viaceré z týchto hitov pôvodne vôbec neboli vianočnými piesňami. Napríklad Let It Snow vznikla počas horúčav v Kalifornii a jej autori Samuel Cohen a Jule Styne pri komponovaní snívali o chládku, pieseň Sleigh Ride je o narodeninovej oslave a vo Winter Wonderland Vianoce vôbec nie sú zmienené. Pieseň Jingle Bells, ktorú v roku 1857 zložil James Lord Pierpont, mala pôvodne podtitul One Horse Open Sleigh a bola určená na Deň vďakyvzdania. Pierpont ju vytvoril pre sánkarske preteky v americkom mestečku Medford. V populárnej hudbe naspieval Bob Geldof s kapelou Band Aid v roku 1984 na pomoc Etiópii pieseň Do They Know It’s Christmas? Vianočné piesne nahrali skupina Queen (Thanks God It’s Christmas), Bruce Springsteen, Elvis Presley, Barbra Streisand, Frank Sinatra, Mariah Carey či George Michael s kapelou Wham (Last Christmas), pokračovať by sa dalo donekonečna. Vianoce sa ako téma dostali aj do jazzu i world music, z exotických nahrávok sú zaujímavé napríklad „jazzové Vianoce“ kvinteta talianskeho trubkára Paola Fresu s bandoneonistom Danielom di Bonaventurom či fascinujúce Karibské hudobné Vianoce s Lara Brothers z Trinidadu. Ale tipov na vianočné počúvanie je, samozrejme, ešte oveľa viac.


Barokové vianočné piesne z Provensálska

Noël, populárna vianočná pieseň, bola vo Francúzsku známa už od renesancie. Pôvod týchto nápevov možno hľadať v stredovekých mystériách, no svoje zlaté časy zažívali najmä v 16. a 17. storočí. Pôvodné vianočné piesne mali vlastnú melódiu a text, v období renesancie ich obľuba však vzrástla natoľko, že si autori vypožičiavali melódie z iných populárnych piesní alebo parafrázovali svetské chansony. Výsledkom bola variabilita textov i melódií a využitie liturgických i svetských prvkov v dielach, poukazujúce na výmenu, ku ktorej v tých časoch medzi „nízkou“ a „vysokou“ kultúrou dochádzalo.

Osobitou kapitolou sú vianočné piesne z Provensálska, spievané v starom okcitánskom jazyku langue d’oc, ktoré fascinujú originalitou i spracovaním. Projekt Barokové vianočné piesne Provensálska (Alpha, 2007), ktorý realizoval súbor starej hudby La Camera delle Lacrime pod vedením Bruna Bonhoureho, prináša na CD tvorbu dvojice provensálskych autorov, Natalisa Cordata a Nicolasa Sabolyho. Obidvaja tvorili v 17. storočí. Sú známi ako autori textov, melódie často preberali z dobových populárnych piesní a sakrálnej hudby. Natalis Cordat žil niekedy medzi rokmi 1610–1663 a hoci sa zachovalo len veľmi málo z jeho diel, patrí medzi ne aj 65 kolied, z toho 14 v okcitánčine. Cordat dokáže byť vo svojich dielach veľmi emocionálny a prostredníctvom hudobných afektov vyvoláva v poslucháčoch pocity ľútosti a viny. Zároveň sa nebojí vyjadrenia intímnych citov, akými sú láska či vášeň. Jeho vlastné melódie vynikajú pestrosťou, no rovnako využíva aj nápevy z iných diel a pri písaní vianočných piesní sa okrem duchovnej hudby nebráni ani inšpirácii melódiami z populárnych dobových chansonov. Cordatove koledy v okcitánskom jazyku sú napísané „à la paysande“, teda na spôsob rustikálnych pastierskych piesní. V niektorých textoch dokonca uvádza mená konkrétnych dedinčanov a spomína ich charakterové nedostatky, čo muselo u dotknutých spôsobiť poriadny rozruch. Piesne často končia modlitbou, v ktorej je Boh žiadaný o ochranu ľudí a miest.

Nicolas Saboly (1614–1675) pôsobil ako kapelník a organista v Kostole sv. Petra v Avignone. Jeho skladby boli uvádzané a vydávané tak často, že sa stal jedným zo symbolov renesancie provensálskej kultúry. Sabolyho hudba vychádza z populárnych chansonov i z obľúbených air de cour. Pohľad na náboženstvo, ktorý prezentuje vo svojich vianočných piesňach, je ľudový, plný bizarných, diabolských či groteskných postáv, preto jeho hudbu doboví poslucháči vnímali ako podmanivú. Viaceré piesne vychádzajú zo starších stredovekých nápevov a ústne tradovanej textovej predlohy. Cordatova a Sabolyho hudba ukazujú, aké pestré a zaujímavé boli barokové vianočné piesne Provensálska, kombinujúce prvky ľudovej kultúry i komponovanej hudby, diela sekulárne i sakrálne, lokálne i univerzálne, vo francúzštine i v jazyku langue d’oc.


Nemecké Vianoce v 17. storočí

Album Seventeenth Century Christmas Eve (Winter & Winter, 2001) je akási „hudobná pohľadnica“ rekonštruujúca dobové Vianoce v nemecky hovoriacich krajinách. Autormi koncepcie nahrávky sú muzikológovia Annegret SiedelKonrad Ruhland, album nahrala švédska sopranistka Susanne Rydén so súborom starej hudby Bell’Arte Salzburg. Teleso založila v roku 1995 baroková huslistka Annegret Siedel, okrem iného sa špecializuje na nemeckú a rakúsku hudbu 17. a 18. storočia a účinkovalo na viacerých významných medzinárodných festivaloch. Vianočný album prináša 13 barokových skladieb vytvárajúcich pôsobivú dramaturgiu v duchu barokových Vianoc. Skladby na CD reflektujú bohatstvo barokovej vianočnej hudby: od jednoduchých piesní po slávnostné liturgické spevy. Nahrávka začína skladbou Dietricha Buxtehudeho, lyrickou drámou na tému narodenia Krista s textom z Evanjelia podľa Jána. Skladba Johanna Rosenmüllera predstavuje sasko-durínsku tradíciu barokovej vianočnej hudby miniatúrnym duchovným koncertom Lieber, lieber Herre Gott.

Inštrumentálna pastorálna sonáta vo Viedni pôsobiaceho Johanna Heinricha Schmelzera prináša osobité juhonemecké špecifikum – „pastiersku vianočnú hudbu“. Hudba chorálu Wachet auf! Ruft uns die Stimme Franza Tundera, Buxtehudeho predchodcu v Lübecku, patrí neodmysliteľne k Vianociam a spracovalo ju množstvo skladateľov pred ním i po ňom, okrem iných i Johann Sebastian Bach. Proroctvo o Vianociach podľa Knihy proroka Izaiáša patrilo k osobitostiam nemeckej hudobnej tradície oblasti Vogtland, kde pôsobil Johann Georg Reichard, ktorý komponoval hlavne neskorobarokové kantáty. Od tohto autora pochádza aj dielo Weihnachts-Weissagung. Album ďalej ponúka 2-časťovú pastorálnu sonátu od Johanna Josepha Fuxa, kapelníka viedenského dvora, ktorá vyniká vďaka dômyselnému prepojeniu tradícií nemeckej hudby a vplyvu talianskeho štýlu. Prehliadka barokových Vianoc končí strofickou tanečnou piesňou Aria de Nativitate Domini od organistu z regensburskej katedrály Johanna Georga Reichweina. Hoci priestor dostávajú i slávne mená nemeckého baroka, akými sú Buxtehude, Fux alebo Biber, album prináša hlavne skladby menej známych a zriedkavo uvádzaných autorov: Rosenmüllera, Schmelzera, Schildta a Leuttnera. Väčšina skladieb je určená pre sólový hlas a súbor v zostave dvoje barokových huslí, viola da gamba, pozitív a lutna, pričom prináša informáciu o rozdielnych kompozičných prístupoch autorov z rôznych geografických oblastí nemecky hovoriacich krajín.

Viac v aktuálnom vydaní časopisu.




Aktualizované: 11. 12. 2017