Logo HŽ

Peter a Lucia

Výborný koncert, slabé divadlo

Napriek mnohým nezdarom (úspech nemeriame diváckou návštevnosťou, ale výpovednosťou témy, silou hudby či kvalitou piesňových textov) sa slovenskí skladatelia, libretisti a inscenačné tímy neodbytne púšťajú do nových pôvodných muzikálov. Od začiatku divadelnej sezóny 2013/2014 vznikli v našich divadlách Mata Hari, Sherlock Holmes, Tisícročná včela, Móric Beňovský a Peter a Lucia. Všetky s veľkými ambíciami, sprevádzané nadpriemerným diváckym záujmom. V konečnom dôsledku však výsledné tvary, neraz na hranici „patažánru” s pochybnými libretami a nepresvedčivou hudbou, vyvolávajú polemiku o zmysle uvádzania týchto diel. Slovensku chýba muzikálový mág. Alebo kultivátor upadnutého a zanedbaného hudobnodramatického druhu? Vypredanosť inscenácií na mesiace vopred však naznačuje, že divákom aktuálna kvalitatívna úroveň stačí.

Najprepracovanejšou zložkou Tisícročnej včely (Divadlo Andreja Bagara v Nitre) boli marketing a propagácia. Premiéra mala masívny mediálny ohlas, producenti získali partnerov, vďaka ktorým si diváci mohli pred predstavením zakúpiť napríklad medovinu. V hľadisku už dostali menej možností. Skladby Vaša Patejdla nedosahujú ani len úroveň rádiových hitov, chýba im akákoľvek dramatickosť a divadelnosť. O generáciu mladší skladateľ Juraj Haško zložil hudbu k Sherlockovi Holmesovi (Divadlo Jonáša Záborského Prešov). Je štýlovo kompaktnejšia než Patejdlova, skladateľ lepšie pracoval s opakovaním motívov, jednotlivé skladby medzi sebou viac komunikujú. Aj spevácke výkony prešovského súboru boli presvedčivejšie ako u nitrianskeho ansámblu.
O reprodukovanom zvuku v súčasných muzikálových inscenáciách je už škoda polemizovať. Zvykli sme si... Len dva z tohtosezónnych muzikálov pracovali so živo interpretovanou
hudbou: trojsúborový projekt Štátneho divadla Košice Móric Beňovský (píše o ňom Lýdia Urbančíková, pozn. red.) a komorný muzikál Peter a Lucia v bratislavskom Divadle Malá scéna STU.
Peter a Lucia sa od ostatných spomenutých diel líši tým, že nejde o novovzniknutý opus napísaný na objednávku pre konkrétne divadlo, ale o viac než dve desaťročia staré libreto Alty Vášovej s textami Jána Štrassera a hudbou Deža Ursinyho. Muzikál nebol doposiaľ uvedený, je len hudobne zaznamenaný na nahrávke Deža Ursinyho a Jara Filipa. Pieseň Prečo ešte v roku 1999 rekonštruovali a nahrali Šeban – Rósza – Buntaj a spolu s piesňou Portrét sa nachádzajú na albume Pevniny a vrchy 2. Zvyšok – aj po rokoch mimoriadne podnetných – skladieb bol poslucháčom nedostupný.
Uvedenie diela je vynikajúcim dramaturgickým krokom. Od svojho vzniku nestratilo na kvalite. Práve naopak, v paškvile súčasnej muzikálovej spisby pôsobí až oblažujúco. Ursinyho demo nahrávky nanovo aranžovalo trio Talent transport – Vladislav Šarišský, Filip Hittrich a Marián Slávka. Muziku interpretujú s citom k originálu, dávajú jej však nový lesk. Ich spolupráca na inscenácii je o to cennejšia, že sú súčasťou každého predstavenia.
Na pozadí kvalít predlohy a hudobnej interpretácie o to viac zamrzí výsledný inscenačný tvar (réžia Juraj Bielik a Anton Korenči) – len akýsi náčrt bez pevného režijného vedenia. Dominantou scény sú stoličky predstavujúce metro či stanicu, ktoré predznačili za hlavnú činnosť protagonistov  sedenie. Scénickí a kostýmoví výtvarníci Jaroslav a Miroslav Daubravovci vysunuli na javisko osvetľovacie mostíky navodzujúce industriálny dojem kostier zbombardovaných budov. V scénach na stanici mohli konštrukcie evokovať vlak, pri hereckých akciách sa však nijako nevyužili.
Príbeh je zbavený reálií Rollandovej novely – ide o bližšie nešpecifikovanú vojnu, dej sa odohráva v „bezčasí“. Scénografi odhalili javiskový priestor inokedy vykrytý sufitmi. Čierno-žltá výstražná páska, ktorou sú z bezpečnostných dôvodov oblepené miesta divadelného zákulisia, tak určila farebné smerovanie inscenácie. Účinkujúcich zaodeli do sivých a čiernych farieb, len Peter a Lucia majú výrazné žlté odevy. Žlté detaily nachádzame aj u niektorých ďalších postáv, nie sú však kostýmovým znakom, iba výtvarným doplnkom.
Inscenácia muzikálu stojí pre nedostatočnú dramaturgiu na vratkých základoch, ani samotní herci (Tomáš Vravník ako Predavač novín, Gabriel Tóth ako Petrov brat Filip, Andrea Vozárová ako Predavačka) akoby nepoznali identitu svojich postáv. Podobne stratení sú Renáta Rundová a Peter Trník, ktorí zosobňujú najprv rodičov Petra, potom Lucie. Trník vo veľkých neurotických gestách predstavuje nervóznu hlavu rodiny, Rundová nemá inú šancu než skĺzavať k pátosu. Režijné a následne herecké slabiny sa najviac odhaľujú pri ťažkopádnych opileckých výjavoch či v nešikovnej erotickej scéne počas piesne o dovolenke vojakov. Filipovu pieseň Hrdina doviedli režiséri do nevhodnej grotesky, kde Tóth popri afektovanom speve predvádza aj preexponované pohyby parodujúce homosexuálov.
Problematicky vyznieva obsadenie titulných postáv, ktoré majú mať krátko pred osemnástym rokom života. Matúš Mihálik (Peter) a Simona Miháliková (Lucia) vyzerajú sotva na šestnásť, v dôsledku čoho sa sujet javí ako príbeh „lásky z pieskoviska“. Tento pocit umocňuje herecká neskúsenosť Matúša Mihálika. V jednej zo svojich prvých postáv sa lepšie uviedla Simona Miháliková, ktorej spev je lyricky nežný, ale v herectve ukázala aj dramatické polohy.
Pocit nedostatočnosti inscenácie umocňuje bulletin zložený iba z fotografií a krátkych životopisov režisérov a hudobníkov, chýbajú dokonca mená javiskových postáv. Tvorcovia nevyužili šancu predstaviť zaujímavý osud diela, neponúkli rozhovor s tvorcami libreta a textov piesní či so synom Deža Ursinyho, ktorý nahrávku roky opatroval. Peter a Lucia sa mohol stať jednou z hudobných udalostí sezóny. Muzikál je však syntetické umenie, takže vo výsledku prevládol dojem nezvládnutej inscenácie.

Peter a Lucia
Hudba: Dežo Ursiny
Libreto: Alta Vášová
Texty piesní: Ján Štrasser
Scéna a kostýmy: Jaroslav a Miroslav Daubravovci
Hudobné naštudovanie: Talent Transport
Réžia: Juraj Bielik, Anton Korenči
Premiéra v Divadle Malá scéna STU
Bratislava, 14. 12. 2013




Aktualizované: 13. 01. 2015