Logo HŽ

La Banda Europa prekročila hranice žánrov

Široké spektrum world music je príkladom toho, že prekračovanie pomyselných hraníc hudobných žánrov a štýlov dnes už vonkoncom nepatrí k provokatívnym činom. Platí to i o sfére ľudovej hudby, ktorej priaznivci (nielen u nás) zvyknú patriť ku konzervatívnejšej časti poslucháčskeho spektra.

Ľudová hudba je silným inšpiračným zdrojom ‒ jej prvky nachádzame viac alebo menej výrazne zastúpené prakticky vo všetkých oblastiach hudobnej tvorby. Tento hudobný folklorizmus (nech už má akokoľvek rozporuplnú konotáciu vo vzťahu k našej socialistickej minulosti) letí svetom a aj u nás vznikajú na jeho pôde čoraz zaujímavejšie projekty. Človek síce občas s trpkosťou počúva, ako všelijako sú folklórne predlohy „ohýbané“, no návrat k hudobným tradíciám jednoznačne má zmysel a dokáže vo vzťahu k verejnosti spoľahlivo komunikovať. Podobne to chápe aj hudobný skladateľ a producent Jim Sutherland, nesmierne originálna persóna kultúrneho života Škótska. Sutherland je pozoruhodný svojím neortodoxným prístupom ku komponovaniu. Fascinujú ho ľudové kultúry i hudobné nástroje a neváha ich využívať vo svojej tvorbe. Pracuje spôsobom vychádzajúcim z princípu: „keď takúto hudbu nepoznám, tak ju spoznám“. Nenecháva sa zväzovať formálnymi zásadami hudobnej kompozície (ktoré v tradičnej hudbe často neplatia), ale pracuje intuitívne. A v tom, čo robí, je úspešný – spomeniem aspoň piesne napísané pre „oscarovskú disneyovku“ Brave (2012). Zároveň je nekompromisným kritikom spoločensko-politickej situácie vo Veľkej Británii i vo svete a svojou tvorbou sa snaží humanizovať prostredie, v ktorom žije. Práve on je autorom myšlienky zostavenia medzinárodného „orchestra ľudových nástrojov“ La Banda Europa. Už v roku 2007 pod týmto názvom zoskupil muzikantov z viacerých krajín, s ktorými uviedol program skomponovaný pre túto príležitosť.


Cimbal na výlete
Keď sa v januári 2017 v škótskom Glasgowe uskutočnilo po ôsmich rokoch tretie stretnutie súboru, dostala som príležitosť zúčastniť sa na projekte za Slovensko ako cimbalistka. Spolu s tureckým perkusionistom Baykalom Doğanom (známym aj z projektov Solamente naturali) sme boli jediní noví hráči orchestra. Začala som sa teda venovať hudbe, ktorá sa pre mňa stala výzvou. Išlo o skladby výrazne inšpirované viacerými národnými hudobnými tradíciami, najsilnejšie snáď škótskou, írskou (resp. keltskou) a balkánskou. Prvky ľudovej hudby nášho kultúrneho priestoru skladby neobsahovali. O to zaujímavejšie bolo prenikanie do zložených, nepravidelných balkánskych metier na jednej strane a hudby, ktorú možno nazvať artificiálnou, na strane druhej. Špecifickú zvukovosť orchester získal vďaka nástrojom, ktoré si muzikanti doniesli zo svojich vlastných tradícií. Po prvýkrát som tak mala možnosť hrať so švédskymi nyckelharpami, arménskymi dudukmi, škótskymi a španielskymi gajdami, s francúzskymi nástrojmi ninerovitého typu vielle à roue, s rôznymi srbskými aerofónmi či tureckými perkusiami. Zvuk môjho cimbalu (uhorského typu) sa tak dostal do netušených sonórnych súvislostí – o to kurióznejších, že viaceré, najmä drevené dychové nástroje, mali prirodzené ladenie a podobne ako naše pastierske píšťaly, využívali štvrťtónový systém. Jim Sutherland však citlivo pristúpil k ich využitiu v rámci orchestra a zo zdanlivo nesúrodého obsadenia sa mu podarilo vytvoriť pôsobivé kompozície. Orchester teda rytmicky nevykoľajiteľne „šlapal“ podporený rozličnými etnickými perkusiami, sadou bicích i marimbou. Hutnosť zvuku dodávala okrem šalmajovitých nástrojov i košatá dychová sekcia. Na projekte participovalo 36 hudobníkov pätnástich národností. Viacerí z nich sú vo svojich krajinách hviezdami – za všetkých spomeniem srbského multiinštrumentalistu a speváka Slobodana Trkulju. Patrí k mimoriadnym hudobným zjavom a ako hráč na gajdách dokáže so svojou kapelou vypredať štadión.


We Are an Ocean
Projekt La Banda vznikol ako akt humanistického posolstva, ako vyjadrenie toho, že ľudia z rôznych národností, s rôznym kultúrnym pozadím, rôzneho jazyka či vierovyznania môžu byť prepojení hudbou a vzájomne komunikovať. Ich vlastný, národný alebo etnický hudobný vklad zároveň môže byť obohatením pre ostatných. Aj z tohto dôvodu sa 28. 1., v predvečer záverečného koncertu v Easterhouse Platform Arts Centre v Glasgowe, uskutočnilo stretnutie hudobníkov s miestnymi obyvateľmi, migrantmi a utečencami, ktorí žijú v jednom z miestnych komunitných centier. Pri tejto príležitosti okrem samotných migrantov vystúpili aj umelci, ktorí do Škótska emigrovali pred viacerými rokmi z rôznych dôvodov. Na stretnutí vznikla neobyčajne vrelá a prajná atmosféra, ktorú podporili improvizované vystúpenia viacerých členov La Bandy aj spoločné záverečné „džemovanie“. Aj vďaka kreatívnej a otvorenej atmosfére, ktorá panovala počas skúšok a nahrávania, ubehol náročný týždeň rýchlo. Záverečný koncert sa uskutočnil 29. 1. v rámci veľkého hudobného festivalu Celtic Connections v Royal Concert Hall v Glasgowe. Sedem Sutherlandových kompozícií dirigoval Rick Taylor a leitmotívom i ústrednou skladbou koncertu sa stala nová We Are an Ocean. Práve ona spojila javisko s hľadiskom v pocite solidarity a spolupatričnosti. La Banda Europa teda splnila svoju misiu vo vzťahu k poslucháčom i nám, hudobníkom. Bola to vynikajúca skúsenosť a veľký zážitok.






Aktualizované: 13. 03. 2017