Logo HŽ

10 years of Levočské babie leto

Keď som v jedno chladné zimné ráno pred štyridsiatimi rokmi po prvýkrát uvidel Levoču, mesto uprostred starých hradieb, tiché, šedé a majestátne, dokonale pripomínalo Šípkovú Ruženku. Spomínam si, ako som po návšteve Kostola sv. Jakuba s nádherným oltárom Majstra Pavla, stál pred renesančnou Radnicou na námestí uprostred gotických budov s intenzívnym pocitom, že sa tu za päťsto rokov takmer nič nezmenilo.

V polovici 90. rokov sa ale situácia zmenila. S návštevou pápeža Jána Pavla II. v bazilike na Mariánskej hore sa v zabudnutom meste chopili príležitosti vymaľovať fasády a začať s reštaurovaním niektorých z tamojších nádherných budov. Pre manželku Naďu (ktorá v čase mojej prvej návštevy bola stále „ilegálnou emigrantkou“ a nemohla sa vrátiť) a mňa to znamenalo impulz prispieť k tomuto revivalu. Kúpili a zreštaurovali sme meštiansky dom blízko námestia s pivnicami, ktorých história siaha do 13. storočia. Ako sa dom stal obývateľným, Naďa sa často zamýšľala nad tým, čo by do tohto nádherného mesta a jeho okolia mohlo pritiahnuť návštevníkov. Tak vznikla idea hudobného festivalu.

Levoča mala na podobnú príležitosť dobré podmienky, divadlo z 18. storočia a kongresovú sálu, ktoré bolo ochotné dať k dispozícii – a v neposlednom rade aj dlhú históriu kultúrneho centra, tak prečo nenadviazať na túto tradíciu? Termínovo sme sa rozhodli situovať festival na skorú jeseň, názov sa preto ponúkol sám: Levočské babie leto. Neodradilo nás, že o organizovaní festivalov sme nevedeli nič a hneď na úvod sme urobili niekoľko zásadných (a do istej miery i protichodných) rozhodnutí: chceli sme neziskové podujatie so svetovou úrovňou, poprednými európskymi umelcami, zamerané na domácich i turistov, minimálne s jedným koncertom, na ktorý by bol vstup zdarma. A tak sa to podarilo, s podporou mesta, Ministerstva kultúry i Fondu na podporu umenia, pričom prispeli aj naši patróni, sponzori a publikum. Vďaka, samozrejme, patrí umelcom, bez ktorých by festival neexistoval.
V priebehu dekády sa medzi umelcami, ktorí vystúpili na Levočskom babom lete, objavili poprední slovenskí interpreti Jozef Lupták, Igor Karško, Jordana Palovičová a Boris Lenko, privítali sme tiež renomovaných britských umelcov, ako Julian Lloyd Webber, Rohan de Saram, Jonathan Powell či Mark Viner. Medzi nezabudnuteľné patrili účinkovania Viedenského klavírneho tria, Stamicovho, Zemlinského i Kodályovho kvarteta, sopranistky Kláry Kolonitsovej a Haydnovho barytónového tria, European Union Baroque Orchestra pod taktovkou Tona Koopmana, Slovenskej filharmónie i ŠKO Žilina s klaviristami Eldarom Nebolsinom (Uzbekistan) a Tomaszom Kamieniakom (Poľsko). Na programe festivalu sa objavili viaceré diela slovenskej proveniencie, vrátane skladieb Eugena Suchoňa, Jána Levoslava Bellu (ktorý študoval v Levoči) a Hummela (novodobá slovenská premiéra jeho baletu Sapho), do dramaturgie sme zaradili tiež hudbu „stratenej generácie“ stredoeurópskych skladateľov (Hans Krása, Gideon Klein, Erwin Schulhoff a ďalší). Slovenskými premiérami sme pripomenuli hudobné výročia skladateľov ako Sterndale Bennett či Percy Grainger. Premiér sa na festivale objavilo viacero, vrátane svetových premiér hudby Marka Latimera, Morgana Hayesa a Steva Elcocka, ktorý vytvoril sláčikové kvarteto s podtitulom „The Cage of Opprobrium“ pomenované po známej klietke hanby.

Keď sme s festivalom začínali, pýtal som sa riaditeľa iného podujatia, ktoré oslavovalo 25 rokov existencie, ako to dokázal, a on povedal, že po 15 rokoch už idú veci ľahšie. Máme teda nádej. Každý rok sa, samozrejme, objavia krízy: stratený pas, klavír, ktorý spadol zo schodov alebo hlučný ohňostroj počas koncertu sláčikového kvarteta. Každý z takýchto problémov je súčasne poučením. Organizovať festival je vyčerpávajúce a týždeň pred začatím si s manželkou pravidelne hovoríme „never again“, no po prvom tóne či akorde jednoducho musíme pokračovať. A nielen pre naše levočské publikum a našich hostí z Európy a USA, videá z festivalových podujatí (http://tiny.cc/levocavideos) mali prekvapujúcich 530 000 videní, mnohé z Japonska, Austrálie a iných vzdialených krajín. Zdá sa, že sa nám, aspoň v malom, podaril náš cieľ umiestniť Levoču opäť na kultúrnu mapu sveta. Desiaty ročník Levočského babieho leta ponúkne od 8. do 12. 9. koncerty v mestskom divadle, kongresovej sále, galérii i v neďalekom letohrádku Dardanely v Markušovciach. Festival otvorí Štátny komorný orchester Žilina predohrou Jána Levoslava Bellu, Mozartovým Koncertom pre flautu a harfu a Beethovenovou Eroicou. Počas nasledujúcich siedmich koncertov si bude možné vypočuť Zemlinského kvarteto v dielach Schumanna, Janáčka a Zemlinského. Hudobníci kvarteta sa spoja s inými hosťami festivalu v Klarinetovom kvintete Brahmsa a v Introdukcii a Allegere pre sláčikové kvarteto, klarinet, flautu a harfu Mauricea Ravela. Viedenské klavírne trio zahrá skladby Ravela, Schumanna, Schuberta a Brahmsovho priateľa von Herzogenberga. Program zahŕňa tiež recitály huslistu Milana Paľu (Suchoň, Elgar), klaviristu Jonathana Powella, flautistu Carla Jansa a harfistky Kateřiny Englichovej. Viac sa možno dozvedieť na našom webe www.lblfestival.eu. Tešíme sa na stretnutie v Levoči, zvlášť v roku 500. výročia inštalácie oltára Majstra Pavla.




Aktualizované: 11. 08. 2017