Logo HŽ

Viva zbor! – Pro et Contra

V novoročnom dvojčísle Hudobného života sme sa v špeciálnom tematickom bloku venovali vzniku a  podstate kauzy Viva zbor! Ubehlo pol roka a my sa dnes k tomuto v  očiach významnej časti odbornej mienky kontroverznému projektu, ktorý sa 21.  6.  dočkal svojho uvedenia, opätovne vraciame. Nezmieriteľný spor totiž, ako sa zdá, naďalej silno rezonuje, ba chvíľami dokonca graduje. V záujme vyváženosti názorového spektra dávame primeraný priestor obidvom stranám.

Nový typ hudobnej výchovy či jednorazový biznis?
Fraška, Vivagate, Drličkiáda, hudobná spartakiáda, šoubiznis, paškvil... Renomované osobnosti hudobnopedagogickej komunity kritikou na adresu tvorcov pilotného projektu Viva zbor! – Legenda o rytieroch zo Sitna ani po jeho premiére nešetria. Padajú ostré slová, odsudzujúce výroky, závažné obvinenia, ktoré by si zaslúžili náležité odpovede. Zdá sa, že totožnosť žalobcu a odporcu je známa. Kto však má byť v danom prípade sudcom a na kom „dôkazné bremeno“ spočíva?
Viva zbor! je podľa predsedu Asociácie učiteľov hudby Slovenska (AUHS) Juraja Hatríka „smutným príkladom toho, ako maniery šoubiznisu, bezohľadného súkromného kšeftovania pod maskou služby deťom a pod zámienkou pestovania ich vzťahu k hudbe prenikajú do školského prostredia a ako sa pri tom chladnokrvne a bez najmenšej hanby tunelujú verejné finančné prostriedky na prospech jednorazových podnikavcov, ktorí o reálnych problémoch hudobnej výchovy na našich základných školách a o vzťahu dnešných detí k hudbe všeobecne majú veľmi plytké, ba skreslené predstavy“. (Spravodaj AUHS, 2012)  
Irena Medňanská, pedagogička na Katedre hudby Prešovskej univerzity a šéfka sekcie HV na všeobecnovzdelávacích školách (EAS Slovakia), je presvedčená, že projektom popreli najvyšší rezortní predstavitelia celú doterajšiu prácu učiteľov hudobnej výchovy (ďalej HV), zbormajstrov či vychovávateľov. Považuje za smutné, že takýto jednorazový biznis sa prezentuje ako nová forma HV, pričom v skutočnosti ide podľa nej o naliatie peňazí známym šoumenom. „Dnes nemáme na vydanie metodických príručiek a iných materiálov pre HV, nie je na navýšenie platov učiteľov a množstvo iných vecí v školstve kolabuje, ale vyhadzujeme štátne prostriedky na jednorazovú, veľmi čitateľnú akciu,“ argumentuje Medňanská vo vlaňajšom Spravodaji AUHS.

Výchovné koncerty: bohatá tradícia, ale i otázniky
Ako sme sa už zmienili v januárovom vydaní HŽ (1-2/2013), na Slovensku pôsobiace profesionálne inštitúcie ponúkajú rozličné formy sprístupňovania hodnotnej hudby deťom a mládeži: Slovenská filharmónia organizuje tri cykly (Rodinné koncerty – pre najmenších, Junior – pre mládež a Hudobná akadémia SF – výchovné koncerty), Hudobné centrum je už desaťročia odborným a metodickým garantom výchovných koncertov koncipovaných na komunikatívnej báze, totožné či podobné ciele sledujú Štátna filharmónia Košice i ďalšie hudobné ustanovizne. Azda najviac používaným argumentačným nástrojom sa popri profesionalite stáva interaktívnosť.    
Bohatá tradícia sama osebe ešte neznamená, že niet o čom diskutovať. Prelomiť staršie skostnatené modely či stereotypy vo sfére výchovných koncertov sa príležitostne pokúšajú ich alternatívni dodávatelia „na kľúč“. Nezriedka ide o hudobných profesionálov, ktorí však k pedagogickej interpretácii a verbálnemu tlmočeniu hudobného diela pristupujú viac empiricky než na základe striktne stanovenej metodiky. Nóvum či prehrešok? Pri vedomí toho, že všetko je vec pohľadu, zaraďujeme – s tentoraz zámerným oneskorením –  do názorovej mozaiky kritickú glosu Kataríny Burgrovej z Prešovskej univerzity o jednej produkcii v Košiciach, ktorá sa po sľubnom začiatku – z jej pohľadu – skončila katastrofou.
Vráťme sa však k  leitmotívu. Kým projektoví imidžmejkri ohlasujú HV „po novom“, kritici trvajú na svojom: s rozvíjaním hudobnosti detí a HV nemá Viva zbor! nič spoločné, navyše jednorazový projekt, bez ohľadu na sprevádzajúce masové nadšenie, jej úroveň na našich základných školách (ďalej ZŠ) nezachráni. Na to, koľko peňazí, času a energie sa doň vložilo, je jeden večer žalostne málo.


Tvrdenia proti tvrdeniam
Erich Mistrík z Pedagogickej fakulty UK v článku, ktorý pod titulom Už je dobre, Sitnianski rytieri zachraňujú hudobnú výchovu zverejnil 28. 2. vo svojom blogu, predpokladá, že povinný zborový spev odradí väčšinu detí práve od zborového spevu. Podľa neho takáto aktivita vytiahne do popredia tie, ktoré dokážu spievať. „S posvätením niekoho sa v našom školstve vraciame k starostlivosti o tie deti, ktoré nás niečím zaujmú a naďalej si nevšímame tie, ktoré na prvý pohľad nie sú ničím zvláštne. Je to, ako keby sme oslavovali skupinu detí, čo sa dostala na olympiádu, ale nevšimli si, že celá ich populácia je obézna,“ usudzuje Mistrík.
Tvorcovia multižánrového novotvaru za jeho obrovské plus považujú – naopak – práve to, že nevytvára súťaž, nevyhľadáva hudobné talenty, tých najlepších, ale zapája všetkých (i menej zdatných v speve) do spoločného diela. Žiaci doteraz brali hodiny HV ako „povinnú jazdu“, odteraz sa vraj budú tešiť na každú prichádzajúcu. „Budem sa snažiť vytvoriť hudbu, ktorá v deťoch ostane po celý život,“ povedal na začiatku spoluautor a hudobný garant Viva zbor! Oskar Rózsa.
Mistrík vidí ďalší problém: projekt nesmeruje k hudobno-dramatickému vystúpeniu, ale k izolovanému spevu. HV tu nespolupracuje s výtvarnou pri tvorbe kulís, s literárnou pri práci s textom, ani s telesnou pri tvorbe pohybu na scéne. Pár slov z mytológie Slovenska preňho nie je dejepis. „Neuvedomujú si učitelia, ktorí podporujú Sitnianskych rytierov, že HV tým vlastne izolujú od jej prirodzených spojencov – výtvarnej, literárnej, ale aj od mediálnej a multikultúrnej výchovy?“
Stúpenci bezmála rok pripravovaného diela nesúhlasia: podľa nich má viacumelecký záber, ba zasahuje až do vlastivedy a etickej výchovy. „Je nedostatok mladých divákov, ktorí by chodili do divadla či filharmónie. Preto sme zvolili otočený model: deti sme postavili na pódium a spravili z nich hlavných aktérov a protagonistov,“ povedal jeho manažér Matej Drlička. Cieľ, ktorý na seba prevzal, je priam zdrvujúco záväzný. Najlepšie ho vystihol samotný šéf rezortu kultúry Marek Maďarič: „Nie je ani tak dôležité, čo bude na premiére, ale či to deti pritiahne do koncertných siení a divadiel.“
Ako pre HŽ uviedla Natália Mizereová z Referátu styku s médiami MK SR, ministerstvo podporilo prípravu a realizáciu projektu Viva zbor! prostredníctvom prioritných projektov Národného osvetového centra sumou 70 000 € v roku 2012 a 81 000 € v tomto roku.  

Projekt Viva Zbor! – pilotný ročník
Gestori: MK a MŠ SR, NOC, Viva Musica! agency
Výška štátnej dotácie: spolu 151-tisíc €  
Autor: Matej Drlička, riaditeľ  Viva Musica! agency
Námet: slovenská legenda o sitnianskych rytieroch
Dramaturg a autor skladieb: Oskar Rózsa, hudobník, skladateľ a dirigent
Autor textov: Peter Kollár, textár, spevák a pedagóg
Réžia: Jakub Nvota, divadelný režisér
Počet detí v zbore: 800 (žiaci 4. a 5. ročníkov) z 33 tried 8 bratislavských ZŠ
Podporné teleso: Detský spevácky zbor RTVS
Počet spievaných skladieb: 10 piesní nacvičených na hodinách HV podľa pracovných zošitov a dodaných predpripravených hudobných podkladov
Sprevádzajúci orchester: SOSR (zoštíhlený)
Deklarované ciele: renesancia HV, nové progresívne metódy výučby HV na ZŠ
Premiéra: 21. 6. 2013, Zimný štadión O. Nepelu, Bratislava




Aktualizované: 27. 02. 2016