Logo HŽ

David Kollar: Konfrontácia so zahraničím je nevyhnutná

Mladý gitarista David Kollar (1983) už nie je len atrakciou prešovskej scény, ale ako jeden z mála pravidelne koncertuje na európskych scénach. Po vydaní albumu Way from East (Hev-Het Tune 2007) začal v spojitosti s jeho názvom premýšľať o vlastnej ceste a logickým vyústením bola spolupráca s maďarskými hudobníkmi – bubeníkom Ádámom Markóm a basgitaristom Gergöm Baranyim. Spontánnu radosť zo spoločného muzicírovania naznačil koncertný záznam medzinárodného David Kollar Project z budapeštianskeho klubu Take 5 (vyšiel na DVD One Night in Budapest, Hevhetia 2009), nedávne februárové turné v Českej republike alebo marcové koncerty v Londýne.

Akým vývojom si prešiel od fúzovania kompozičných ideálov na debutovom albume po aktuálne
zvukové experimentátorstvo?
Našiel som vlastnú cestu a dnes sa venujem mnohým veciam: koncertovaniu s mojím projektom, práci na filmovej hudbe... Tiež som začal písať. Dnes sa pozerám na mnohé veci úplne inak.

Projekt, ktorý si predstavil v minulom roku, je proporčne vyváženým zoskupením troch osobností. V čom sa odlišuje od jednorazového projektového fungovania?  
David Kollar Project je skutočne fungujúcou kapelou, živým organizmom a nie projektom trvajúcim určitý krátky čas. Od marca 2009, keď sme sa prvýkrát stretli, na sebe neustále pracujeme a posúvame sa ďalej. Okrem toho, že pripravujeme nové skladby, si v prvom rade naozaj sedíme ako ľudia. Život je skutočne nevyspytateľný a zázračný; pred rokom a pol by som vôbec nepovedal, že v 300 kilometrov vzdialenej Budapešti budem mať dvoch vynikajúcich priateľov a zároveň skvelých hudobných kolegov. Táto skupina má naozaj vlastnú tvár, svoj zvuk a myslím si, že každý z jej členov je osobnosťou.

Angažoval si maďarských spoluhráčov, pretože si nedokázal nájsť rovnocenných partnerov na domácej scéne?
Nie, myslím si, že aj na Slovensku sú dobrí muzikanti. Ádáma som našiel prostredníctvom myspace a spočiatku sme si písali kadejaké veci o cvičení, rytmoch... Neskôr sme si vymenili nahrávky a dohodli sa, že to spolu skúsime. On našiel v Budapešti basgitaristu, začali spolu cvičiť a pred prvým koncertom sme skúšali dva dni na chate. Bral som to ako novú výzvu a v podstate aj ako risk, ktorý vyšiel a začal prinášať ovocie.

Aké boli odozvy na koncertný záznam One Night in Budapest?
Boli dobré, len som ich v tom zhone, ktorý mám v posledných mesiacoch, nestíhal registrovať. Spomínaný koncert zaznamenáva, ako sme na tom boli po niekoľkých mesiacoch hrania. Odvtedy sme odohrali ďalších 30 koncertov nielen doma, ale aj v Poľsku, Maďarsku, Srbsku, Bulharsku, Grécku, Českej republike...

Ako jeden z mála domácich hudobníkov pravidelne koncertuješ v zahraničí. Do akej miery je podľa teba dôležitá takáto konfrontácia?
Som presvedčený, že pre tvorivého umelca, ktorý sa chce posúvať ďalej, je nevyhnutná. Už len kvalita hudobníkov, ktorých tam stretávaš, núti človeka napredovať, byť kreatívnym... Navyše som takto spoznal niekoľko naozaj skvelých hudobníkov a zároveň úžasných ľudí, s ktorými máme naplánovanú spoluprácu do budúcnosti.

V týchto dňoch vychádza tvoje nové CD Film Soundtracks and Ideas (Hev-Het Tune 2010). Akým spôsobom zachytávaš vo svojej hudbe náladu, atmosféru...?
Album, ktorý vychádza vo vydavateľstve Hevhetia, by mal byť na trhu koncom marca. Bude na ňom 16 trackov zo šiestich filmov, ku ktorým som pripravil hudbu. Sú to jednak spontánne reakcie na podnety, odohrávajúce sa na filmovom plátne, taktiež však pri tejto hudbe musím rešpektovať „obraz“ filmu z pohľadu režiséra; najmä to, kam sa chce dostať a aký účel má hudba v danom zábere spĺňať.




Aktualizované: 11. 05. 2016