Logo HŽ

Večer s jazzovou legendou

Hviezdami svetového formátu obsadený One Day Jazz festival, ktorý organizačne a dramaturgicky zastrešuje Martin Valihora, už 12 rokov prináša jazzovým fanúšikom koncerty najvýznamnejších umelcov, ktorí sa v našom regióne objavujú v rámci svojich turné.

Nepochybne výnimočnou udalosťou bolo 12. 5. vystúpenie Pata Methenyho, jednej z najvplyvnejších postáv moderného jazzu. Hoci americký gitarista a skladateľ uviedol ešte v roku 2010 v bratislavskej Inchebe projekt Orchestrion, v rámci ktorého sám a obdivuhodným spôsobom obsluhoval kolos hudobných nástrojov ovládaných midi prevodníkmi, s kapelou sa na Slovensku predstavil premiérovo.

Pat Metheny je známy ohromujúcim širokospektrálnym záberom, ktorý mu priniesol už 20 ocenení Grammy v 12 rozličných kategóriách. Jeho hudba je poslucháčsky mimoriadne príťažlivá, zároveň však neustále ponúka nové výrazové prostriedky. Obsadenie jeho zoskupení vždy podlieha cieľavedomému nasledovaniu progresívnych hudobných vízií s povestným citom pre najsprávnejší výber spoluhráčov. Po desaťročí venovanom projektom Orchestrion a Unity Band/Group, prišiel Metheny na turné v sprievode akustického klavírneho tria. Popri stabilnom spoluhráčovi na bicích nástrojoch Antoniovi Sanchezovi vytvárala rytmické jadro nového kvarteta mladá Austrálčanka malajzijského pôvodu Linda May Han Oh. Hráčka na kontrabase a basgitare (ocenená ASCAP Young Jazz Composer Award a čestným uznaním na Thelonious Monk Bass Competition) zaujala Methenyho svojou senzitívnou hrou, ale i technickou zdatnosťou. Britský klavirista Gwilym Simcock, zázračné dieťa v oblasti interpretácie klasickej hudby, patrí k súčasným lídrom európskej klavírnej scény. Okrem kreatívnej harmonickej zručnosti, precíznej techniky a invencie ho charakterizuje podobný cit pre Methenyho hudbu, akým oplýval napríklad Brad Mehldau – práve ten pred desiatimi rokmi s Methenym spolupracoval na dvojici albumov.

Retrospektívny An Evening with Pat Metheny ponúkol atmosféru najznámejších skladieb často v nových, komornejších aranžmánoch. Gitarista vniesol do vypredanej veľkej sály Istropolisu nádhernú, až mystickú náladu hneď úvodnou Into the Dream pre špeciálnu Picasso gitaru so 42 strunami, nástroj zvukomalebne kombinujúci charakter harfy, gitary a basgitary. Decentný basový groove nasledujúcej skladby So May It Secretly Begin pripravil pompézny nástup celého kvarteta, ktorému dominoval nádherný jazzový zvuk novej Methenyho gitary Daniel Slaman (nahradil ňou svoj charakteristický signature model Ibanez PM200). S ľahkosťou pulzujúca rytmická sekcia a sofistikovaný klavírny sprievod sekundovali lídrovi v dokonalej súhre. Have You Heard, preslávená ako úvodná skladba koncertného albumu The Road to You (Recorded Live in Europe) s prepracovanou širokou melodickou témou, charakteristickou latino rytmikou a dychvyrážajúcim gitarovým sólom, odznela v komornej atmosfére fantasticky zohratého kvarteta. Skladba nestratila nič zo svojej pôvodnej sviežosti a kapela svojou dynamickou hrou začínala privádzať publikum do varu. Nádherná balada Unity Village zaznela v triu bez klavíra tak, ako ju poznáme z debutového albumu Bright Size Life (1976). Napriek dobe svojho vzniku znejú Methenyho skladby stále nadčasovo, čo potvrdili aj titulná Bright Size Life so strhujúco gradujúcim dynamickým sólom Antonia Sancheza alebo zasnená balada Midwestern Night Dreams z rovnakého albumu. Linda Oh v nej svojou feelingovou basgitarou dokázala bravúrne zastúpiť Jaca Pastoriusa. Z dvojice triových albumov (Trio→Live / Trio 99→00) ponúkol Metheny v závratnom tempe s ekvilibristickou technikou skladby What Do You Want? a James. Dovtedy pomerne striedmy priestor na sóla si Gwilym Simcock vynahradil v ďalšom hite The Red One. V téme s príznačným reggae rytmom, ktorú Metheny napísal ako duet pre spoločný album I Can See Your House From Here s Johnom Scofieldom, sa z pódia valila ohromujúca energia, vygradovaná hlasným sólom na elektrickej gitare s typickým „methenyovským“ zvukom gitarového syntetizéra Roland GR-300. Burácajúci aplauz si vyslúžila kolektívna freejazzová improvizácia, v závere ktorej Metheny ponúkol na preparovanej akustickej gitare tému Song X z rovnomenného albumu s Ornettom Colemanom.

K charakteristickému výrazovému spektru Methenyho patria jeho neodmysliteľné, krásne, harmonicky i melodicky priezračné balady (zazneli Always and Forewer, Tell Her You Saw Me a Farmer’s Trust). Finále mimoriadne pestrého koncertu patril duetám lídra s jednotlivými spoluhráčmi. Jazzovo-bluesová „dvanástka“ s mainstreamovou atmosférou (Turnaround Ornetta Colemana) spolu s Lindou Oh pripomenula duetá Jima Halla s kontrabasistami Ronom Carterom či Redom Mitchellom. Neobyčajne sviežim bol Better Days Ahead so skvelým Gwilymom Simcockom a podobne ako pri Have You Heard v komornej verzii ešte väčšmi vynikla krása a genialita Methenyho kompozícií. Záverečnú výraznú melodickú tému Question and Answer z rovnomenného albumu vygradoval Metheny s Antoniom Sanchezom do zvukovej extázy. Po standing ovation dostalo nadšené publikum prídavok v podobe sólového akustického setu so známymi témami Minuano (Six Eight) a This is Not America. Po dvaapolhodinovom vystúpení, v ktorom sa snúbili technická dokonalosť, kompozičná a improvizačná genialita s obrovskou dávkou pozitívnej hudobnej energie, sa famózne kvarteto Pata Methenyho rozlúčilo s mimoriadne vďačným bratislavským publikom plnokrvným fusion Song for Bilbao.




Aktualizované: 15. 06. 2017