Logo HŽ

Grzech Piotrowski:

chlad severu – balkánska energia – poľská melodika

Napriek rozmanitosti nesie každý z jeho projektov osobitý rukopis rozpoznateľný bez ohľadu na to, či ide o akustické fusion s folklórnym nádychom, alebo postmodernú koláž s elektronickými loopmi. Svoju hudbu považuje za zvukové stopy k neexistujúcim filmom, ktoré si v predstavách vytvára sám poslucháč. Poľský saxofonista, skladateľ a producent Grzech Piotrowski.

Podstatou vášho prejavu sú výrazná emocionalita a introvertnosť; akoby v protiklade k bezobsažnej uponáhľanosti doby plnej instantných vzruchov. Ako je dnes možné produkovať takúto inú hudbu?
(Ticho.) V prvom rade vychádzam z poľských koreňov; na nich budujem celé svoje snaženie a za nimi si stojím. Nazdávam sa, že mám zvládnuté klasické i jazzové remeslo, tiež som sa intenzívne zaoberal poľským folklórom, v ktorom možno nájsť z môjho pohľadu množstvo výrazných a zaujímavých akcentov, predovšetkým nádherné melodické zvraty. Tie neustále vnímate v tvorbe Chopina, Karola Syzmanowského či aktuálne u Wojciecha Kilara. Sám seba zvyknem označovať za umelca hrajúceho improvizovanú hudbu; z mnohých dôvodov ju neoznačujem ako jazz, hoci má k jazzu veľmi blízko. „Jazz“ je dnes v samotnej jazzovej komunite ošemetným a nejednoznačným pojmom; mnohí sa nazdávajú, že vlastnia patent na to, čo všetko musí „ich“ hudba obsahovať. Preto radšej ostávam pri pomenovaní improvizovaná hudba s folklórnymi elementmi: konkrétne s poľskými, ale tiež balkánskymi a škandinávskymi. Milujem chlad severu, ale rovnako i balkánsku energickosť a poľskú melodiku.

Orchester sveta

 Vďaka škandinávskym vplyvom v hudbe vás často porovnávajú s Janom Garbarekom...
Nebránim sa tomu, Garbarekovu hudbu obdivujem a mám k nej veľmi blízko. Ale nielen Garbareka, sledujem škandinávsku scénu a spolupracujem s tamojšími hudobníkmi – napríklad s Arildom Andersenom, Jonom Christensenom či Eivindom Aarsetom – na pôde niekoľkých zoskupení. Páči sa mi jej rozmanitosť, napríklad Garbarek s Aarsetom stoja, čo sa týka prístupu k materiálu i k zvuku, na opačných póloch.       


 Podobne rozmanité sú i vaše projekty: akustický Alchemik osciloval medzi balkánskym folklórom a rozľahlými zvukovými plochami, kapela Oxen smerovala k elektrickému fusion, Emotronica prekvapila koncentrovanosťou emócií, World Orchestra mnohotvárnym stretom kultúr...
Všetky projekty, ktorými som sa zaoberal pred World Orchestra, dnes pokladám za prípravnú fázu. Dlhé roky pôsobím na poľskej scéne ako skladateľ, aranžér či producent, spolupracujem s renomovanými umelcami, čo ma neustále núti pohybovať sa v rozličných vodách a umožňuje mi akoby nezávislý pohľad zhora. Nazdávam sa, že práve dlhoročná skúsenosť práce s rozličnými ľuďmi a ich hudbou ma oprávňuje k vedeniu World Orchestra. Bez spomínaného kontextu by som sa do podobne neskromného projektu, ktorého prípravná fáza trvala dlhých osemnásť rokov, určite nepúšťal.  

 Aké boli prvé odozvy na koncerty World Orchestra?
Veľmi priaznivé. Dôkazom je aj to, že kým prvý album vyšiel v mojom vlastnom vydavateľstve Alchemik Records, koncertné CD a DVD Live in Gdańsk vydáva v týchto dňoch Universal Music Polska. Je to záznam z festivalu Solidarity of Arts z roku 2011, kde sa na pôde orchestra stretlo 86 umelcov z Poľska, Škandinávie, Ruska, Balkánskych krajín i Ázie.

Emocionálny koncentrát

 Jeden z vašich predošlých projektov Emotronica vyšiel po niekoľkoročnej odmlke a nútenom odlúčení od nástroja. Do akej miery to daný album poznamenalo?
Tieto výrazné momenty sa na nahrávke samozrejme odrazili. Štvorročnú pauzu medzi mojimi albumami spôsobila komplikovaná zlomenina zápästia v roku 2005. Náročnými boli nielen mesiace, počas ktorých som nedokázal hýbať so zápästím a držať saxofón v ruke, ale rovnako vyčerpávajúcim bol i čas návratu. V zložitých obdobiach som mnohokrát uvažoval, že nástroj jednoducho zavesím na klinec a budem sa venovať iným veciam, napríklad produkovaniu nahrávok iných ľudí, na ktoré som mal odrazu dostatok času. Nakoniec som sa však dokázal vrátiť a cestu pretaviť do emócií. Všetky moje skladby, nielen tie na albume Emotronica, stoja na melódiách, ktoré sú pre mňa najpodstatnejšie.

 Akým spôsobom ste zúročili vašu neprítomnosť na domácej scéne?
Obdobie, keď som sa nikam nenáhlil, by som za iných okolností považoval za nesmierny luxus. Intenzívna štúdiová práca ako na vlastných projektoch, tak s inými umelcami a rôznorodé vplyvy, ktoré dané osobnosti prinášali, sa zákonite pretavili do albumu. Mám v povahe modulovať svoj štýl a práve Emotronica bola pre ľudí v mojom okolí prekvapením.

 Zvláštnosťou bolo využitie wind sax – mystickej zvukovosti saxofónu bez hubice. Ako ste túto techniku objavili?
Prvotný nápad nebol môj; kedysi mi tento spôsob ukázal otec, ktorý bol v mladosti saxofonistom. Keď som prvýkrát priniesol domov saxofón, otec doň začal dúchať ako do trúbky a na moje počudovanie dodal, že takto hrávali už v 60. rokoch. Keď som dal dole náustok, ostal som novým zvukom unesený, pretože saxofón odrazu znel ako tajomný nástroj odniekiaľ z hôr.

Alchýmia hudby

 Viaceré zo svojich projektov ste v minulosti predstavili na košickom festivale Jazz FOR SAle, kde tentoraz vystupujete so sláčikovým kvartetom. Ako došlo k tejto netradičnej kombinácii?  
S členmi Atom String Quartet spolupracujem niekoľko rokov, dokonca existencia kvarteta je trochu aj mojou zásluhou, keďže sa spoznali práve na pôde môjho súboru. Vďaka World Orchestra som spoznal a objavil viacero pozoruhodných osobností.

 Napríklad aj „nášho“ Marcela Comendanta z tria PaCoRa...
Marcel je skvelým a nesmierne vnímavým hráčom. Páči sa mi jeho prístup k hudbe, spolupracovali sme už niekoľkokrát.

 Okrem štúdia Alchemik prevádzkujete aj Alchemik Records; čo pre vás znamená produkovať a vydávať hudbu vo vlastnej réžii?
Znamená to v prvom rade množstvo výhod: pokiaľ chcem dostať von určitý projekt, nemusím sa nikomu doprosovať ani ho presviedčať o jeho kvalitách. Niekedy však nie je na škodu prepustiť časť nezáživnej práce okolo vzniku albumu niekomu inému. Veľký vydavateľ tiež znamená viac prostriedkov na propagáciu; preto Live in Gdańsk vychádza pod krídlami Universal Music Polska.

Prečo ustavične rozbiehate toľko rôznorodých projektov?
Každá z mojich kapiel je v čomsi odlišná a smeruje akoby na inú stranu. Preto v nich stmeľujem spoluhráčov, ktorí k hudbe pristupujú inak.

Saxofonista Grzegorz „Grzech“ Piotrowski (1974), absolvent jazzového oddelenia Hudobnej akadémie v Katoviciach, prekvapil na poľskej scéne akustickým zoskupením Alchemik (1997), s ktorým vydal trojicu albumov (Acoustic Jazz Sextet, Sfera szeptów, Dracula in Bucharest) a získal Grand Prix na Jazz Hoeilaart 1998 v Belgicku. V roku 2000 založil formáciu Oxen inšpirovanú konceptom M-Base (album Nexo) a venoval sa postmoderným zvukovým projektom (albumy SIN a Emotronica). Je členom viacerých medzinárodných formácií: Akku s nórskou vokalistkou Ruth Wilhelmine Meyerovou, NOR-POL Bridge s Arildom Andersenom a Jonom Christensenom, Karuzela Group, Grzech Piotrowski Quartet (album Archipelago) a lídrom 30-členného World Orchestra, na pôde ktorého uvádzajú sólisti (Sainkho Namtchylak, Theodosii Spassov, Azat Bikhurin a i.) „zabudnuté“ hudobné nástroje (kaval, kuraj, kantele, cimbal) i autentické vokálne techniky. Grzech Piotrowski hráva okrem saxofónov na duduku a pastierskych píšťalách, na Slovensku sa predstavil v rámci košického festivalu Jazz FOR SAle (2. 11. 2013) spolu s Atom String Quartet.




Aktualizované: 01. 03. 2016