Logo HŽ

VENI ensemble: 20 YEARS AFTER (1988-2008)

V čase postupného uvoľňovania režimu vznikol koncom 80. rokov na Slovensku komorný súbor s vysoko individuálnym prístupom k interpretácii súčasnej hudby. Tvrdohlavosť, „estetika rockerov“ a inklinácia k hudbe, ktorá sa u nás dovtedy nehrala, postavili súbor v čase svojho vzniku do pozície priekopníkov. Dnes je VENI ensemble na vrchole a v oblasti interpretácie súčasnej hudby sa radí medzi absolútnu slovenskú špičku. Vo výbornej forme oslavuje aj svoje 20. narodeniny...

„Vždy nás zaujímala súčasná hudba a experimentálny rock. V tejto symbióze sa formovalo i naše hudobné myslenie. Odrastali sme na spomienkach našich pedagógov na ‚zlaté 60. roky‘. Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby a semináre v Domove slovenských skladateľov v Dolnej Krupej nám nestačili – túžili sme po radikálnejšej súčasnej hudbe, ktorú sme počuli na Varšavskej jeseni a ktorá sa u nás od 60. rokov nehrala,“ hovorí Daniel Matej, umelecký vedúci VENI ensemble. Generácia Novej hudby na začiatku 60. rokov bola akýmsi „prebudením“ slovenskej kultúry, túžiacej po slobodnom prejave a dobehnutí medzičasom zmeškaného vývoja súčasnej európskej hudby. Vzniká Kupkovičov súbor Hudba dneška (1964), Experimentálne štúdio Slovenského rozhlasu (1965) i Smolenické semináre pre súčasnú hudbu (1965).

 

Toto oživenie však trvalo len krátko. Po sedemročnej „explózii slobody“ prichádza rok 1968, prerušenie „snov“ a následný útlm. Veľká časť skladateľov sa stiahla a slovenská avantgarda sa tak istým spôsobom rozpadla. V roku 1976 začali oficiálne inštitúcie (Zväz slovenských skladateľov v spolupráci so Slovenským hudobným fondom a agentúrou Slovkoncert) usporadúvať pravidelný Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby (dnes Nová slovenská hudba), ktorého dramaturgia však odrážala aktuálne ideologické trendy, záväzné pre všetky oblasti kultúry a umenia. V čase postupného uvoľňovania napätého kultúrneho ovzdušia vznikol koncom 80. rokov z iniciatívy nadšencov z radov skladateľov a interpretov, v tom čase prevažne študujúcich na VŠMU v Bratislave, súbor pre súčasnú hudbu – VENI ensemble.

 

„Podivní“ autori...

 

„Akademický svet klasikov nás nikdy veľmi nezaujímal. Skôr nás lákali ‚podivní‛ autori ako bol Satie, Cage, Scelsi a iní,“ vysvetľuje Daniel Matej. Bezprostrednými impulzmi k formovaniu hudobného myslenia vtedy ešte študentov VŠMU boli najmä hodiny s Milanom Adamčiakom, poslucháčska skúsenosť s dielami zo súkromných archívov niektorých pedagógov (najmä Milana Adamčiaka, Juraja Beneša a Ladislava Mokrého) a vysielanie viedenského rozhlasu ORF1. Inšpirujúcim bolo aj stretnutie so študentom ekonómie Petrom Machajdíkom, ktorý vlastnil na tú dobu unikátnu hudobnú fonotéku.

 

V istom zmysle rozhodujúci impulz však prišiel až v rokoch 1986 a 1987 prostredníctvom priameho kontaktu so súčasnou hudbou na festivale Varšavská jeseň, kde si mnohí začali intenzívne uvedomovať zážitok zo živej hudby, ktorý nenahradí žiadna „zašumená“ nahrávka. „Keď sme sa vrátili z Varšavy, povedali sme si, že musíme niečo spraviť preto, aby sa tu hrala súčasná hudba,“ spomína Matej. Pod rúškom seminára hudby 20. storočia s Jurajom Benešom tak na prelome októbra a novembra 1987 v Domove skladateľov v Dolnej Krupej vzniká súbor súčasnej hudby, ktorý neskôr violončelista Petr Michoněk navrhol pomenovať VENI. Myšlienka potreby založenia súboru pre súčasnú hudbu však bola vyslovená už skôr – v lete 1987 počas nácviku Matejovej ročníkovej skladby Elégia pre flautu, husle a violončelo.

Prvý, neoficiálny koncert odohral súbor VENI 15. februára 1988 na muzikologickom seminári v Mozartovej sieni v Bratislave.

 

...viac v aktuálnom čísle HŽ...




Aktualizované: 08. 07. 2016