Logo HŽ

Pat Metheny – The Orchestrion Tour

Gitarista Pat Metheny už tri desaťročia posúva hranice moderného jazzu na úroveň veľkolepého a multižánrového hudobného umenia. Premiérové vystúpenie tejto jazzovej legendy v bratislavskej Inchebe (26. 2.) sa nieslo v očakávaní jeho netradičného „bandu“ zloženého z roboticky ovládaného akustického orchestra. Svetové turné The Orchestrion Tour je vyústením niekoľkoročnej Methenyho snahy vytvoriť unikátny projekt, o ktorom sníval už od čias, keď sa v detstve stretol s klasickým orchestriónom svojho starého otca.

Možnosti, ktoré ponúkajú súčasné technológie – ovládanie akustických nástrojov v reálnom čase pomocou gitarového midi prevodníka, využíva na svojom aktuálnom albume Orchestrion. Veď s akým nadšením využívali hudobníci zvuky generované na klávesových syntezátoroch? Keď začiatkom 80. rokov minulého storočia priniesla firma Roland takúto možnosť aj pre gitaristov, Metheny patril k prvým užívateľom modifikovaného gitarového zvuku a „trúbkový“ tón Rolandu GR-300 sa stal jeho typickým rukopisom. Vrstvenie zvukov počas koncertného vystúpenia patrí k výdobytkom digitálnych procesorov umožňujúcich opakovanie zvukového záznamu. Digitálny delay v polovici 80. rokov ešte neumožňoval prácu so zvukovým záznamom tak ako neskoršie technológie slučiek a samplov. Methenyho projekt posúva nástrojové možnosti o krok dopredu, preto v diskusiách pred koncertom prevládali očakávania, do akej miery sa dokáže umelec vyrovnať s týmto technickým monštrom. Počas úvodných skladieb vniesol Metheny poslucháčov do nádherných sólových akustických nálad. Po klasickej a barytónovej gitare predstavil hybridnú 42-strunovú Pikasso gitaru, ktorej zvukové spektrum od basových strún po jemné štvrťtóny umožňuje dokonalé vykreslenie jeho neobyčajného citu pre náladu a melodiku. Po akustickom úvode, ktorý mnohí označili za najhodnotnejšiu časť vystúpenia, začal Metheny postupne priberať na pomoc pódiovú techniku. Jednoduchý rytmický podklad obohatil harmóniou, dopĺňanou improvizáciami (skladba Unity Village z debutového albumu Bright Size Life). Metheny postupne odhalil orchestrión s nástrojmi ako basgitara, vibrafón, klavír, fľaškový organ, dokonca aj vokálmi simulovanými elektromagnetickými platňami (akoby elektromechanickými hlasivkami). To sa už ale divák musel vyrovnať so skutočnosťou, že na pódiu sleduje jediného hudobníka a ním riadené stroje, ktoré neumožňujú vzájomnú interakciu a gradáciu improvizovaných plôch. Pred tým, ako Metheny uviedol skladby z aktuálneho albumu, strhol záves, za ktorým sa skrývala najrozmernejšia časť jeho inštrumentára – sada bicích nástrojov a perkusií, aby publiku predstavil svojich „spoluhráčov“. Hneď v titulnej 15-minútovej skladbe sa celý inštrumentár prezentoval v plnej kráse a sile. Samovoľne pohybujúce sa nástroje a blikajúce svetielka pôsobili v kontraste s jedným hudobníkom spočiatku udivujúco a divák si mohol pripadať ako v alchymistickej dielni Rudolfa II... Plný zvuk automatického orchestra môže po čase strácať na zaujímavosti a pôsobiť únavne. Metheny je však majstrom v striedaní dynamických a komorných hudobných plôch. Práca s polyrytmickými štruktúrami vyznela nádherne v skladbe Spirit of the Air. Po rytmicky hutných a hudobne komplikovaných plochách, dokonale evokujúcich zvuk Methenyho kapely z albumu The Way Up (2005), prišlo „vyslobodenie“ v krásne swingujúcej časti skladby Soul Search. Po dvojhodinovom koncerte, v rámci ktorého predviedol Metheny ako protiklad k pripraveným skladbám z nového albumu aj niekoľko spontánnych improvizácií, sa umelec rozlúčil brilantným prídavkom Stranger in Town z albumu We Live Here (1994). Kto očakával interakciu medzi dokonale ovládanými nástrojmi a sólistom, sa jej žiaľ nedočkal. Methenyho projekt nechcel suplovať nenahraditeľnú úlohu spoluhráčov. Predstavoval realizáciu mechanického orchestra, o ktorú sa pred ním v takejto podobe nepokúsil nikto. Z pohľadu ovládania množstva techniky priamo na pódiu je potrebné Methenymu zložiť najhlbšiu poklonu. Tí, ktorí si prišli vychutnať koncert génia, pokochať sa jeho gitarovým výrazom s neuveriteľnou hudobnou charizmou, si určite prišli na svoje. Ja osobne som k nim rozhodne patril.  




Aktualizované: 11. 05. 2016