Logo HŽ

Reduta – koniec chátrania?

Budovy. V slovenskej kultúre sa nimi v posledných rokoch intenzívne zaoberáme – verejnosť, odborníci, politici... Nepatrí sa, aby padajúce strechy, tehly, omietky či starnúci betón vytláčali z debát o umení ich primárne témy. Ale „hrubá“ hmota sa vie vehementne prihlásiť o slovo, aj keď jej zvyčajne začíname načúvať až v hodine dvanástej. Po novej budove SND a Slovenskej národnej galérii prichádza na rad bratislavská Reduta.

Príbeh storočia

 

Budovu Reduty začali stavať na mieste bývalej tereziánskej sýpky roku 1911 v tej dobe už v neaktuálnom pseudoslohu, zato však s využitím progresívnych technicko-stavebných riešení. Podobné budovy v Európe už vtedy ponúkali na obdiv modernú secesiu (napr. Obecní dům v Prahe), no v Prešporku sa svoj hlavný kultúrny stánok rozhodli postaviť vo „výpravnom“ dekoratívnom barokizujúcom štýle, vytvárajúcom údajne vhodnú kulisu súsošia Márie Terézie, kedysi stojaceho na dnešnom Štúrovom námestí. Súčasní pozorovatelia a užívatelia budovy už nevnímajú jej dobovú „staromódnosť“ a môžu sa pokojne oddávať kráse reliéfov, zlatých štúk, nádhere lustrov a slávnostných priestorov. Reduta je dnes jednou z najvýznamnejších slovenských budov z dvoch dôvodov: ako kultúrna pamiatka a sídlo Slovenskej filharmónie. Vysoko hodnotenú reprezentatívnosť jej priestorov azda najlepšie ilustrujú inaugurácie prezidentov či zasadnutie Parlamentného zhromaždenia NATO v roku 2004.

 

Reprezentatívna budova v centre mala od začiatku uspokojiť kultúrne potreby mesta – mala tu znieť hudba a sídliť kultúrne inštitúcie. V priebehu jej histórie sa s menšími výnimkami podarilo tento zámer naplniť: v medzivojnovom období tu sídlila Mestská hudobná škola, rôzne organizácie a spolky, konali sa tu koncerty, plesy, premietali filmy... Na prízemí fungovali kaviareň, reštaurácia a kníhkupectvo. Práve k tomuto historickému modelu využitia prízemia sa Slovenská filharmónia vrátila v 90. rokoch, keď objekt opustili Československé aerolínie a rakúsky prevádzkovateľ kasína a reštaurácie navrátil priestorom pôvodný lesk. Ďalšie súčasné komerčné prevádzky – kníhkupectvo, predajne hudobnín a hudobných nástrojov – sú tiež logickým a dôstojným riešením, zohľadňujúcim historické kontexty využívania budovy.

Rekonštrukcia bratislavskej Reduty má už svoju prehistóriu, siahajúcu až do roku 1994. Stala sa agendou niekoľkých riaditeľov filharmónie, niekoľkých ministrov kultúry a nápadne tak pripomína príbeh inej budovy – „Novostavby“ SND. Do úspešného finále sa dostáva až tento rok. Po niekoľkoročných prieťahoch a odkladoch, týkajúcich sa, ako inak, financií, resp. rôznych úradných zásahov, sa v Redute konečne začne búrať, stavať, opravovať...

 




Aktualizované: 28. 10. 2014