Logo HŽ

Die (wunder)schöne Müllerin

K obohateniu kultúrneho profilu Bratislavy o exkluzívne vokálne koncerty prispieva agentúra Kapos už pár rokov.

V rámci cyklu „Veľké slovenské hlasy“ sa 5. 11. v Malej sále Slovenskej filharmónie opätovne predstavil Pavol Bršlík, pričom tentoraz sa na program jeho recitálu dostal jeden z vrcholných piesňových cyklov, Die schöne Müllerin op. 25 D 795, alebo Krásna mlynárka, Franza Schuberta na text Wilhelma Müllera. Pozostáva z dvadsiatich piesní, z ktorých viaceré zaznievajú na vokálnych koncertoch ako samostatné čísla, avšak prezentácia cyklu ako celku býva skôr ojedinelá. A na Slovensku, ktoré v súčasnosti, žiaľ, „netrpí“ častým uvádzaním piesňovej tvorby ako takej, to v tomto prípade platí dvojnásobne. Schubertova Krásna mlynárka k nám v kompletnej podobe zavítala azda až po desaťročiach a – očarila.
Cyklus obsahuje sujetovú líniu o nešťastnej láske, hrdinom je mladý putujúci mlynár, prežívajúci obrovskú a pre romantizmus tak typickú plejádu citov. Potok, ktorý je tovarišovým verným spoločníkom, bútľavou vŕbou a v žalostnom závere i miestom skonu, ho postupne privádza k mlynu. Tu stretáva gazdovu dcéru, krásnu mlynárku a zahorí k nej silnou, vášnivou láskou. Tá však jeho city neopätuje, dokonca svoju náklonnosť dáva najavo inému. Úbohý, zdrvený mlynár napokon vidí ako jediné východisko smrť a odovzdáva sa do vôd jediného priateľa, ktorý ho po celý čas sprevádzal – potoka.
Pavol Bršlík sa netají, že interpretácia piesňovej tvorby a intimita piesňových recitálov sú mu blízke. Pre vokálneho umelca pohybujúceho sa na operných pódiách je totiž čímsi diametrálne odlišným, špecifickým, hlboká koncentrácia na symbiózu slova a hudby prináša pre speváka obohatenie i nový rozmer. Ako sa ukázalo, žiarivý lyrický hlas Pavla Bršlíka je pre dielo oplývajúce čistými, úprimnými citmi a poetickosťou priam stvorený. Prostredníctvom vypovedania hudobných línií, dynamiky, výrazu i zreteľnou deklamáciou, doslova vyrozprávaním textu, v ňom dokázal vyčarovať neustále meniace sa nálady – od bezstarostnosti (napr. Das Wandern) cez túžbu (Danksagung an der Bach), dychtivé očakávanie (Der Neugierige), netrpezlivosť (Ungeduld), smútok (Tränenregen), blaženosť (Mein!), vyjadrenie ohrozenia i rozhorčenia (Der Jäger), ospevovanie obľúbenej farby jeho milej, ktorá však symbolizuje jeho soka (Die liebe Farbe, Die böse Farbe), či napokon trpkú odovzdanosť (Trockne Blumen, Der Müller und der Bach, Des Baches Wiegenlied). Rovnako ako vokálny interpret je v piesňovej literatúre podstatný klavírny sprievod – v Krásnej mlynárke sa na dotvorení nálad priamo podieľa a jeho part je akoby oným potokom sprevádzajúcim mlynára. Robert Pechanec je skúseným hráčom a s Pavlom Bršlíkom tvorí zohraný tím, popri vlastnej interpretácii takmer vždy dokáže odhadnúť spevákove dychové dispozície, a tak ho s citom podporiť. Hoci si takýto program dôvetky už nepýta, umelec sa rozhodol symbolicky si uctiť i „slovenského Schuberta“. Od Mikuláša Schneidra-Trnavského pridal najskôr Povedz mi, dievčatko a ešte známu pieseň Keby som bol vtáčkom. A práve tam umelca tak sympaticky a ľudsky premohlo práve to, čo po celý večer priehrštiami rozdával – nefalšované, opravdivé emócie...




Aktualizované: 17. 12. 2014