Logo HŽ

Viva la musica!

Rozhovor s Magdalénou Rovňákovou k 30. výročiu založenia Bratislavského chlapčenského zboru

Poslucháči celého sveta tlieskajú mnohorozmernému dielu dirigentky a chlapcov z Bratislavy, ktorého prvé výhonky sa začali skromne formovať pred tridsiatimi rokmi v skúšobniach Slovenskej filharmónie. Mal som to šťastie a česť, že som sa na tomto procese ako chlapec aj „zmutovaný” mladík aktívne zúčastnil. Stáli sme na svetových koncertných pódiách fascinovaní mohutným orchestrálnym zvukom, hrali a spievali sme „naozajstnú operu”, v období totality sme cestovali na Západ. To sú však len sprievodné benefity, ktoré neprekrývajú podstatu hodnotnej umeleckej výchovy a ľudského formovania nových a nových generácií dospievajúcich chlapcov v skvelom kolektíve. Pri príležitosti 30. výročia Bratislavského chlapčenského zboru som požiadal o rozhovor jeho zakladateľku, dirigentku a manažérku Magdalénu Rovňákovú.

 Ako ste prišli na myšlienku založiť a viesť chlapčenský zbor, čo sa napokon stalo vaším životným poslaním?
Po skončení VŠMU v odbore zborové dirigovanie u prof. Petra Hradila som pokračovala v štúdiu ako doktorandka (vtedajšia umelecká ašpirantúra). Mojím školiteľom bol prof. Juraj Haluzický, s ktorým sme hľadali nielen originálnu, ale aj „užitočnú“ tému pre moje štúdium. Oficiálne to spočiatku bola stáž pri Slovenskom filharmonickom zbore, ktorému šéfoval Lubomír Mátl a neskôr Pavol Baxa. Pri uvádzaní kantátového a oratoriálneho repertoáru, kde bol často part pre chlapčenský zbor, boli chlapčenské hlasy nahrádzané dievčenskými. Založenie Chlapčenského filharmonického zboru teda vyvolala absencia takéhoto vokálneho telesa v Bratislave, ale aj na Slovensku. Slovenská filharmónia a jej vtedajší riaditeľ  Ladislav Mokrý vytvorili pre naše aktivity priestor. Takáto náročná práca by však nebola možná bez mojich predchádzajúcich skúseností. Počas štúdií som asistovala v mnohých speváckych zboroch (Bratislavský detský zbor, Zornička, Bratislavský akademický zbor, Lúčnica, neskôr SĽUK), takže som sa postupne učila takmer od všetkých zbormajstrov, ktorí vtedy v Bratislave pôsobili. Idea chlapčenského zboru však bola veľkou neznámou, a teda aj veľkou výzvou.

 Prečo je podľa vás chlapčenský hlas v priebehu hudobných dejín taký cenený? Čím je špecifický?
Veľké množstvo hudobnej literatúry bolo komponované špeciálne pre chlapčenské, resp. chlapčenské a mužské hlasy: od stredoveku, najstarších zachovaných hudobných pamiatok cez renesančnú polyfóniu, najmä motetá, ďalej barokové či klasicistické diela, oratóriá, kantáty, omše. Romantizmus chlapčenským zborom veľmi neprial, ale napriek tomu, že nevznikali rozsiahle skladby, kde by chlapčenské hlasy dominovali, boli využívané ako nádherný farebný kontrast ku klasickému miešanému zboru vo veľkých vokálno-symfonických dielach. Farba, ktorou dobre vedený chlapčenský zbor disponuje, je nezameniteľná a neporovnateľná s farbou iných hlasových zoskupení. Má nosnosť, krištáľový jas, ľahkosť, vrúcnosť. Tým, že nemá prirodzené vibrato, pôsobí až nadpozemsky čisto. V jednej z kritík na náš výkon v Rekviem Andrewa Lloyda Webbera prirovnal recenzent hlas nášho sólistu k laserovému lúču, čo sa mi videlo v tomto prípade veľmi výstižné.

 V zbore získavajú chlapci hlbší vzťah k hudbe, mnohých to privedie k profesionálnej hudobnej dráhe, iní si zakladajú kapely či z lásky k spevu pokračujú vo vysokoškolských speváckych zboroch. Po Nežnej revolúcii sa BChZ pretransformoval na teleso súkromnej ZUŠ. Aký záber hudobného vzdelania u vás chlapci môžu získať?
Náš špeciálny učebný plán je samozrejme zameraný na zborový spev. Je to hlavný predmet, ktorý u nás chlapci študujú. Povinne navštevujú hodiny sólového spevu, kde je každý speváčik pod kontrolou hlasového pedagóga. Kvalitný tím pedagógov je teda nesmierne dôležitý. V súčasnosti mi s vokálnou výchovou chlapcov pomáhajú Miriam Garajová, hosťujúca sólistka Opery SND, a Monika Maglayová s Alenou Pradlovskou, obe členky Slovenského filharmonického zboru. Nie je to však iba hlasová výchova, ale aj štúdium repertoáru, s ktorým začíname už v prípravnom oddelení. Hudobnú teóriu kombinujeme s dejinami hudby. Náš repertoár je taký široký, že chlapci sa v praxi stretnú s hudbou všetkých štýlových období od gregoriánskeho chorálu až po kompozície 21. storočia. Obligátnym predmetom je hra na klavíri, ktorú majú chlapci jeden raz v týždni. Na koncertoch spolupracujeme potom s klaviristkou Danou Hajóssyovou, ktorá je pre zbor tak isto veľkou umeleckou oporou. Vrátane koncertnej činnosti a účinkovania v operách sa teda mnohí stretávajú s hudbou vlastne každý deň.  

 Bohatá činnosť zboru je pre chlapcov neraz časovo veľmi náročná, je to viac ako len navštevovanie záujmového krúžku, je to vedenie k určitému životnému štýlu a zameraniu. Neuvažovali ste o tom, že by sa zbor alebo aspoň jeho časť transformovala na „profesionálny“ internátny model, aký poznáme napríklad zo zboru Wiener Sängerknaben?
Internátna škola je ekonomicky veľmi náročná, nenašli by sme u nás na to podmienky. Aj mnohé zahraničné internátne chlapčenské školy (vrátane Sängerknaben) sa venujú rôznym ďalším činnostiam, aby získali finančné prostriedky a mohli realizovať svoje umelecké zámery. Okrem toho skutočnosť, že chlapci vo veku 8 – 14 rokov bývajú so svojimi rodinami, považujem za prirodzenejšie riešenie.

 Skúste opísať typický profil speváčika chlapčenského zboru, jeho talentových predpokladov a charakterových vlastností. Čím sa líši „váš“ chlapec od iných, „bežných“ chlapcov, ktorých spievanie v zbore nezaujíma, dokonca sa im v období dospievania zdá byť „trápne“?
Náš speváčik sa od iných chlapcov líši aj nelíši. Snažíme sa, aby sa čím skôr naučil disciplíne nielen osobnej, ale aj umeleckej, aby od počiatku pracoval nielen hrdielkom a hlasivkami, ale aj uškami. Usilujeme sa, aby si zároveň cibril hlások, sluch, pamäť, a učil sa čo najdlhšie udržať koncentráciu. Do našej zborovej rodiny prijímame chlapcov, ktorí majú základné hudobné predpoklady a chuť spievať. Keďže ich výučba baví, chodia k nám radi. Často napriek neporozumeniu v škole či medzi kamarátmi. V zbore si obvykle nájdu svoj okruh blízkych a často tak vznikajú dlhodobé priateľstvá.

 Určite sa môžete pochváliť známymi menami hudobníkov či spevákov, ktorí za tie roky vyrástli v BChZ...
V BChZ vyrástlo veľa hodnotných osobností. V profesionálnej sfére sa uplatnil napríklad Michal Lehotský, hosťujúci sólista Opery SND, naši odchovanci spievajú v Slovenskom filharmonickom zbore, v zbore Opery SND, vo Viedenskej štátnej opere. V Schole Pragensis som nedávno „objavila“ jedného zo zakladajúcich členov BChZ. Začínali u nás úspešní dirigenti ako Peter Valentovič, ktorý teraz pôsobí vo Viedni, Marián Lejava, ktorý je zároveň skladateľom a špecializuje sa na súčasnú hudbu. Teším sa, že medzi odchovancami je aj môj syn a asistent Gabriel, ktorý už má za sebou úspešný dirigentský debut so Štátnou filharmóniou Košice. V populárnej hudbe sa uplatnil Miloš Stančík (Bratislava Hot Serenaders), Martin Hudec a Janko Gajdoš (muzikálové produkcie) alebo Peter Kollár (piesňový textár a zároveň člen SFZ). Medzi veľké nádeje operného a koncertného spevu patrí Tomáš Šelc, ktorý bol naším detským sólistom. Ty ako hudobník a publicista si tiež v detstve skúsil, ako chutí v našom zbore sólistický chlebík a spomínam si, že osobitne v Mozartovej Skúške na koncert si bol mimoriadne úspešný.

 Ako bývalý člen zboru môžem potvrdiť, že ste vždy dokázali v očiach nás chlapcov vzbudzovať prirodzenú autoritu a zároveň poskytovať láskavú oporu, boli ste našou druhou mamou, „tetou Magdou“. Kde naberáte toľko pozitívnej energie, ktorú dokážete roky neúnavne rozdávať?
Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale svoju prácu mám veľmi rada a venujem jej všetok svoj čas. Každý chlapec, ktorý do zboru príde, sa stáva mojím dieťaťom nielen na obdobie, kedy v zbore spieva, ale s mnohými zostanem naďalej v kontakte. Na našich zahraničných cestách nám bývalí speváci veľmi často pomáhajú. Tak sme mohli navštíviť napríklad San Francisco. Bolo to aj vďaka tomu, že nám na mieste náš bývalý zborista dohodol veľmi dobré podmienky. Podobne aj na Taiwane, kde študuje jeden z našich dlhoročných spevákov, sme vďaka nemu získali viaceré koncertné príležitosti. Som rada, že sa chlapci ku mne stále hlásia a tým potvrdzujú, že aj po skončení aktívneho členstva v zbore sú stále súčasťou BChZ. Ja si prácou v zbore dobíjam energiu a vždy sa teším na nových speváčikov, ktorých každoročne prijímame. Ako veľký problém však vnímam, že sa v priebehu stáročí vek mutácie chlapcov neustále znižuje a my máme čoraz menej času na štúdium náročnej zborovej literatúry. V období vzniku vokálnej polyfónie mutovali chlapci vo veku 16 – 17 rokov, nezriedka ešte v osemnástich rokoch spieval chlapec sopránový part (a to nemám na mysli kastrátov). Dnes sa hlas obvykle mení z chlapčenského na mužský okolo trinásteho roku, stáva sa však, že fyzicky zdatnejší chlapci mutujú ako 12 roční, výnimočne aj 11 roční. Preto hľadáme s mojím tímom stále nové spôsoby výučby, aby sme pracovný proces maximálne urýchlili bez ujmy na kvalite.

 Značka Bratislavský chlapčenský zbor sa automaticky spája s vaším menom. Každý však raz musíme odísť. Kto po vás prevezme vedenie telesa a bude garantom jeho budúcnosti?
Veľmi sa teším, že môj syn Gabriel, ktorý roky v telese spieval, sa po skončení štúdií na JAMU v Brne rozhodol rozdeliť svoj čas medzi náš zbor a prácu s orchestrami. V súčasnosti pokračuje na JAMU v doktorandskom štúdiu a spolupracuje s viacerými slovenskými i českými orchestrami. Zároveň vedie skúšky v našom telese a postupne sa stáva kvalitnou oporou a mojou pravou rukou. Dcéra Ivana študuje hudobný manažment v Brne a pomáha mi zasa dobrými nápadmi i v komunikácii vďaka svojej dokonalej angličtine. Takže sme niečo ako malý rodinný podnik.


 Tento rok oslavuje zbor 30. výročie svojho založenia, čo je naozaj úctyhodný výsledok práce vás a chlapcov, ktorých sa v zbore za tie roky vystriedalo vyše 1 000. Čo všetko ste pripravili v súvislosti s oslavami výročia?
Každý rok máme množstvo zaujímavých umeleckých príležitostí. Výročie sa snažíme niečím ozvláštniť, s pomocou istej televízie sme napríklad zrealizovali prvý slovenský zborový „flashmob“, ktorý je dostupný aj na internete (blesková akcia, kedy sa na jednom mieste stretne viac ľudí, urobia niečo bizarné, absurdné alebo vtipné a potom sa bez ďalších komentárov rozídu, pozn. red.). Bolo to veľmi zábavné pre účinkujúcich aj pre náhodné publikum v jednom zo známych nákupných centier v Bratislave. Zo závažnejších aktivít sme pripravili jubilejný slávnostný koncert s názvom „Viva la musica“, kde nám k narodeninám zablahoželali riaditeľ SF Marián Lapšanský, šéf Opery SND Peter Dvorský, šéfdirigent SF Emmanuel Villaume, riaditeľ Lúčnice Marián Turner a mnohé ďalšie osobnosti slovenskej hudobnej kultúry. Teraz sa pripravujeme na chrámový koncert, ktorý odznie v rámci Bratislavských hudobných slávností a spolu so zborom sa na ňom ako sólisti predstavia odchovanci telesa. Sprevádzať nás bude orchester Solamente naturali s umeleckým vedúcim Milošom Valentom. Mnohé z pripravovaných diel odznejú v Bratislave po prvýkrát, vo svetovej premiére uvedieme skladbu slovenského autora Ľuboša Bernátha O mitissima.

 Aký vzťah majú chlapci k tak špecifickým a rozdielnym štýlovým obdobiam, ako je na jednej strane stará hudba interpretovaná na historických nástrojoch, respektíve ich kópiách, a na druhej strane mnohotvárna hudba 20. storočia i súčasná hudba písaná žijúcimi skladateľmi?
Deti sú v tomto smere skutočná tabula rasa a nemajú voči žiadnemu štýlovému obdobiu predsudky. Je to práca pre nás, kolektív pedagógov, aby sme cez naše nadšenie otvorili chlapcom všetky trináste komnaty a presvedčili ich, že práve študovaná skladba je nádherná a jedinečná. Viacerí slovenskí skladatelia nám venovali svoje diela, ktoré sme uviedli potom v premiére (E. Suchoň, I. Zeljenka, I. Hrušovský, P. Martinček, Ľ. Bernáth, M. Kroupa, J. Tandler a ďalší).


 Zbor pravidelne spolupracuje pri uvádzaní oratórií, kantát či symfónií v špičkových domácich i zahraničných umeleckých produkciách, spolupracujete s dirigentmi, sólistami, orchestrami, dokonca i skladateľmi svetového mena. Mohli by ste nám priblížiť najzávažnejšie produkcie, ktoré ste mali možnosť doteraz realizovať?
Boli ich desiatky v spolupráci s dirigentmi Ondrejom Lenárdom, Talianom Riccardom Mutim či Fabiom Luisim, inšpirujúcim Bertrandom de Billym, Emmanuelom Villaumom, unikátnym Jeffreym Tateom, Andrewom Parrotom a ďalšími. Boli to diela ako Honeggerova Jana z Arku či Vianočné oratórium, Brittenove Vojnové rekviem, Mahlerova Tretia symfónia, ale najmä náročná Ôsma symfónia –„Symfónia tisícov“, Stravinského Žalmová symfónia, Pendereckého Credo pod taktovkou skladateľa či Bernsteinova Omša. Diela zneli v skvelých sálach – u nás v Redute, vo viedenskom Konzerthause, v pražskom Rudolfine, v zámorí v George Weston Hall v Toronte či Carnegie Hall v New Yorku. Unikátne bolo naštudovanie oratória Terezín od skladateľky Ruth Fazalovej, ktoré malo svetovú premiéru v Toronte a reprízy v Európe, Izraeli a USA (dirigent Kirk Trevor). A to nehovorím o operách, v ktorých sme účinkovali po boku skvelých spevákov a pod taktovkami mnohých ďalších dirigentov.

 Často chodievate účinkovať do Viedne. Takmer desať rokov ste spolupracovali s Viedenskou štátnou operou, iste boli zaujímavé aj angažmány v Theater an der Wien či vo viedenskom Konzerthause. S akými odozvami sa tu stretávate?
S Viedenskou štátnou operou sme spolupracovali v niekoľkých tituloch a bolo to úžasné obdobie. Striedali sme sa s Wiener Sängerknaben. Zažili sme obrovské ovácie – veď sme účinkovali so svetoznámymi dirigentmi na čele s Riccardom Mutim a sólistami ako napríklad Samuel Ramey či Elīna Garanča. Bola som veľmi pyšná, keď po premiére Boitovho Mefistofela hovorila domáca kritika o „fenomenálnom chlapčenskom zbore z Bratislavy“. Pred časom si však Štátna opera založila detskú zborovú školu a naša spolupráca sa bohužiaľ skončila. Do Theater an der Wien sme urobili konkurz na účinkovanie v opere Werther. V tom čase sme spievali Werthera aj v Opere SND a bolo veľmi zaujímavé porovnávať prácu režisérov, dirigentov aj sólistov. Hosťovanie v Konzerthause je vždy veľkým sviatkom. Opakovane sme tu účinkovali v Mahlerových symfóniách či Ravelovej jednoaktovke Dieťa a čary. Je to vždy práca so špičkovými dirigentmi a stretnutie so strhujúcimi výkonmi všetkých účinkujúcich v nesmierne tvorivej atmosfére.

 Dlhodobo spolupracujete s Operou SND. Prvým titulom bol v roku 1986 Wozzeck od Albana Berga, odvážny počin vtedajšej opernej dramaturgie. Ako člen skupiny chlapcov si spomínam, že napriek „nemelodickému“ dodekafonickému partu, pri ktorom ste udávaním oporných tónov zboku javiska zachraňovali intonáciu, bolo pre nás účinkovanie obrovským zážitkom a rozšírením obzoru. Účinkujú aj dnes chlapci s obľubou v operných predstaveniach? Odráža sa to i na ich ďalšom smerovaní?  
Účinkovanie v operách je medzi chlapcami veľmi obľúbené. Samozrejme, rôzne opery kladú na speváčikov veľmi odlišné nároky – od pomerne jednoduchého partu miništrantov v Toske, ktorý sa chlapci naučia za niekoľko skúšok, až po úlohu troch chlapcov v Čarovnej flaute, kedy štúdium trvá minimálne šesť mesiacov. A to musí mať adept na takúto úlohu už nejaký rôčik vokálnej prípravy za sebou. Veľkým prínosom pre zbor je práca hlasových pedagogičiek, v tejto „opernej“ súvislosti najmä s Mimi Garajovou, ktorá vo svojich študijných rokoch spievala úlohu prvého chlapca v Opere SND. Navyše účinkovanie v opere vyžaduje aj pohyb na scéne, vnímanie dirigenta „v jame“ a spoluprácu s ostatnými účinkujúcimi. Pre chlapcov je to veľká výzva a na každú novú produkciu sa veľmi tešia. Ostatnou rolou boli koledníci v Cikkerovej opere Mr. Scrooge, kde je part detí pomerne náročný. Čo sa týka vplyvu na ďalšie smerovanie, v čase, keď chlapci účinkujú v predstaveniach, sa takmer každý z nich chce stať operným spevákom. Niektorým tá túžba vydrží a pokračujú v štúdiu spevu na konzervatóriu, z väčšiny sa stanú nadšení amatérski speváci a častí návštevníci opier a koncertov.

 Aké najbližšie umelecké plány vás čakajú?
Pred nami je spomínaný koncert na BHS, koncertná cesta do Švédska, so Slovenskou filharmóniou uvedieme Berliozovo Te Deum či Kytice Bohuslava Martinů. Z Rakúska máme ponuku spolupráce v Orffovom diele Carmina burana, čaká nás koncertovanie vo Viedni a budú to i koncerty po Slovensku, kedy využijeme grant Ministerstva kultúry SR a vycestujeme do oblastí, kde nemajú poslucháči možnosť často navštevovať koncerty. Tam budeme prezentovať najmä náš chrámový program. Počas celej umeleckej sezóny nás čaká paleta operných večerov s nádhernými dielami ako Bohéma, Tosca, Turandot, Carmen, Čarovná flauta...

 BChZ sa môže pochváliť aj prvenstvami na medzinárodných súťažiach (Moskva, Des Moines – USA). Okrem toho vás však isto potešili aj slová uznania od významných osobností…
Po nedávnom uvedení Stravinského Persefony Emmanuel Villaume, šéfdirigent Slovenskej filharmónie, poznamenal: „Úplne ma ohromila úroveň Bratislavského chlapčenského zboru počas nášho nedávneho koncertu... Všetko, čo som počul, bolo úžasné. Čistota vokálnej techniky, krása hlasov, dokonalá výslovnosť (dielo bolo uvádzané vo francúzštine, pozn. red.). Frázovanie bolo úplne prirodzené a flexibilné. Celý čas pôsobili kompaktne a boli prirodzene uvoľnení. Bolo v tom všetko: precíznosť, muzikálnosť, veľký šarm a skutočne výnimočná pôsobivosť. A radosť zo spoločného zdieľania hudby.“

Bratislavský chlapčenský zbor
Prvý chlapčenský zbor na Slovensku pôsobí na umeleckej scéne od roku 1982. Jeho zakladateľkou, dirigentkou a manažérkou je Magdaléna Rovňáková. Zbor pôvodne interpretoval detské  party v oratóriách a kantátach, ktoré uvádzala Slovenská filharmónia, a postupne si budoval vlastný repertoár. V roku 1988 sa osamostatnil a na podnet dirigentky sa vrátili do jeho radov i chlapci po mutácii. Dnes je teleso súčasťou Súkromnej ZUŠ-BChZ, ktorú navštevuje v priemere 80 chlapcov vo veku 7—28 rokov, pričom koncertná zložka zboru má 45 členov. Teleso disponuje širokým repertoárom sakrálnej a svetskej hudby. V jeho podaní možno počuť gregoriánske chorály, renesančnú hudbu, koncertné omše, štylizácie ľudových piesní, ale aj súčasnú tvorbu. BChZ spolupracuje s vynikajúcimi domácimi i zahraničnými sólistami a dirigentmi vo vokálno-symfonických dielach a operách. Koncertuje po celom Slovensku, tlieskali mu poslucháči Európy, USA, Kanady, Ruska, Japonska, Taiwanu, Izraela, Cypru. Na svojom konte má sedem CD, vianočný DVD-film, početné spolupráce s televíznymi a filmovými spoločnosťami.




Aktualizované: 22. 03. 2016