Logo HŽ

Juraj Čižmarovič: Zážitok z objavovania neznámeho

Hoci huslista Juraj Čižmarovič už viac než 20 rokov pôsobí v Kolíne nad Rýnom, neprestal byť aktívnou súčasťou nášho domáceho hudobného života, predovšetkým ako koncertný umelec, ktorý sa pravidelne objavuje na našich pódiách. Jeho posledná návšteva Bratislavy sa však uskutočnila v súvislosti s jeho zahraničnými umeleckými aktivitami. Huslista prezentoval doma svoje najnovšie CD s raritnými husľovými dielami nemeckých autorov. CD titul s názvom Romantic Violin Concertos vyšiel v nemeckom vydavateľstve Coviello Classics a obsahuje husľové koncerty Siegfrieda Wagnera a Hansa Pfitznera a ako „bonus“ jednu z Piesní Mathildy Wesendonckovej Richarda Wagnera v skladateľovej transkripcii pre husle a orchester. Pozoruhodná dramaturgia v špičkovej interpretácii sólistu i WDR Rundfunkorchester Köln pod taktovkou Marcusa Boscha má všetky predpoklady zaujať v medzinárodnom kontexte.

Prečo ste sa rozhodli pre neznáme nemecké tituly s dominujúcim Pfitznerovým koncertom?
Za nápadom na toto CD stálo viacero šťastných náhod a priaznivých okolností, no základom bola snaha prepojiť viaceré dôležité body môjho umeleckého života a estetiky. Ako „starému wagneriánovi“  je mi veľmi blízka nemecká romantika. Siegfried Wagner, syn slávneho Richarda, a Hans Pfitzner sú na jednej strane dva protiklady, na druhej strane majú veľa spoločného: obaja vychádzajú z odkazu Richarda Wagnera, obaja komponovali dobrú hudbu, nie sú často hraní a každý z nich prežil až filmovo pútavý osobný život. Často sa stačí tejto neznámej hudby len dotknúť a odvďačí sa vám nezabudnuteľným zážitkom...  Takže vzťah k hudbe Richarda Wagnera bol určite dôležitým momentom pri vzniku tohto CD. Na jeho komplexný dramaturgický profil malo ale vplyv aj prostredie, v ktorom žijem už viac než 20 rokov, teda Nemecko, kde dominuje orientácia na domácich romantických, resp. postromantických autorov. Som zvedavý, aký bude osud CD, pretože v dnešnej dobe nie je celkom jednoduché dostať sa na trh s náročnejším umením, nehovoriac o tituloch, ktoré nie sú až také známe.

Vníma dnes, viac než 60 rokov po smrti Hansa Pfitznera, nemecké publikum jeho hudbu stále s nálepkou kontroverzného tvorcu – sympatizanta politiky národného socializmu?
Áno aj nie. Napriek jeho veľmi komplikovanej životnej a ľudskej ceste vídať meno Hans Pfitzner čoraz častejšie na koncertných pódiách a najmä jeho opera Palestrina sa teší nesmiernej obľube. Čas na úplnú umeleckú rehabilitáciu však ešte nedozrel. Zatiaľ sú to len jeho výnimočné opusy, ktoré sú predmetom záujmu hudobnej verejnosti, ako napr. spomínaná opera Palestrina či Sinfónia cis mol op. 36, Sexteto g mol op. 55 alebo piesňové cykly.


Do akej miery vás ovplyvnili jestvujúce nahrávky Pfitznerovho koncertu? Bolo ľahké alebo naopak ťažké zmocniť sa diela s malou povojnovou interpretačnou tradíciou?
Nahrávok je naozaj ako šafranu. Neviem o žiadnej nahrávke koncertu Siegfrieda Wagnera a pokiaľ ide o Pfitznerov koncert, zaregistroval som len dve – s Gerhardom Taschnerom z 50. rokov a so Saschkom Gawriloffom z 80. rokov. No dnes je klasický repertoár doslova presýtený množstvom nahrávok s podrobnými rozbormi či politicko-ideologickými pohľadmi, a tak je pre mňa štúdium menej známej partitúry príjemným zážitkom z objavovania nepoznaného. Čítať rukopis oboch skladateľov bolo vzrušujúce, no konkrétne štúdium Pfitznerovho koncertu bolo dosť „napínavé“ vzhľadom na komplikovanosť jeho kompozičného rukopisu. V koncerte používa až štyri hlavné témy, ktoré variuje a navzájom mieša. Navyše je to technicky náročný opus, takže súhra všetkých týchto charakteristík zrejme tiež odradila a odrádza mnohých huslistov od jeho naštudovania.

Všetky tri diela sú na jednej strane v pravom slova zmysle repertoárovými raritami,  na druhej strane však – najmä v prípade Pfitznerovho koncertu – aj hudbou, ktorá má predpoklady výrazne zarezonovať v širších kruhoch publika. Akú máte zatiaľ odozvu z ich koncertného uvádzania?
Diktát dramaturgie koncertných sezón je v mnohom neúprosný a miera uplatnenia kvality či noviniek je často vecou osobnej odvahy a vzdelania dramaturgov, resp. intendantov. Viem, že nie je ľahké dramaturgicky vkomponovať neznáme diela do koncertných sezón – všetci predsa vieme, že publikum miluje Čajkovského „b mol“ a Beethovenovu „Osudovú“ –, no za ten risk to občas stojí. Moja skúsenosť hlavne s Pfitznerom je viac než pozitívna, táto „neznáma“ hudba dokáže nielen obohatiť dramaturgiu, ale pôsobí aj na publikum osviežujúco. Potvrdilo sa mi to napr. na koncertoch v Kolíne nad Rýnom a v Aachene.

Kedy vás najbližšie uvidíme na Slovensku?
Najskôr v januári nasledujúceho roku na pôde Slovenskej filharmónie, kde budem hrať Sibeliov koncert, a potom počas celého roku 2012 v rôznych slovenských mestách. Blíži sa totiž moje 80-ročné jubileum: 30 rokov na pódiu a „len“ 50 na svete...




Aktualizované: 29. 04. 2016