Logo HŽ

Vladimír Ondrejčák (1982), gitara

Miniprofil

Aké je v súčasnosti postavenie gitary, resp. gitaristov v slovenskom hudobnom živote?
Myslím si, že situácia sa u nás začína postupne zlepšovať. Za posledných pár rokov sa celková úroveň zdvihla, dokonca i súčasní slovenskí skladatelia začínajú tomuto nástroju venovať väčšiu pozornosť, čo predtým nefungovalo. Vzhľadom na to, že história gitary je na Slovensku skutočne veľmi krátka – ak priznáme, že posledným veľkým gitaristom tu bol Joseph Kaspar Mertz, ktorý žil v rokoch 1806–1856 a odvtedy tu na profesionálnej úrovni nebolo v podstate nič až po prof. Jozefa Zsapku, ktorý je jedným z našich prvých profesionálne vyškolených gitaristov a pedagógov, možno povedať, že sa u nás v krátkom čase toho vybudovalo naozaj dosť.

Čo sa týka postavenia gitary v koncertnom živote, vnímam najväčší problém v tom, že tento nástroj je až príliš úzko spojený s gitarovými súťažami a festivalmi. Chýbajú väčšie platformy, na ktorých by sa gitara objavovala častejšie v kontakte so širšou verejnosťou. Je veľmi málo hráčov, ktorým sa to podarilo; môžem spomenúť napr. českého gitaristu Pavla Steidla, ktorý mal v máji sólový recitál v rámci Pražskej jari a koncertuje po celom svete. Gitarové festivaly sú jedna vec, ale je škoda, že sa klasická gitara neobjavuje častejšie i v rámci iných podujatí.

Tvoj koncertný kalendár je relatívne plný. Gitarista, ktorý sa chce na Slovensku presadiť, asi musí byť aj dobrým manažérom...
To je pravda. Vyžaduje si to veľmi veľa času a nie je vždy jednoduché skĺbiť túto prácu s pedagogickou činnosťou a vôbec so samotným hraním. Ideálne by bolo, keby tieto veci zastrešovala profesionálna agentúra, to však, bohužiaľ, u nás ešte stále nefunguje. Človek si musí koncertné príležitosti hľadať alebo vytvárať sám a popritom si ešte potrebuje udržiavať kvalitu. Táto pozícia nie je ľahká, dnes je to však aj o schopnosti vedieť svoju prácu predať.

Hre na klasickej gitare si sa začal venovať ako jedenásťročný...
Moja cesta ku gitare bola dosť zložitá. Tento nástroj som mal rád odmalička, avšak na ZUŠ ma najskôr nevzali. Asi som nemal dosť talentu. (Smiech.) Potom, keď som mal asi 10 rokov, vybral som sa tam spolu s kamarátom, ktorý chodil do ZUŠ-ky a opýtal sa, či by som nemohol chodiť na hodiny. Dostal som kontakt na pána učiteľa Tibora Neizra, ktorý ma najskôr učil súkromne a po roku mi povedal, že by bol veľmi rád, keby som študoval v jeho triede a vlastne vtedy to začalo. Moja prvá predstava bola samozrejme taká, že sa budem učiť hrať akordy a popové pesničky, ale klasika mi postupne učarovala natoľko, aby som sa už vôbec nepozastavoval nad tým, že som chcel hrať niečo iné...

K akému repertoáru inklinuješ v súčasnosti?
Predovšetkým k starej hudbe, k renesancii. Mám však rád i súčasnú hudbu. Snažím sa oslovovať súčasných autorov, aby písali pre gitaru, pretože si myslím, že ako nástroj má naozaj veľa možností farieb, výrazových polôh a dnešného poslucháča by mohla osloviť aj takýmto spôsobom.

S gitaristom Karolom Kompasom pôsobíš v komornom zoskupení Mertz Guitar Duo. Hráte len hudbu tohto bratislavského rodáka?
Najskôr som hral v Slovak Guitar Duete s Denisou Benčovou, pričom už samotný názov naznačoval ťažisko nášho repertoáru. Uviedli sme premiéry niekoľkých slovenských skladateľov, ale tiež diela J. K. Mertza. To bol môj prvý kontakt s jeho tvorbou pre dve gitary. Potom, ako sa Denisa presťahovala do Žiliny, som obnovil kontakt s Karolom Kompasom. Chceli sme, aby názov dua vystihoval, odkiaľ pochádzame a tak vzniklo Mertz Guitar Duo. Niektoré Mertzove diela sme s Karolom uviedli v slovenskej premiére. Postupne sa snažíme dopĺňať repertoár o ďalšie jeho skladby, ale i o diela iných autorov. Mertz je gitarovej verejnosti veľmi známy, širšej hudobnej obci už o niečo menej. Verím však, že sa povedomie o tomto skladateľovi i vďaka Mertzovmu festivalu začne postupne zvyšovať.

Aké máš plány do budúcnosti?
Nasledujúci rok by som mal začať učiť na Konzervatóriu v Nitre a popri pedagogickej činnosti plánujem ďalšie sólové i komorné projekty. Spomeniem napr. koncerty v rámci festivalu Melos-Étos alebo koncerty v Moskve. Všetko je však zatiaľ v štádiu rokovania, takže by som nerád predbiehal.

Štúdiá: 1998–2002 Konzervatórium J. L. Bellu v Banskej Bystrici (M. Sedláková), 2002–2007 VŠMU v Bratislave (J. Zsapka, M. Krajčo)

Majstrovské kurzy: S. Prieto, O. Assad, A. Miolin, A. Pierri, W. Feybli, S. Hackl, M. Socías

Súťaže: Celoslovenská gitarová súťaž, Bojnice – 2. miesto (1997), Mladí gitaristi, Dolný Kubín – čestné uznanie (2001), Medzinárodná gitarová súťaž J. K. Mertza, Bratislava – 3. miesto (2006, 2008)

Spolupráca: pravidelné účinkovanie s Bratislavským gitarovým kvartetom, duo s klaviristkou Z. Zamborskou, duo s gitaristkou D. Benčovou (2005), Mertz Guitar Duo s K. Kompasom (od 2009); koncertná činnosť v Anglicku, Rakúsku, Taliansku, Maďarsku, Českej republike a na Slovensku, účasť na festivaloch – Hudba pod diamantovou klenbou, Bratislava (2004), Banskobystrická hudobná jar (2004), Kytarový festival, Štramberk (2007), Melos-Étos, Bratislava (2007), Orfeus, Bratislava (2007), Fórum mladých, Bratislava (2008, 2010), Rimavskosobotská hudobná jar (2010), Konfrontácie, Nitra (2010), Komorné dni J. N. Hummela, Bratislava (2010), Medzinárodný gitarový festival J. K. Mertza, Bratislava (2010), Bažant Pohoda, Trenčín (2010), Divergencie, Skalica (2010)




Aktualizované: 16. 05. 2016