Logo HŽ

Maroš Potokár

Miniprofil

(1982)
husle, dirigovanie

Pochádzate z hudobníckej rodiny?
Mama je prvou flautistkou ŠfK a otec zanieteným hudobníkom–amatérom; hrá na gitare a skladá piesne prevažne náboženského charakteru. Hudbe sa venujú aj obe moje sestry. V tomto prostredí som si hudbu osvojil skôr než jazyk či chôdzu.

Spomínate si na moment, kedy ste sa rozhodli venovať výhradne husliam?
Nespomínam si na zlomový moment, pamätám si len, že pri otázke, na akom nástroji by som chcel vedieť hrať, som vždy menoval husle. Pri sledovaní hudobníkov ma hra huslistov oslovovala omnoho intenzívnejšie ako akýkoľvek iný nástroj alebo spev.

Do akej miery vás poznačilo pedagogické pôsobenie súčasného koncertného majstra ŠfK Karola Petrócziho?
Jeho pedagogický vplyv bol zlomovým momentom – učil ma vtláčať hudbe konkrétnejšiu tvár, asociovať jej podoby s inými umeniami, vdýchnuť jej vône, emócie najjemnejších odtieňov... Jednoducho urobiť z nej viac než len krásne tóny, hudbu, ktorá oslovuje, odovzdáva ideu a emócie. Naučil ma hrať hudbu s vlastným názorom. Tento nový rozhľad bol pre mňa kľúčovým aj v spojitosti s dirigovaním, ktoré je podmienené presnou hudobnou predstavou o skladbe ako celku i o jej detailoch.

Počas štúdia na VŠMU vstúpili do vášho života ďalšie osobnosti...
Začal som v triede Jozefa Kopelmana. Poznal som vynikajúcich huslistov, ktorí vyšli z jeho triedy a uveril, že jeho pedagogický vplyv sa ani pri mne neminie účinkom. Nebolo pre mňa jednoduché vrátiť sa od vlastných „otvorených umeleckých obzorov“ k najzákladnejším „technoló-giám“ husľovej hry. Štúdium u Alexandra Jablokova mi napomohlo kráčať zrozumiteľnou a rýchlou cestou k zlepšeniu techniky, ako i hudobnej koncepcie. Jeho vplyv na mňa dodnes pôsobí nesmierne priaznivo.
Ján Drietomský ma učil hľadať čo najvýstižnejšie spôsoby a gestá pre hudobný obsah a nachádzať pri dirigovaní slobodu. Následne po krátkom štúdiu u Petra Feranca som sa ocitol ako zbormajster v Košickom speváckom zbore učiteľov, kde som praxou dosiahol badateľný progres. Vďačný som aj Ondrejovi Šarayovi, prostredníctvom ktorého som objavoval odlišnosti medzi orchestrálnym a zborovým dirigovaním.

Patríte nielen k najmladším orchestrálnym hráčom súčasnej ŠfK, ale zároveň pôsobíte ako 2. koncertný majster. Čo vám priniesla táto pozícia v orchestri?
Keďže ide o post, na ktorom často prichádzam do kontaktu so sólovým hraním, každým ďalším vystúpením sa zbavujem neistoty. Za jediný rok v pozícii 2. koncertného majstra badám posun. Sólové hranie mi viac nespôsobuje trému a neuberá na kvalite hrania.

Prvé husle sú ťažiskovou nástrojovou skupinou orchestra, ich party vyžadujú adekvátnu prípravu...
Ako koncertný majster musím byť prvý, kto má vedieť zahrať akýkoľvek úsek v skladbe bez problémov a s jasnou predstavou. Nebýva to pre mňa ľahké, keďže v mojom veku ešte nemám zvládnutý základný orchestrálny repertoár a sedemdesiat percent skladieb so ŠfK hrám po prvý raz. Napriek tomu si myslím, že mám slušný prehľad v orchestrálnej literatúre, čo vychádza z mojich dirigentských štúdií. Pomáha mi to orientovať sa v mnohých skladbách.

Aký repertoár uprednostňujete ako huslista?
Nesiaham často po efektných skladbách – tých nájdete pre husle stovky. Majú síce svoj šarm a eleganciu, no ja inklinujem skôr k hĺbavejšej či melancholickej hudbe. Mám rád dôležité sonáty Beethovena, Brahmsa, Francka, Saint-Saënsa, som zaťažený na tvorbu P. I. Čajkovského. Do výberu skladieb s orchestrom sa nevrhám bezhlavo na najvyššie méty. Kráčam skôr pomaly, v rámci vlastných, neustále sa vyvíjajúcich dispozícií.

Ste primáriom Albrech-tovho kvarteta, členom klavírneho tria Animé – do akej miery ovplyvňujete repertoár týchto ansámblov?
Napriek tomu, že sa na umeleckom stvárnení skladieb ako aj výbere repertoáru aktívne podieľajú všetci členovia ansámblov, v oboch telesách tento výber značne ovplyvňujem. Dôvodom môže byť môj vyhranený vkus.

Aké máte plány do budúcnosti?
V nastávajúcej sezóne mám naplánovaných niekoľko vystúpení so zborom, oboma komornými súbormi, ako aj niekoľko sólových vystúpení so ŠfK. Čaká ma príprava na medzinárodnú husľovú súťaž Beethovenov Hradec, diplomový recitál v škole... Myslím, že nudiť sa nebudem.

Štúdiá:
1998–2004 Konzervatórium v Košiciach (husle – Š. Demeter,
K. Petróczi)
2000–2004 (orchestrálne dirigovanie – J. Drietomský)
2004–2006 VŠMU (husle – J. Kopelman, od 2006 A. Jablokov)
2006–2007 (orchestrálne dirigovanie – P. Feranec)
2005–2007 (zborové dirigovanie – O. Šaray)
 
Spolupráca:
husle – Musica Iuvenalis, Mládežnícky orchester Vyšehradskej štvorky (2005 koncertný majster, sólista), Komorný orchester ŠfK, Štátna filharmónia Košice (od 2007 2. koncertný majster), Albrechtovo kvarteto (primárius), klavírne trio Animé
dirigovanie – Symfonický orchester Konzervatória v Košiciach, Zbor sv. Cecílie, Komorný orchester pri Dóme sv. Alžbety, Collegium Technicum, Košický spevácky zbor učiteľov (zbormajster)




Aktualizované: 30. 06. 2016