Logo HŽ

Lucia Udvardyová - vytrvalý apoštol východoeurópskej experimentálnej hudby

Lucia Udvardyová patrí medzi hlavných informačných „vierozvestcov“ východoeurópskej nezávislej a experimentálnej hudby. Platforma Easterndaze, ktorú založila spolu s Petrom Gondom, výrazným spôsobom rozprúdila publicistický a kritický transfer medzi východom a západom a tiež medzi jednotlivými scénami v rámci východnej Európy. Od Easterndaze sa rozvetvujú jej aktivity na rôzne geografické strany, ktorých spoločným menovateľom je záujem o neprebádané zvukové vody a ich dokumentáciu, periférne centrá, originálne koncepty či kultúrne špecifiká. V Čechách je redaktorkou rubriky Radia Wave s názvom Východiská, ktorá reflektuje súčasné dianie na poli hudby, umenia a ďalších kultúrnych aktivít v strednej a východnej Európe. Udvardyová je súčasťou medzinárodného projektu pre európsku inovatívnu hudbu a audiovizuálne umenie SHAPE, koordinovaného pražským kultúrnym centrom MeetFactory. V Maďarsku spolupracuje s uznávaným festivalom experimentálnej hudby UH a minulý rok sa podieľala na organizácii zvukového programu OFF-Biennale v Budapešti. Jej texty boli uvedené v renomovaných hudobných magazínoch The Quietus, Electronic Beats alebo Ad Hoc. V rozhovore zároveň približuje pozadie vydavateľstva Baba Vanga a živého hrania pod pseudonymom Palmovka.

 Platforma Easterndaze vznikla v roku 2010. Čo stálo pri zrode idey mapovať východoeurópsku nezávislú hudobnú scénu?
V tom čase som bola v kontakte s londýnskou rozhlasovou stanicou Resonance FM, pre ktorú som vytvorila dve hodiny field recordings. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť, na ktorú nadväzoval fíčer o pražskej audiovizuálnej scéne. Následne sme sa dohodli na regulárnej relácii a prišlo mi prirodzené zaoberať sa niečím, čo ma obklopuje, ale zároveň zostáva neznámym. V roku 2010 sme s Petrom Gondom naplánovali šesť ciest do šiestich krajín s cieľom preskúmať tamojšie nezávislé hudobné scény. Bolo to náročné, ale spoznali sme množstvo zaujímavých ľudí a spolu s tým sa nabaľovali kontakty. Za tých päť rokov sa to stále dopĺňa, prepája a rozvetvuje.

 Ktoré krajiny ste navštívili a na základe čoho ste vyskladali itinerár?
Boli sme v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Macedónsku, v pobaltských krajinách a samozrejme v Česku a na Slovensku. Vždy sa snažíme dopredu zaistiť nejaké kontakty v konkrétnych mestách, keďže naším cieľom je spoznať krajinu aj mimo hlavných centier. SoundCloud je hlavným nástrojom, ktorý nám pomáha na cestách.

 Našli ste určitý charakteristický znak, ktorý spájal lokálne projekty, nejaký spoločný menovateľ pre východoeurópsku hudobnú scénu?
To sa nedá povedať, väčšinou však išlo o „bedroom projekty“ ľudí, ktorí sa hudbou neživili, aj keď je otázne, kto sa dnes hudbou živí. Okrem produkcie, ktorá bola väčšinou v móde DIY, sme žiaden viditeľný charakteristický znak nevystopovali.

 Pamätáš sa na nejaké konkrétne momenty, ktoré by odzrkadľovali tvoj záujem o európsky východ?
Sú to hlavne stretnutia s tamojšími ľuďmi, nedá sa to nejako konkretizovať na jednu osobu alebo projekt, ale v pamäti mi zostali určité momenty. Napríklad, keď sme organizovali akciu v Pančeve na predmestí Belehradu, alebo keď sme v Bukurešti nahrávali s miestnym producentom Sillyconductorom zvuky ulice. V Skopje sme sa zasa napríklad zúčastnili na nahrávaní relácie v miestnom rozhlasovom štúdiu, vo Varne sme spolu so skupinou Yellow Glasses vyliezli na Pamätník bulharsko-sovietskeho priateľstva a rôzne podobné momenty.

 Zlepšila sa za posedné roky komunikácia medzi jednotlivými východoeurópskymi umelcami či scénami?
Môj subjektívny názor je, že určite áno. Dobrým príkladom je slovenské vydavateľstvo Proto Sites vydávajúce či už poľských, alebo maďarských producentov. Celkovo mám pocit, že záujem o lokálnu scénu pomaly rastie. Neviem, či je to zásluha Easterndaze, skôr sa to vyvíja prirodzenou cestou.

 Vystopovala si počas rokov mapovania východoeurópskej scény taktiky alebo vzorce, podľa ktorých sa lokálny hudobník môže výraznejšie presadiť v medzinárodnom kontexte?
Je to hlavne o tom, či sa niekto trafí do „zeitgeistu“, alebo nie. Veľkú rolu hrá aj náhoda a záleží to tiež od toho, či sa konkrétny zvuk nejako napája na už jestvujúcu vlnu. Napríklad maďarský producent Gábor Lázár nadväzuje na vlnu estetiky, ktorá dekonštruuje alebo rekontextualizuje tanečnú hudbu, na umelcov ako Mark Fell či Russell Haswell. Dôležitá je tiež spolupráca medzi lokálnymi labelmi a zahraničnými médiami. Na západe existuje viacero hudobníkov, ktorí sa nedostanú do širšieho povedomia, a povedať, prečo práve ten a nie iný, je značne zložité. Úspech však dnes už nestojí len na „exotike východu“.

 Na akej báze teraz funguje Easterndaze?
Momentálne skôr ako blog a zároveň tiež ako facebooková stránka, na ktorú má prístup viac užívateľov, ktorí tam môžu zavesiť rôzne tracky, videá, atď. Reflektuje to de facto aj transformáciu online/mediálneho sveta, keďže väčšina ľudí trávi najviac času na sociálnych médiách. Na blog píšem hlavne ja, v minulosti tam bolo viacero autorov, texty sa zameriavajú na zaujímavé nové albumy alebo labely, nikdy sme sa však nesnažili pokrývať úplne všetko.

Aké máte s Easterndaze plány do budúcnosti?
Releasov vychádza tak veľa, že je otázne, ako k tomu pristupovať, či budeme písať vyslovene o veciach, ktoré sú niečím špecifické, koncepčné, alebo to ostane v ad hoc rovine. Najbližšie sa v rámci Easterndaze chystáme vycestovať na Ukrajinu. Tiež sme založili label Baba Vanga, na ktorom vydávame spriaznených hudobníkov.

 Kedy vzniklo vydavateľstvo Baba Vanga a aký má súvis s Easterndaze?
Babu Vangu sme založili s Petrom Gondom v roku 2012, prvý release vyšiel začiatkom roku 2013. Label vznikol prirodzene, stretávali sme veľa zaujímavých producentov/hudobníkov, a tých najosobitejších z nich sa snažíme aj vydávať.

 Čo ste vydali naposledy a podľa čoho si vyberáte umelcov do katalógu?
Koncom marca sme vydali hardvérové techno Gábora Kovácsa vystupujúceho ako Új Bála. Jeden kamarát ho dobre popísal ako hudobníka, ktorý vychádza z inštrumentálnej hardcorovej punkovej scény a rozhodol sa robiť techno, takže v tom cítiť dosť punkový prístup. Teraz budeme vydávať projekt Benzokai, čo je umelec z Estónska, žijúci v Talline a aktívny na tamojšej hudobnej, ale aj výtvarnej scéne. Benzokaia špecifikuje vokál a rôzne hiphopové prvky, jeho hudba má temnejšiu atmosféru a vydávame ho na vinyle a na kazete. Baba Vanga stojí na čisto subjektívnom výbere a v katalógu sa pohybujú hlavne ľudia, ktorých spolu s Petrom Gondom osobne poznáme.

 Momentálne žiješ medzi Budapešťou a Prahou. Ako by si porovnala kultúrne zázemie v Maďarsku a Čechách, hlavne čo sa týka experimentálnej hudby?
V Maďarsku je to z môjho pohľadu lepšie, deje sa tam viac akcií zameraných na experimentálnu hudbu. V Budapešti je zaujímavá a aktívna scéna, či už improvizačná, alebo tanečná, na rozdiel od Prahy je tam hlavne veľa miestnych producentov, ktorí si vytvorili vlastné vydavateľstvá a komunity, a tie majú renomé aj v zahraničí. Dobrým príkladom je kolektív Farbwechsel. V rámci strednej Európy sa najzaujímavejšie veci dejú v Poľsku, tam je scéna najvitálnejšia, čo je, pochopiteľne, dané históriou a veľkosťou krajiny, tiež množstvom labelov, ako napríklad Wounded Knife, Bocian, Jasień, BDTA, Instant Classic, Mik Musik, Monotype Rec. a tiež festivalov zameraných na takúto hudbu.


 Naživo hrávaš ako Palmovka; ako sa v tvojej hudbe odzrkadľuje vplyv prostredia, miesta, samotný genius loci odkazujúci ku konkrétnej pražskej mestskej štvrti?  
V samotnej hudbe takmer vôbec nie; nahrávam si síce field recordings, ktoré následne využívam v živom vystúpení, ale moja hudba nevyjadruje nič externé. Nerada vymýšľam názvy a v tom čase som bývala v pražskej Palmovke, ktorá ma celkom fascinovala. Moja hudba je však skôr endogénna, vychádza zvnútra.

 Na akom koncepte stojí Palmovka a aká je miera improvizácie pri živých vystúpeniach?
Myslím si, že žiaden koncept za tým nie je, je to improvizácia, takže ani veľmi nemám čas premýšľať, čo a ako. Je to viac menej kombinácia dronových plôch, samplov, vlastných field recordings, hlasov a náhodných rytmov. Povedala by som, že ide o stopercentnú improvizáciu. Síce mám určitú predstavu o štruktúre, ale väčšinou ju napĺňam improvizáciami so syntezátormi, efektmi, drum machine a samplami. Dokopy to však dávam na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase.

 Aký máš vzťah k albumu ako k uzavretému zvukovému dielu?
Nikdy som nerobila tracky, moje veci vznikajú väčšinou živým nahrávaním. Nič ma netlačí a neviem, či je to dobré alebo zlé, ale nechávam tomu zatiaľ voľný priebeh.




Aktualizované: 22. 10. 2016