Logo HŽ

Karol Nitran, lesný roh

(1980)

Štúdiá: 1994–2000 Štátne konzervatórium v Bratislave (I. Chladný, B. Hóz)

2000–2004 VŠMU v Bratislave (J. Budzák)

2004 študijný pobyt na Lisztovej akadémii v Budapešti (Á. Friedrich)

od 2007 AMU Banská Bystrica (J. Illéš)

Majstrovské kurzy: interpretačné kurzy v Novom Strašecí, Česká republika – B. Tuckwel, B. Schneider, A. Schilkloper, N. Bauman, (1996–2001), Sommerakademie Semering, Rakúsko – Á. Friedrich (2003)

Súťaže: Medzinárodná interpretačná súťaž L. Janáčka, Brno – čestné uznanie (1998), Súťaž študentov slovenských konzervatórií – absolútny víťaz (2000), Súťaž Yamaha, Bratislava – 1. cena (2002)

Spolupráca: prvý hráč a vedúci skupiny lesných rohov v Slovenskej filharmónii (od roku 2004), člen dychového kvinteta Una Anima a súboru Melos Ethos Ensemble (Z. Nagy, K. Trevor, M. Schönwandt)

Čo ťa v detstve hudobne najviac ovplyvnilo?

V detstve ma ovplyvňovali najmä kontakty s operou, keďže môj otec bol operným spevákom. Dodnes si napríklad pamätám, ako som chodil na skúšky Hoffmanových poviedok a intenzívne pozoroval svet na javisku predo mnou, hoci som mu ešte príliš nerozumel. Do divadla som chodil rád a pomerne často. Neskôr, keď som sa zameral na lesný roh, počúval som najmä nahrávky hornových koncertov a množstvo symfonickej literatúry. Dnes ma inšpiruje viacero veľkých umelcov – hráči na lesnom rohu sú však v značnej menšine! (Smiech.)

 

Kedy si sa rozhodol venovať hre na lesnom rohu?

Ako malý som spieval v Bratislavskom chlapčenskom zbore a chcel som sa stať operným spevákom. Sled rôznych náhod ma však priviedol k lesnému rohu, pri ktorom som nakoniec zostal a začal sa mu venovať naplno.

 

Študoval si na bratislavskom konzervatóriu – za čo vďačíš svojim pedagógom?

Najviac vďačím Braňovi Hózovi, ktorý mi dal veľa nielen z hľadiska pochopenia hudby, ale i muzikality ako takej. Som veľmi rád, že s ním spolupracujem dodnes; vzťah študent-pedagóg sme zamenili za kolegialitu v Slovenskej filharmónii. Vážim si ho nielen ako hudobníka, ale predovšetkým ako výborného človeka, ktorý mi vždy rád pomohol.

 

Máš bohaté skúsenosti ako orchestrálny a komorný hráč, ale aj ako sólista. Ktorá oblasť je pre teba najatraktívnejšia?

Náš školský systém je nastavený tak, že sólové koncerty tvoria dominantnú časť repertoáru každého inštrumentalistu, pričom absolútna sólistická kariéra býva prisúdená len niekoľkým. „Experimentovať“ s komornou hudbou sa začína až neskôr v rámci predpísaných zoskupení. Lesný roh je však predovšetkým orchestrálnym nástrojom a preto si myslím, že dostať sa do dobrého orchestra je cieľom každého hornistu. Ideálne je, pokiaľ má človek popritom aj sólové koncerty alebo pôsobí v komornom zoskupení.

 

Pôsobíš v Melos Ethos Ensemble a v dychovom kvintete Una Anima...

Kvinteto Una Anima sme založili so spolužiakmi v rámci VŠMU. Absolvovali sme množstvo projektov, ako aj súťaž vo Francúzsku. Z dôvodu odchodu hobojistu do zahraničia a narastajúcich pracovných povinností ostatných členov dnes pôsobíme skôr v príležitostných zoskupeniach. Stabilnej spolupráci by som sa však v budúcnosti nebránil. V Melos Ethos Ensemble bola pre mňa zaujímavou najmä spolupráca so Zsoltom Nagyom v rámci 1. medzinárodnej skladateľskej súťaže A. Moyzesa. Je to človek s neuveriteľným nadhľadom a precíznym prístupom k práci, čo bolo nesmiernym prínosom pre celý ansámbel.

 

Je lesný roh uplatniteľný len v klasickej hudbe?

Určite nie. Dnes sa lesný roh celkom bežne uplatňuje vo world music, ska, ale i v jazze a iných hudobných žánroch. Sám som napríklad spolupracoval na nahrávaní albumu ska kapely, tiež som mal česť niekoľkokrát stretnúť vynikajúceho hornového virtuóza Arcady Schilklopera, ktorý zanechal klasiku a dnes sa venuje takmer výlučne jazzu. Stretávam sa však i s opačnými názormi, podľa ktorých sa lesný roh do jazzu absolútne nehodí a je to nástroj určený výlučne pre klasickú hudbu.

 

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Mojím cieľom bolo stať sa sólovým hornistom Slovenskej filharmónie a to, že sa mi to pred niekoľkými rokmi podarilo, považujem za svoj najväčší profesijný úspech, ktorému som podriadil maximum. Konkurz na prvého hornistu som vyhral v podstate bez dlhodobej orchestrálnej praxe, keďže som s výnimkou menších projektov dovtedy v žiadnom orchestri stabilne nepôsobil.

 

Dokážeš si dnes predstaviť život bez hudby?

Dnes už nie. Na každého síce doľahnú občasné záchvevy krízy, z reálneho pohľadu si však už iný život predstaviť neviem. Život muzikanta prebieha ináč ako život „obyčajného človeka“, najmä čo sa týka usporiadania času a z toho plynúcich výhod, ale, samozrejme, i obmedzení. Osobne mi to vyhovuje a som rád, že mi bolo umožnené venovať sa hudbe.

 

Čo ťa čaká v najbližšej budúcnosti?

Čakajú ma najmä povinnosti v Slovenskej filharmónii – koncertný program sa mení každý týždeň a je koncipovaný pomerne náročne poslucháčsky i interpretačne. Čakajú ma tiež koncerty na AMU v Banskej Bystrici, kde som momentálne na doktorandskom štúdiu u doc. Jozefa Illéša, takže – hoci sa to možno nezdá – je toho celkom dosť.




Aktualizované: 07. 10. 2016