Logo HŽ

MÁRIA PORUBČINOVÁ (1979), soprán

Miniprofil

Štúdiá: 1993–1995 Konzervatórium v Žiline (A. Kubíček), 1995–2000 Cirkevné konzervatórium v Bratislave (D. Livorová), 2001–2006 VŠMU v Bratislave (Z. Livorová)

Majstrovské kurzy: Piešťany – M. Hajóssyová (1998,), Medzinárodná letná akadémia Praha – Viedeň – Budapešť – N. Kniplová (2004, Viedeň), Medzinárodné majstrovské kurzy P. Dvorského Jaroměřice nad Rokytnou – P. Dvorský (2006), Piešťany – Z. Livorová (2007, 2008)

Súťaže: Medzinárodná spevácka súťaž M. Schneidra-Trnavského, Trnava – Cena Hudobného fondu (2000), Medzinárodná spevácka súťaž Monserrat Caballe, Zaragoza, Španielsko – finalistka (2008), Medzinárodná spevácka súťaž Hans Gabor Belvedere, Viedeň, Rakúsko – 3. cena (2009), Medzinárodná spevácka súťaž Competizione dell'opera, Drážďany, Nemecko – 1. cena, Cena publika (2009)

Spolupráca: pravidelná koncertná činnosť (Slovensko, Česká republika, Poľsko, Rakúsko, Taliansko; od 1998), Janáčkovo divadlo Brno – Rusalka, Rusalka (2005), Štátna opera Banská Bystrica – Suor Angelica, Suor Angelica (2007), SND Bratislava – Katrena, Krútňava (2008), Mařenka, Predaná nevesta (2009)

Čo rozhodlo o tom, že sa dnes venuješ opere?

Spev som jednoducho milovala a nevedela som si predstaviť, že budem robiť niečo iné. Môj otec bol dlhé roky organistom v kostole a ako malá som spievala v zbore, ktorý viedol. Tam som prekonávala i prvé boje s trémou. K tomu „ozajstnému“ spievaniu som sa dostala na ZUŠ, potom to už išlo prirodzene; po nejakých speváckych súťažiach na ZUŠ prišiel Deň otvorených dverí na žilinskom konzervatóriu, kde som zatúžila študovať. Trošku o tom rozhodla aj absencia matematiky... (Smiech.)

 

Na prestížnej súťaži Hans Gabor Belvedere si nedávno získala 3. miesto. Čo očakávaš od tohto úspechu?

Toto ocenenie ma nesmierne potešilo a zároveň prekvapilo. Úspešne som absolvovala nejednu súťaž, ale takéto konkrétne ocenenie prišlo až teraz. Možno aj na základe toho beriem úspech triezvo. Je to zároveň ocenenie všetkých ľudí, ktorí sa mi dlhé roky venujú, takže to vnímam i ako zadosťučinenie pre nich. Pre mňa bude tá súťaž naozajstným úspechom vtedy, keď vyjdú všetky ponuky, ktoré po nej prišli, a budem môcť robiť naďalej to, čo ma nesmierne baví.

 

Zúčastníš sa ešte v budúcnosti speváckych súťaží?

Radšej by som sa už venovala tomu príjemnejšiemu javiskovému stresu a ten súťažný prenechala mladším „kolegynkám“. Našťastie som vo veku, v ktorom končia limity väčšiny prestížnych súťaží, aj keď nejaké predsa len ostali. Koncom augusta som sa zúčastnila medzinárodnej súťaže Competizione dell'opera, kde som získala prvú cenu a dokonca i Cenu publika. Principiálne ide o podobný typ súťaže ako Belvedere, na túto však prichádza ešte väčší počet agentov a intendantov a je zameraná výlučne na taliansky repertoár.

 

Očakávaš zvýšenie mediálneho záujmu?

Myslím si, že opera je tak trochu v tieni mediálneho diania. Cez to všetko vnímam nadmieru pozitívne, keď sa média zaujímajú aj o tento žáner. Či by sa mi páčilo, že by bol záujem aj o moju osobu, to je už iná vec. O prehnaný záujem médií však zatiaľ strach nemám. (Smiech.)

 

Za veľkými opernými menami stojí vždy silná agentúra. Je dnes možné existovať vo svete opery bez agenta?

Absolútne nie. Dokonca ani predspievania do väčších operných domov sa nedajú absolvovať bez agentúry. Je to na jednej strane diskriminácia spevákov, ale pri takom počte záujemcov by veľké divadlá nerobili nič iné, len predspievania. Výberom agentúr sa to prirodzene eliminuje. Každý má na to svoj názor. Ja si myslím, že pokiaľ má agentúra záujem o speváka a nestrčí ho len do priehradky medzi sto ďalších, má to význam. Agenti sa starajú o termíny, zmluvy, celkový komfort speváka, ktorý sa tak môže sústrediť na svoju prácu a obe strany sú nakoniec spokojné. S agentúrami mám zatiaľ dobré skúsenosti, počula som, samozrejme, aj o negatívach. Je to ako v bežnom živote; všetko funguje pokiaľ sú v poriadku medziľudské vzťahy. Dôležitá je komunikácia.

 

Vysnívaná postava? Vysnívané javisko?

Bude to znieť zvláštne, ale nemám ani jedno, ani druhé. Mojou túžbou je spolupracovať s dobrým tímom, nech je to kdekoľvek. Mám sa veľa čo učiť, takže nad tým, kde by som rada spievala, nemám odvahu premýšľať. Nerada by som preskočila prvé schodíky a stratila pôdu pod nohami. Radšej sa pohybujem pomaly, ale isto a možno sa raz dopracujem k svojmu vnútornému „olympu“, ktorý je, našťastie, veľmi flexibilný. Ale aby som neznela príliš seriózne, budem úprimná – keď mi zavolajú z Covent Garden, poviem, že idem. (Smiech.)

 

Máš recept ako sa vyhnúť indispozícii? Zriekaš sa niečoho kvôli hlasu?

Cielene nie, práve naopak – snažím sa nebyť „rozmaznaná“ a nevyhľadávať sterilné prostredie. Divadlo takým vôbec nie je a zväčša sa pohybujeme v prašnom prostredí. Mám pocit, že žijem ako každý iný zdravý človek. Ale ak mám predsa len niečo spomenúť, nerada sa zdržiavam v klimatizovanom prostredí. To naozaj niekedy môjmu hlasu prekáža.

 

Čo ťa čaká v najbližšej budúcnosti?

Teším sa na Simona Boccanegru v Banskej Bystrici. V novembri mám niekoľko koncertov na Slovensku a vo Viedni, kde budem prvýkrát spievať v Beethovenovej 9. symfónii. Potom odchádzam na dva mesiace opäť do Nemecka, kde budem robiť menej známu operu Salvatore Rosa. Medzitým sa určite objavím na doskách SND v Predanej neveste a potom sa snáď podaria aj plány, ktoré sú zatiaľ len v obrysoch...




Aktualizované: 22. 10. 2016