Logo HŽ

Nový Pavilón hudby v Nitre

Katedra hudby Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre začala akademický rok 2016/2017 v priestoroch objektu unikátneho nielen svojím architektonickým riešením, ale aj funkčnosťou a s ňou súvisiacim technickým a priestorovým vybavením. Jeho výstavba sa začala v júli 2014, už v septembri 2015 bola stavba ukončená a v decembri 2015 aj skolaudovaná. Do užívania bola za prítomnosti osobností z akademického i spoločenského prostredia slávnostne odovzdaná 26. mája 2016.

Ako vo svojom slávnostnom príhovore na otváracom ceremoniáli povedal rektor UKF v Nitre prof. Ľubomír Zelenický: „(...) otvorenie novej budovy Pedagogickej fakulty je nielen pre samotnú fakultu, ale aj pre celú univerzitu naplnením jedného z jej dlhodobých zámerov. Jednou z ambícií UKF v Nitre je byť modernou a dynamickou školou európskeho rozmeru.“
Spoločným menovateľom viacúčelovosti priestorov, pozostávajúcich zo štyroch prednáškových miestností, siedmich cvičných miestností, zvukového laboratória s nahrávacím štúdiom a odposluchovou miestnosťou, kancelárií, odbornej hudobnej knižnice, baletnej sály a multifunkčnej miestnosti, je hudba: ako matéria tvorivého procesu, prostriedok a predmet výchovy, ale aj ako objekt muzikologického výskumu. Vytvorí sa tým kvalitnejšie zázemie predovšetkým pre vyučovanie a štúdium učiteľstva hudobného a hudobno-dramatického umenia, ale aj novoakreditovaného neučiteľského študijného programu Hudba a zvukový dizajn, zameraného na prípravu budúcich zvukových majstrov či odborných pracovníkov so zvukom v hudobných inštitúciách. V súlade s viacúčelovosťou a reprezentatívnosťou dostal objekt oficiálne pomenovanie Pavilón hudby. O minulosti, súčasnosti aj víziách projektu Pavilónu hudby sme hovorili s vedúcou Katedry hudby PF UKF v Nitre, Alenou Čiernou.

 

Moderné multifunkčné a technicky vybavené objekty na slovenských školách nie sú štandardom a nevznikajú zo dňa na deň. Kedy prišiel prvý impulz a aké boli dôvody, pre ktoré sa začalo vôbec uvažovať o tomto projekte?

Vízia výstavby novej katedry presahuje moje tunajšie pôsobenie. Vznikla pravdepodobne ešte za vedenia Evy Strelkovej a hlbšie zarezonovala v období, keď na miesto vedúceho katedry nastúpil prof. Ivan Parík. Rekonštrukcia pôvodného objektu (terajšej Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre) sa z rôznych dôvodov ukázala ako nereálna. Neskôr ju nahradil návrh prestavby protiľahlého obytného domu bývalej nitrianskej tlačiarne, kde univerzita ubytovávala svojich doktorandov. Po zvážení ekonomickej náročnosti a možností prestavby sa však ako reálny ukázal projekt výstavby nového multifunkčného objektu, ktorý by spĺňal náročné požiadavky na výučbu hudobného a hudobno-dramatického umenia. Osobne som ideu výstavby Pavilónu hudby začala rozvíjať po návšteve University of Sunderland v severovýchodnom Anglicku, kde som sa stretla s praktickou výučbou hudobných predmetov v samostatnom pavilóne univerzitného kampusu. Študenti tu na dvoch poschodiach mali možnosť siahnuť si v špecializovaných a veľmi dobre nástrojovo i technicky vybavených miestnostiach na všetky hudobné nástroje (vrátane organu, bicích nástrojov, tympanov, kontrabasov atď.), cvičiť na nich, a taktiež v nich boli kreatívnym a voľným spôsobom podporované rôzne multižánrové projektové aktivity.

Projekt bol dofinancovaný z univerzitných zdrojov. Nepredpokladám, že ostatné univerzitné pracoviská fungujú v plne vyhovujúcich podmienkach. Prečo univerzita podporila práve Katedru hudby?

Jedným z dôvodov bola snaha situovať katedry Pedagogickej fakulty UKF v Nitre do jedného areálu – okrem Katedry telesnej výchovy a športu, viazanej na telocvične a bazén v budove na Triede A. Hlinku, sa v ňom teraz nachádzajú všetky katedry Pedagogickej fakulty. Svoje miesto však v tomto areáli majú aj ďalšie univerzitné pracoviská – Fakulta stredoeurópskych štúdií a Univerzitná knižnica.

V Pavilóne hudby sa nachádza tzv. multifunkčná miestnosť. Ako je riešená jej viacúčelovosť? Je po technickej stránke akusticky plnohodnotnou koncertnou sálou, alebo má svoje špecifiká vo vzťahu k edukačnému procesu?

Miestnosť je, ako aj iné priestory tejto budovy, vybavená modernou didaktickou a počítačovou technikou, dataprojektorom, internetovým pripojením... Je však využiteľná aj ako koncertná sieň, hoci nie všetky jej parametre zodpovedajú našim predstavám. V miestnosti sú situované dve koncertné krídla, ku ktorým by v krátkom čase mal pribudnúť jeden z najmodernejších elektrických organov nemeckej výroby určený na výučbu organovej hry. V nasledujúcich rokoch by sme do tejto miestnosti chceli zabezpečiť ďalšie hudobné nástroje, ktoré by mali študenti k dispozícii. Chceme tak na základe získavania nových nástrojových zručností podporovať radosť zo spontánneho muzicírovania. Súčasne sú v tejto miestnosti tiež podmienky pre projektovú hudobno-dramatickú činnosť: miestnosť je možno flexibilne prestavať na divadelný priestor s potrebnými reflektormi a scénou. V budúcnosti bude „dovybavená“ mobilným pódiom a hľadiskom. V rámci vyučovania sa v súčasnosti využíva na nácviky zboru. Keďže nie je limitovaná zariadením, poskytuje pri vyučovaní predškolskej elementárnej pedagogiky možnosť pohybu s hudobnými nástrojmi, integrujúc do výučby hudobnej výchovy prvky Orffovej didaktiky a Orffovho inštrumentára. Vzhľadom na prítomnosť internetovej siete a počítačovej techniky v nej možno okrem koncertov usporadúvať tiež odborné vedecké konferencie a sympóziá.

Nabáda vás tento nový, univerzálne vybavený priestor v rámci študijných programov k posunu smerom k integrácii pohybového, tanečného, dramatického umenia vo vyučovaní hudobnej výchovy? Máte zámer podporiť spoluprácu medzi umelecky rôznorodo zameranými študentmi?

Toto všetko na katedre už existuje: k integrácii hudobného, pohybového a čiastočne aj výtvarného umenia dochádza pri štúdiu predškolskej a elementárnej pedagogiky. V roku 2005 sme po prvýkrát akreditovali úspešný študijný program Učiteľstvo hudobnodramatického umenia, ktorý združuje tanečnú, hereckú i hudobnú zložku. Dostali sme priestory, kde môžeme tieto aktivity rozvíjať. Nový rozmer, ktorý sa v súvislosti s novou budovou ponúka, je rozmer zvuku: zvukové laboratórium umožňuje realizovať akustický výskum hudobných nástrojov i koncertných či historických priestorov a súčasne rozvíjať nový muzikologický študijný program Hudba a zvukový dizajn, zameraný na prácu so zvukom a sonic art.

Je možné, že by sa absolvent nitrianskej katedry priblížil k ideálu kreatívnych, činorodých učiteľov umeleckých a umelecko-výchovných predmetov, ktorý by dokázal nové metódy výučby uplatniť v praxi?

Budova žije ľuďmi. Akokoľvek dobre vybavená inštitúcia, miestnosť, štúdio či koncertná sála nebudú žiť bez ľudí schopných oživiť tieto priestory a rozvíjať myšlienky. Myslím si, že schopných ľudí tu máme. Nové priestory prispejú k tomu, že sa budú môcť realizovať vízie a sny našich pedagógov. Existuje predpoklad, že vychovajú podobne tvorivých učiteľov. To, ako sa dokážu absolventi neskôr realizovať v praxi, často naráža na praktické možnosti škôl, v ktorých nachádzajú uplatnenie. Ovplyvniť, ako sa budú ďalej vyvíjať, už nie je v našich možnostiach a silách.

Doposiaľ sa na pôde nového Pavilónu hudby uskutočnil koncertný program pri slávnostnom otvorení objektu, šiesty ročník konferencie Pramene slovenskej hudby pod gesciou Slovenskej národnej skupiny IAML, muzikologické kolokvium Komprovizovanie hudbou a umením v rámci festivalu PostmutArt Hevhetia Fest 06 Zvukoobraz/Cestotexti, sprievodné podujatie 13. ročníka festivalu umení Konfrontácie pod názvom Hľadanie nehmotného v rámci sonicArt CONCERT PRIX RUSSOLO DU PUBLIC 2016, Mikulášsky koncert pre žiakov neďalekej základnej školy a ďalšie podujatia. Plánujete do nových priestorov presunúť aj ďalšie projekty katedry, ako napr. Festival Petra Scherhaufera alebo festival umení Konfrontácie?

Nemienime spretŕhať spoluprácu so žiadnym spomedzi subjektov, s ktorými sme doteraz spolupracovali; naopak, vďaka novým priestorom môže byť táto spolupráca ešte výraznejšia. Rozvíjame spoluprácu so Starým divadlom Karola Spišáka aj s Univerzitným tvorivým ateliérom, kde sa budú odohrávať naše divadelné a muzikálové predstavenia. Chceli by sme naďalej rozvíjať spoluprácu s Mestom Nitra a využívať koncertné priestory nitrianskej Synagógy, ako aj Koncertnej sály v Župnom dome pod gesciou Nitrianskej galérie. Radi by sme nadviazali aktívnejšiu spoluprácu s Hudobným centrom v Bratislave. V rámci nej by sme už v letnom semestri 2016/2017 chceli privítať Slovenský mládežnícky orchester, ktorému poskytneme priestory na kolektívne, ale aj na individuálne a komorné nácviky. Zároveň počítame s tým, že naši študenti budú mať možnosť aspoň pasívnej účasti a získania nových skúseností. Naša filozofia je nerušiť to, čo funguje, ale rozvíjať ďalšie, nové a zaujímavé aktivity. Vychádzajúc z tejto premisy sa zdá, že nasledujúce obdobie bude naozaj nesmierne bohaté na projekty.

Nové priestory sú pre riadiaceho pracovníka zrejme podnetom k víziám budúcnosti pracoviska. Do akej miery by podľa vás Pavilón hudby mohol byť platformou, na ktorej by sa reálne darilo „prekonávať bariéry“ a stmeľovať spoluprácu hudobných pedagógov, učiteľov hudby, hudobných vedcov i výkonných umelcov?

Tie bariéry, ako ich sledujem už niekoľko rokov, sú často vykonštruované. Nemali by existovať. Každý učiteľ hudby predsa musí vedieť spievať alebo hrať na nejakom hudobnom nástroji a musí sa orientovať v hudobnom umení (v konečnom dôsledku je to súčasťou akreditačných spisov). Rovnako si myslím, že pedagóg, ktorý vyučuje budúcich učiteľov, musí mať znalosti z disciplín muzikológie, či už ide o hudobnú historiografiu, rôzne oblasti hudobnej teórie, hudobnú akustiku... Naši pedagógovia sú absolventmi muzikológie, hudobnej teórie alebo koncertného umenia. Nevidím preto dôvod, prečo by mali existovať bariéry medzi muzikológmi, koncertnými umelcami a hudobnými pedagógmi. Katedra v posledných rokoch iniciovala niekoľko stretnutí muzikológov, pedagógov a hudobných umelcov s cieľom otvoriť diskusiu o pálčivých otázkach nielen hudobnej výchovy na základných školách, ale aj o otázkach hudobnej edukácie a umeleckého vzdelávania na Slovensku. S problémami sa stretávajú všetci, ktorí sa zaoberajú hudobným umením. Snaha o zvyšovanie povedomia spoločnosti o potrebe hudobného umenia a hudobného vzdelávania by mala byť jednotná. Ak spoločnosť prijme za svoje, že hudobné umenie a hudobné vzdelávanie majú schopnosť kultivovať ľudskú bytosť, otvárať jej nové obzory,  poskytovať podmienky pre kreativitu a zmysluplný oddych, budeme na dobrej ceste. V tom spočíva aj vízia katedry – pokračovať v nastúpenom smere integrácie snáh všetkých zúčastnených a nestavať, ale rúcať bariéry medzi jednotlivými hudobnými profesiami. Verím, že v budúcnosti budú naše spoločné stretnutia pravidelnejšie a zmysluplné. Ak sa to podarí, Pavilón hudby získa nový pilier svojho ďalšieho formovania.

Náklady na výstavbu a zariadenie Pavilónu hudby, dosahujúce vyše 2,3 milióna eur, pokryli z väčšej časti financie zo Štrukturálnych fondov Európskej únie v rámci projektu „Rozvojom infraštruktúry k zlepšeniu podmienok vzdelávacieho procesu na UKF v Nitre“. Samotná univerzita do zariadenia objektu investovala približne 82-tisíc eur. Podľa slov dekanky Pedagogickej fakulty UKF v Nitre prof. Evy Szórádovej bude „v tejto budove znieť hudba vo všetkých jej žánrových podobách: od ľudovej, cez klasickú, muzikálovú, jazzovú, populárnu až po hudbu ako súčasť tanečného a hudobno-dramatického umenia. Bude ju počúvať, interpretovať a tvoriť viac než tisíc študentov a pedagógov pedagogických a humanitných študijných odborov Pedagogickej fakulty, Filozofickej fakulty i Fakulty stredoeurópskych štúdií našej univerzity. Veľkorysé a reprezentatívne priestory Pavilónu hudby poskytujú široké možnosti pre hudobné, tanečné a hudobno-dramatické umenie, muzikologický, akustický výskum, koncertné a vedecké podujatia, divadelné predstavenia a ďalšie kultúrne aktivity“.




Aktualizované: 13. 03. 2017