Logo HŽ

Oľga Smetanová: „Melos-Étos mal od začiatku ambíciu zapojiť sa medzi svetové medzinárodné festivaly.“

Zvláštnosťou 12. ročníka bienále Melos-Étos je, že bude priamo nadväzovať na ďalší medzinárodný festival súčasnej hudby ISCM WNMD a vďaka projektu European Bridges sa jeho konanie nebude obmedzovať len na Bratislavu. O dramaturgii festivalu, jeho prípravách a cieľoch sme sa rozprávali s riaditeľkou Hudobného centra a členkou festivalového výboru Oľgou Smetanovou.

 Ako vznikala dramaturgia 12. ročníka?
Zaujímavou črtou je, že na dramaturgii festivalu sa podieľali tri rôzne skupiny ľudí. Medzinárodná porota ISCM vybrala diela pre World New Music Days, tie sa následne rozdelili na rakúsku a slovenskú časť a niektoré z nej boli zaradené do programu Melos-Étos. Medzinárodná asociácia hudobných informačných centier (IAMIC) dodala skladby pre organové koncerty. Festivalový výbor Melos-Étos „komponoval“ tieto parciálne výbery do vyváženej koncepcie.  Aj napriek tomu, že tvorba dramaturgie festivalu bola zohľadnením viacerých súčastí náročnejšia, myslím si, že predstavuje zmysluplný, pestrý, vyvážený a presvedčivý celok.
 
 Ako možno zadefinovať hlavné dramaturgické línie aktuálneho ročníka?
Fakt, že sa nám na festivale podarilo presadiť prezentáciu dvojice hudobno-scénických diel: opery Dorian Gray Ľubice Čekovskej a pašií La Passion de Simone od Kaije Saariaho, je ojedinelý dramaturgický počin. Navyše svetová premiéra diela Kaije Saariaho bola pripravovaná v zahraničnej koprodukcii a podobnú skúsenosť sme na festivale doteraz nemali. Vykročili sme do etapy medzinárodnej spolupráce, navyše dielom autorky, ktorá je vo svete uznávaná a patrí k najhranejším žijúcim autorom. Týmto zároveň prirodzene dostávajú ženy skladateľky väčší priestor, než aký v minulosti na festivale mali. Ak vezmeme do úvahy, že aj autorky ako Unsuk Chin, Agata Zubel, Sabine Kezbere, Misato Mochizuki, Ivana Ognjanović, Branka Popović, Rhian Samuel a Kateryna Zavoloka budeme prezentovať na Slovensku prvýkrát, a pridáme k nim diela Iris Szeghy a Jany Kmiťovej, umožníme takto poslucháčom získať o skladateľkách celkom slušný prehľad.

 Prečo je hosťom festivalu práve Kaija Saariaho?
Saariaho patrí medzi skladateľov, ktorí sú na zozname hostí Melosu dlhšiu dobu. Jej tvorba znie na svetových pódiách a získava prestížne ocenenia – len nedávno to bola Polar Music Prize –, ale na Slovensku sa vôbec nehráva. Okrem toho bola na podnet Hudobného centra minulý rok zvolená za čestnú členku ISCM – ako druhá žena v jej 90-ročnej histórii. Zdalo sa nám, že je vhodné ju prvýkrát na Slovensku predstaviť práve počas WNMD. Prezentáciu jej diela možno považovať za samostatnú dramaturgickú líniu. Vybrali sme reprezentatívne skladby z rôznych období; okrem už spomínanej svetovej premiéry jej hudba zaznie v Slovenskej filharmónii, na koncerte Quasars Ensemble, pripravujeme inštaláciu Nox Borealis, ktorá sa bude snažiť priblížiť zážitok z polárnej žiary, a so samotnou skladateľkou sa budú môcť stretnúť nielen študenti kompozície na workshopoch, ale v špeciálnej diskusii aj naši hostia z IAMIC, ISCM, novinári a všetci ďalší záujemcovia.

 V programe viacerých koncertov možno nájsť intermediálne presahy...
Tie predstavujú ďalšiu dramaturgickú líniu. Takéto koncerty majú pomerne veľký ohlas u mladého publika. Medzi objednávky festivalu patria aj projekty Jonáša Grusku, ktorý okrem multimediálneho koncertu vykročí mimo okruh festivalového publika v duchu motta „Hudba je všade“ a zahrá Kolokoly na zvonkohre hodín obchodného domu Tesco. Takto sa môžeme dotknúť aj poslucháča, ktorý doteraz súčasnú hudbu a Melos-Étos možno ani nezaregistroval. Druhým projektom bude koncert European Bridges Ensemble, počas ktorého vznikne online performance medzi Bratislavou a Viedňou symbolicky zdôrazňujúca spoluprácu dvoch krajín, dvoch miest, ktorých vzdialenosť z pohľadu šíriaceho sa zvuku je údajne 2’45”.

 Ako festivalový výbor pristupuje pri vytváraní dramaturgie k dielam slovenských autorov?
Melos-Étos pravidelne objednáva diela slovenských skladateľov. Tohto roku sa s novinkami predstavia Lukáš Borzík, Jonáš Gruska, Andrej Slezák a Juraj Vajó. Vždy sa veľmi intenzívne snažíme zaraďovať diela slovenských autorov do programov zahraničných súborov, aby sa tak dostali do ich repertoáru a žili ďalej v novom kontexte aj po festivale. K medzinárodným aktivitám Hudobného centra patrí aj účasť na projekte New Music: New Audiences. Ten spája 31 súborov súčasnej hudby vytvárajúcich spoločnú databázu diel skladateľov zo 17 participujúcich krajín, z ktorej si potom vyberajú súbory. Dramaturgia jedného z festivalových koncertov (Melos Ethos Ensemble) bola inšpirovaná touto európskou databázou.
Multikultúrnosť tohtoročného festivalu sme chceli vyvážiť silnými osobnosťami slovenskej scény – Transformácie Romana Bergera od svojej premiéry pred 40 rokmi na Slovensku nezazneli, hoci v zahraničí mali šťastnejší osud a boli aj súčasťou ISCM WNMD v Prahe v roku 1967. Petra Kolmana bude reprezentovať jeho ostatný opus, ktorý uvedieme vo svetovej premiére rovnako ako novinku od Petra Zagara. Slovenskú premiéru budú mať aj diela Iris Szeghy, Martina Burlasa, Petra Machajdíka a Marka Piačeka. Aj skladby od Zeljenku, Beneša, Malovca a Kmiťovej sme zaradili do programu zahraničných súborov.

 Na Melose-Étose budú tri organové recitály, čo nie je pre podujatie súčasnej hudby obvyklé.
Ide o akýsi festival vo festivale. Hudobné centrum je zároveň hostiteľom výročnej konferencie IAMIC. Vďaka tomu sa na Slovensku stretnú tvorcovia združení v ISCM a kultúrni manažéri, čo považujem za veľmi dôležité. Organové koncerty sú výsledkom výberu našich partnerských hudobných centier, ktoré poslali organové diela, a z nich vznikol festivalový výber. Koncerty sa trochu neobvykle, no cielene konajú v skorých popoludňajších hodinách a sú verejnosti prístupné grátis. Chceme ľuďom, ktorí budú sedieť na pracovných mítingoch a na koncertoch, ukázať aj dva nové bratislavské organy a zároveň im predstaviť historické a kultúrne centrá mesta.

 Melos-Étos sa stal viditeľným aj vďaka novému vizuálu...
Imidž festivalu sme zmenili už pred dvomi rokmi. Uvedomili sme si, že ak chceme zaujať mladých ľudí, musíme sa im priblížiť aj vizuálom, no zároveň to urobiť s vkusom, aby sme nestratili publikum, ktoré podujatie má. V programe však myslíme i na ľudí s inými umeleckými preferenciami, hľadajúcimi multimédiá... Žiadny festival sa dnes nemôže tváriť, že je pre exkluzívnu skupinu ľudí. Ak chceme pritiahnuť nové publikum, musíme byť viditeľní a používať prostriedky, ktoré sú v súčasnosti bežné, svieže a príťažlivé.

 Festival má na svojom konte dvanásť ročníkov, vedeli by ste zadefinovať, kam sa za toto obdobie posunul?
Vždy sme si hovorili, že by bolo dobré, keby Melos-Étos nebol iba festivalom, ktorý musí stále dobiehať, čo všetko sa na Slovensku nezahralo. Je načase, aby sa etablovanej hudby 20. storočia ujali aj koncertné prevádzky. Melos-Étos mal od začiatku ambíciu zapojiť sa medzi svetové medzinárodné festivaly a dosiahnuť, aby na jeho objednávku vznikali diela slovenských i renomovaných zahraničných autorov. To sa nám tento rok prvýkrát aj podarilo a veríme, že to posilní ambície podujatia do budúcnosti.

X




Aktualizované: 27. 02. 2016