Logo HŽ

Carolina Eyck

Theremin by mohol v blízkej budúcnosti naplno ukázať svoje možnosti

Theremin je tak trochu tajomný a mystický hudobný nástroj, a hoci pre mnohých zostáva stále nepochopeným, s jeho abstraktnosťou sa dajú stvárať neuveriteľné veci. Inšpiroval skladateľov, filmových režisérov aj samotných interpretov. Tých rozhodne nie je kvantum, keďže ich odrádza jeho náročnosť. Avšak mladej nemeckej hudobníčke Caroline Eyck sa podarilo tento nástroj dokonale zvládnuť, preto ju možno v súčasnosti považovať za jeho najvýznamnejšiu predstaviteľku.

 Kým mnohí muzikanti nemusia dokola predstavovať v rozhovoroch svoj nástroj, theremin je aj pre odborníkov stále veľkou neznámou. Neprekáža vám, že musíte viac rozprávať o theremine než o vlastných projektoch? Nepúta väčšiu pozornosť samotný nástroj ako vaša tvorba?
Na jednej strane by som chcela povedať nie, vôbec ma to neobťažuje, ale to by nebola úplná pravda. No uvedomujem si, že musí byť niekto, kto spopularizuje tento nástroj ako prvý, a ja som toto poslanie už dávno prijala za svoje. Je na čase uviesť ho do hudobného sveta, jeho možnosti a limity neboli doteraz nikdy úplne preskúmané. V skutočnosti je pre mňa veľká česť byť súčasťou tohto objavovania a robiť osvetu. No niekedy mám pocit, že by mi vôbec nevadilo, keby sme mohli preskočiť otázku: „Čo to preboha vlastne robíte?“

 Na theremine hráte od siedmich rokov. Ako ste sa k nemu dostali a čo vás na ňom už v takom útlom veku fascinovalo?
Moji rodičia sú hudobníci zameraní na elektronickú hudbu. Keď som mala okolo sedem rokov, boli na koncerte venovanému thereminu a po jeho skončení si jeden kúpili domov. Spomínam si, že som bola fascinovaná tým, aké zvuky vydával, keď som čo len pohla prstom v jeho blízkosti. Čoskoro sa preto moji rodičia rozhodli, že by som sa na ňom mohla naučiť hrať. Pretože je to veľmi ťažké, začali hľadať niekoho, kto by bol schopný ma to naučiť, a nakoniec sa im to aj podarilo!  

 Nebáli ste sa niekedy jeho temného zvuku, keď ste boli malá a cvičili ste na ňom?
Nie, vôbec nie. Možno mnohým mladým ľuďom vznikajú pri theremine asociácie s psychotrilerom, no mne jeho zvuky pripomínajú rozprávky, a to sa mi veľmi páči.

 Po úspešnom debute v Berlínskej filharmónii ste s dielom Bohuslava Martinů pochodili aj svetoznáme hudobné festivaly. A práve s týmto českým skladateľom ste sa zo začiatku najviac preslávili. Tiež pomerne často hrávate aj v Českej republike. Aký máte vzťah k tejto krajine a k tomuto skladateľovi?
Milujem Fantáziu pre theremin, hoboj, klavír a sláčikové  kvarteto. Je to úžasná skladba a ukazuje theremin ako seriózny nástroj. Hrala som ju pred istým časom v Českej republike a vždy sa tam rada vraciam, aj preto, že rozumiem ich jazyku. Keď som bola malá, otec ma naučil srbčinu, a tá je veľmi podobná češtine.

 Pre český film Klauni ste minulý rok nahrali hlavnú melódiu. Bola to vaša prvá skúsenosť s filmom? Ako prebiehal samotný proces nahrávania?
Ešte predtým som hrávala filmovú hudbu, napríklad to bol Spellbound od Alfreda Hitchcocka. Nahrávanie hudby do filmu Klauni prebiehalo v jednom príjemnom pražskom štúdiu. Prítomný bol tiež skladateľ Petr Ostrouchov. Výborne sa s ním spolupracovalo a bola s ním veľká zábava. Zúčastnila som sa aj na premiére filmu. Bolo výnimočným zážitkom počuť theremin v kine cez veľké reproduktory.

Theremin do sveta klaunov dobre zapadol. Aký je váš vzťah k smiechu, humoru a ku klaunom?
Rada sa smejem a vždy som sa snažila aj v ťažkých chvíľach myslieť na niečo pozitívne. S humorom sa dostanete cez čokoľvek.

Koncertujete po celom svete (Poľsko, Švédsko, Fínsko, Veľká Británia, Mexiko, Pakistan, Turecko, USA) a v rozhovoroch spomínate, že tieto turné sú pre vás vždy príležitosťou naučiť sa domáci jazyk danej krajiny. Bola u vás hudba vždy prepojená s jazykom, s jeho intonáciou, výslovnosťou a farebnosťou?
Áno, naozaj sa snažím naučiť aspoň trochu z jazykov, s ktorými sa na cestách stretávam, pretože každý má svoj vlastný fascinujúci zvuk a rytmus. Myslím si, že jazyk a hudba sú blízki príbuzní, pomáhajú nám k sebavyjadreniu. Tieto dva svety zvukov sa nielen prekrývajú, ale verím, že sú navzájom od seba závislé. Niektoré jazyky, ako napríklad turečtinu, sa snažím učiť čo najdôkladnejšie, pretože turecký klavirista a skladateľ Fazıl Say napísal veľké symfonické diela pre theremin. Učím sa aj pre mňa neznáme a exotické jazyky, ako je napríklad japončina. Pred niekoľkými týždňami sme spravili video v japončine. Najprv som si musela dať preložiť môj text, následne som sa ho naučila a naspamäť som ho podľa presnej fonetiky odrecitovala. Bola to neskutočná zábava, no zároveň ma dojímalo, ako veľmi ma ovplyvnil zvuk tohto pre mňa dovtedy neznámeho jazyka.

 Na mnohých vašich koncertoch sú ľudia zvedaví, ako theremin funguje. Aj pod vplyvom týchto okolností ste začali robiť vlastné workshopy. Sú pre verejnosť alebo iba pre akademickú obec?
Moje workshopy a Theremin Academy sú otvorené všetkým záujemcom o tento úchvatný nástroj. Cez Skype dávam lekcie aj širokej verejnosti.

Zároveň ste napísali prvú rozsiahlu metodickú príručku interpretácie pre theremin The Art of Playing the Theremin a založili ste aj vlastnú akadémiu vo Francúzsku. Ako v súčasnosti prebiehajú tieto vaše aktivity?
Pracujem na rozšírenom a prepracovanom vydaní mojej knihy. Prerábam ju preto, lebo prvú verziu som napísala ako sedemnásťročná, v období, kedy som mala mnoho ideálov o tom, ako učiť. Teraz sa komunita thereministov v troch akadémiách  vo francúzskom Colmare, v Lipsku a Lippstadte snaží spojiť svoje sily v úsilí prezentovať nástroj na všetkých úrovniach – od akademickej obce až po širokú verejnosť. Postupujeme veľkými krokmi a som hrdá na to, že môžem byť súčasťou tohto snaženia.

Pri interpretácii vás vraj dosť ovplyvňuje myslenie vo farbách a improvizácia. Súvisí to s vašou láskou k jazzu a výtvarnému umeniu?
Milujem farby. Vyvolávajú vo mne emócie, a to až do takej miery, až som si pred rokmi uvedomila, že obraz je rovnako zaujímavým vyjadrovacím kanálom ako hudba. Oba druhy umenia sa vo mne prelínajú, takže môžem vidieť farby pri prehrávaní hudby a počuť hudbu, keď sa pozerám na obraz. Pokiaľ ide o jazz, myslím si, že jazzoví hudobníci majú k hudbe podobne uvoľnený postoj. Práve táto bezprostrednosť mi chýba v našom klasickom hudobnom svete. I preto cítim jazz, aj keď sama hrám vážnu hudbu.

 V posledných rokoch zažíva theremin opäť renesanciu. Vycítili filmoví skladatelia, dirigenti, prípadne režiséri jeho potenciál?
Nie je to „revival“ v zmysle, že by sa stal opäť populárnym. Doteraz nebol nikdy taký populárny, ako v súčasnej dobe, a moderní skladatelia začali písať pre theremin omnoho vyspelejšie, než kedykoľvek v minulosti. Súvisí to so skutočnosťou, že kompozičné techniky sú v posledných dvadsiatich rokoch veľmi pokročilé a vyvíjajú sa každou skladbou. Počet napísaných diel pre theremin neustále rastie. V minulom roku som účinkovala v troch nádherných svetových premiérach: v druhej a tretej symfónii (Mesopotamia a Universe) tureckého skladateľa Fazıla Saya a Theremin Concerto Eight Seasons fínskeho skladateľa Kaleviho Aha. A prednedávnom som sa zúčastnila aj na premiére Ahovej novej opery Fryda y Diego. Nazdávam sa, že ten proces je ešte na začiatku, ale theremin by mohol v blízkej budúcnosti naplno ukázať svoje možnosti.

 Mnohým pripomína zvuk thereminu ženský soprán. Pomohol vám pri získavaní intonačných návykov thereminu aj vlastný spev? Spievali ste niekedy profesionálne?
Pravdupovediac, na hodiny spevu som začala chodiť len pred pár rokmi. Osobne si myslím, že theremin mi spočiatku s intonáciou veľmi pomohol. Keď teraz spievam, moji priatelia zvyknú hovoriť, že zniem ako môj theremin. (Smiech)

 Mnohí vás poznajú ako interpretku, ale nie všetci vedia, že sa venujete aj kompozícii, v ktorej ste vraj samouk. Ako ste získavali kompozičné skúsenosti?
Komponovať som začala už dávno, ešte keď som bola veľmi mladá. Napísala som mnoho krátkych skladieb, väčšinou pre moju skupinu a pred pár rokmi som vytvorila aj niekoľko väčších kúskov pre orchester.

 Sama vravíte, že je pre vás ťažké vytvárať si repertoár, keďže pre theremin neexistuje mnoho pôvodných diel. Potom musíte robiť rôzne úpravy, ako napríklad pri mozartovskom projekte s Larou Auerbach. Aké diela si vyberáte pre transkripcie?
Lara Auerbach napísala niekoľko originálnych skladieb, v ktorých má theremin významný podiel. Pôvodne som nechcela hrať Mozarta v úprave pre theremin, keďže sa snažím prezentovať čo najviac originálnych skladieb. Tie sa prirodzenejšie hodia k môjmu nástroju a ukazujú aj viac možností hrania. Občas sa však rada ujmem aj skladieb, ktoré skomponoval napríklad Gabriel Fauré pôvodne pre violončelo, husle alebo spev.

 Theremin sa využíval aj v populárnej hudbe, napríklad Led Zeppelin ho použili v piesni Whole Lotta Love. Dostávate ponuky aj od interpretov populárnej hudby alebo ešte neobjavili potenciál thereminu?
Nahrala som zopár „fragmentov“ a útržkov pre niekoľko menších popových skupín. Red Hot Chilli Peppers raz chceli so mnou nahrať jednu pesničku, no nakoniec to nevyšlo. Myslím si, že kapely by sa nemali báť thereminu, a privítala by som, keby ma oslovovali častejšie a mohla by som sa stať súčasťou ich projektov. Bolo by to naozaj zábavné, a to nielen pre mňa, ale aj pre nich.

Carolina EYCK (1987) debutovala v Berlínskej filharmónii a preslávila sa interpretáciou fantázie Bohuslava Martinů. Účinkovala na koncertoch po celej Európe, v USA, Pakistane, Japonsku, Mexiku a v mnohých ďalších krajinách. Spolupracovala s osobnosťami ako Robert Kolinsky, Heinz Holliger, Michael Sanderling či John Storgårds. Okrem hry na theremine a komponovania sa venuje aj pedagogickej činnosti. Publikovala prvú príručku pre theremin pod názvom The Art of Playing the Teremin. Zvíťazila na Medzinárodnej skladateľskej súťaži usporiadanej Berlínskym rozhlasom a televíziou (2006).




Aktualizované: 08. 02. 2016