Logo HŽ

SOUND ART ATELIER KOŠICE

Otvorený ateliér zvukového umenia & SOUND ART LAB

V roku 2015 vznikol na pôde Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach nový otvorený ateliér zameraný na zvukové umenie, tzv. soundart. Zahraničné umelecké akadémie ho majú ako súčasť študijného programu už dlhšie, na Slovensku sa však takáto možnosť objavuje po prvýkrát. Peter Machajdík, jeden z hlavných iniciátorov tejto činnosti, predstavuje v rozhovore ambície projektu, spôsoby začlenenia sa do kultúrneho diania, ako aj možnosti uplatnenia študentov.

 Čo viedlo k realizácii idey ateliéru zvukového umenia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, v čom iniciátori pociťovali potrebu tohto odboru na Slovensku?
Myšlienka vzniku ateliéru zvukového umenia ako súčasti edukačného procesu umeleckého školstva na Slovensku sa zrodila začiatkom 90. rokov minulého storočia, kedy Juraj Bartusz spolu s Vladimírom Popovičom, Milanom Adamčiakom a Zbyňkom Prokopom iniciovali založenie Katedry slobodnej kreativity na VŠVU v Bratislave, ktorého súčasťou malo byť aj zvukové umenie ‒ soundart. Zámer sa, žiaľ, nepodarilo uskutočniť. Profesor Bartusz v rámci Katedry sochárstva založil a v rokoch 1990‒1999 viedol Ateliér slobodnej kreativity, v ktorom sa prepájali klasické umelecké formy s novými médiami. Od roku 1989 taktiež vznikala myšlienka založiť v Košiciach samostatnú vysokú školu: Akadémiu umení, ktorej iniciátormi boli okrem iných aj Juraj Bartusz so Zbyňkom Prokopom. Zámer sa však opäť nepodarilo realizovať, a preto sa začali hľadať možnosti začlenenia umeleckej fakulty do nejakej už existujúcej vysokej školy. Túto myšlienku podporila Technická univerzita v Košiciach, na pôde ktorej vznikla v roku 1998 Fakulta umení s katedrami výtvarných umení a intermédií, architektúry a dizajnu. Hneď od začiatku fungovania tejto fakulty a Katedry výtvarných umení a intermédií bol záujem o vytvorenie ateliéru, ktorý by sa zaoberal prepájaním zvuku a vizuality. Vďaka veľkému úsiliu sa ho podarilo zrealizovať až v roku 2013 a formou otvoreného ateliéru začal pôsobiť až v akademickom roku 2015/2016.

Od akademického roku 2015/2016 sa tu môžu študenti venovať vnímaniu zvuku v priestore, zvukovým inštaláciám a skulptúram, prípadne vytvárať zvukové prostredia, tzv. soundscapes. Ako by ste bližšie popísali túto činnosť, ako účastníkom predkladáte rôzne koncepty práce?
Historicky prvý semester, ktorý začal v septembri 2015, mal z môjho uhla pohľadu za úlohu predovšetkým zasadenie existencie zvukového umenia – soundartu do povedomia študentov Fakulty umení. Išlo o takzvaný otvorený ateliér, do ktorého sa mohli prihlásiť študenti rôznych študijných odborov – maliari, grafici, architekti, dizajnéri, sochári a novomedialisti. Keďže je to v rámci vysokoškolského umeleckého edukačného systému na Slovensku celkom nový predmet a ani väčšina študentov umeleckých škôl o tomto druhu umenia príliš veľa nevie, úvodné stretnutia so študentmi pozostávali z oboznamovania sa s možnosťami a formami soundartu, jeho históriou a kontextom v rámci umenia 20. a 21. storočia, presahmi do iných druhov umenia a do oblasti architektúry, ekológie, psychológie, dizajnu a environmentalistiky.

Spočiatku sme spolu s iniciátorom ateliéru zvukového umenia Zbyňkom Prokopom študentom premietali videá, vďaka ktorým sa mali možnosť oboznámiť napríklad s tvorbou Luigiho Russola, Edgarda Varèsa, Johna Cagea, Harryho Partcha, s konkrétnou hudbou, predstaviteľmi hnutí Fluxus a Dada, počuť zvuky nástrojov ako intonarumori, theremin, Martenotove vlny a pod. Takisto sme viedli diskusie o súčasnom umení, predovšetkým o tom, čo dovtedy veľmi nepoznali – teda o mediálnom umení, zahŕňajúcom aj soundart. Ukazovali sme študentom práce Nam June Paika, Pauline Oliveros, Takehisa Kosugiho, Nicolasa Collinsa, Susan Philipsz, Christiana Marclayho, Andresa Bossharda a ďalších, čo bolo podľa nás pre mnohých veľmi osožné a inšpiratívne. Postupom času bolo vidno, ako sa u väčšiny účastníkov ateliéru menilo vnímanie umeleckého diela, v našom prípade zvukového. Začali intenzívnejšie vnímať priestor, formu a stavbu zvuku, čo zároveň obohatilo aj vizuálne vnemy v ich čisto výtvarných prácach, ktoré realizovali v rámci praktických úloh a cvičení. Popritom vznikli aj spoločné realizácie, ktoré následne odprezentovali na rôznych verejných podujatiach.


 Spolu so zvukovým ateliérom vznikla za účelom bližšej spolupráce s Elektrotechnickou fakultou TUKE aj myšlienka tzv. SOUND ART LABu.
O akú spoluprácu presne ide?
SOUND ART LAB je myšlienka, ktorú už dlhšiu iniciuje dobu Zbyněk Prokop. Zmyslom je založenie pracoviska, slúžiaceho k spolupráci medzi umelcami a neumelcami. Prednášali by tam nielen pedagógovia z Elektrotechnickej fakulty, prípadne iných fakúlt pre študentov Fakulty umení, ale aj prizvaní lektori, soundartoví umelci zo Slovenska i zo zahraničia. Dvere do SOUND ART LABu by boli otvorené každému záujemcovi v rámci univerzity. Týmto spoločným úsilím a spoluprácou medzi Fakultou umení a ostatnými fakultami by sa zviditeľňovala celá škola, a to nielen na Slovensku, ale hlavne v zahraničí, kde by iniciátori SOUND ART LABu chceli prezentovať výsledky spolupráce medzi umelcami a technikmi a prizývať na spoluprácu ďalšie univerzity zo sveta. Podobné inštitúcie v zahraničí fungujú už dávno a majú za sebou celý rad závideniahodných výsledkov.

 Širšia verejnosť mohla prísť do kontaktu so soundartom hlavne prostredníctvom medzinárodného festivalu SOUND CITY DAYS. Aké sú ďalšie možnosti prezentácie v tejto oblasti?
Festival SOUND CITY DAYS vznikol v súvislosti s projektom Košice ‒ Európske hlavné mesto kultúry 2013. Na spoluprácu ma oslovil vtedajší umelecký riaditeľ Vladimír Beskid. Stal som sa dramaturgom spomínaného festivalu a v prípade, že ma terajšie vedenie K13 požiada o spoluprácu, rád znovu pomôžem pri koncipovaní programu. Mám však pocit, že odchodom pána Beskida, ktorý toto medzinárodné podujatie inicioval, sa mnohé veci zmenili a že predstavitelia K13 nemajú o prezentáciu soundartových projektov príliš záujem. Je to podľa mňa veľká škoda, pretože na košické pomery bol o festival naozaj neobvyklý záujem verejnosti, médií a v neposlednom rade aj Fakulty umení Technickej univerzity, ktorej predstavenstvo a študenti mali možnosť na vlastné uši a oči zažiť zvukové umenie v „priamom prenose“.

Napriek tomu, že je ďalšia budúcnosť festivalu SOUND CITY DAYS nejasná, s kolegami Jurajom Bartuszom, Zbyňkom Prokopom a ďalšími zanietencami plánujem v budúcnosti prezentovať soundart na rôznych podujatiach, podporujúcich aktuálne tendencie v umení. Jedným z nich je napríklad festival multimediálneho umenia Genius loci v Levoči, ktorý už niekoľko rokov vytvára priestor na uvádzanie projektov z oblasti zvukového umenia, video-artu, súčasného tanca, performance a literatúry. Okrem toho je mojou intenciou ako pedagóga umelecky orientovanej fakulty pomáhať pri hľadaní možností začlenenia prác študentov do umeleckého života na Slovensku i v zahraničí a zároveň vycibriť zmysel začínajúcich umelcov aj pre kultúrny manažment, ktorý má na Slovensku v mnohých oblastiach ešte stále obrovské medzery.

 Medzi zamerania ateliéru patria aj presahy do oblasti architektúry, ekológie, psychológie, dizajnu a environmentalistiky. Čo sa už v spojení s týmito odbormi podarilo zrealizovať, akým spôsobom sú tieto smery začlenené do aktivít ateliéru?
Snahou ateliéru soundartu je oboznamovať študentov s presahmi hudby, zvukového umenia a zvuku ako takého do rôznych sfér života, čiže aj do vami načrtnutých oblastí. Málokto si uvedomuje, že zvuk má svoju architektúru, dizajn, že vplýva a pôsobí na naše vedomie a emócie, že dokáže mať dosah na životné prostredie, v ktorom sa denno-denne ocitáme. Aj o týchto veciach chceme diskutovať so študentmi ateliéru a vytvárať s nimi postupne projekty, ktoré by sa dotýkali dôležitých tém dnešnej doby. Myslieť si, že zvuk, hudba a umenie stoja mimo ekológie, psychológie či environmentalistiky, by bolo dosť naivné.

 Plánujete prostredníctvom Soundart ateliéru spolupracovať aj s inými hudobnými inštitúciami, ako sú konzervatóriá, základné umelecké školy či s niektorou z vysokých škôl s hudobným zameraním?
Určite plánujeme osloviť v blízkej budúcnosti aj ostatné inštitúcie, a to nielen školy s hudobným zameraním, ale aj školy so zameraním výučby na výtvarné umenie. Zároveň chceme predísť tomu, aby si ľudia zamieňali pojem artificiálnej hudby so zvukovým umením. Práve mladí ľudia by mali byť tými, ktorí dostanú tie najlepšie informácie o rôznych druhoch umenia a presahoch medzi nimi, o zmysle dosahu umenia na kvalitu nášho života a na životné prostredie. Kvalita takýchto informácií vedie k rozšíreniu obzoru a dokáže byť jedným z dôležitých faktorov vedomia a inšpirácie umelca.

Veľmi by ma potešilo, keby súčasný systém školstva na Slovensku umožňoval začlenenie výučby soundartu a jemu podobných súčasných druhov umenia do učebných osnov, a keby samotní pedagógovia boli niečomu takému naklonení a boli naň pripravení. Pokiaľ ide o samotný Ateliér zvukového umenia na Fakulte umení v Košiciach, v budúcnosti bude pokračovať formou predmetu a praktických cvičení, ktoré budú zastrešené prof. Jurajom Bartuszom a prof. Petrom Rónaiom. Prípadní záujemcovia získajú informácie aj cez webovú stránku http://soundart-atelier.weebly.com.

Peter MACHAJDÍK (1961) je slovenský skladateľ, pedagóg a organizátor. Od roku 1992 žije v Berlíne, kam prišiel ako hosť a štipendista Berliner Künstlerprogramm des DAAD. Koncom 80. rokov stál pri zrode súboru Transmusic Comp. a Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu (SNEH). Od roku 1999 bol rezidenčným skladateľom viacerých inštitúcií, akými sú nadácia Künstlerhaus Wiepersdorf, asociácia Künstlerhäuser Worpswede, Künstlerhaus Lukas v meste Ahrenhoop. V roku 2005 získal Cenu Jána Levoslava Bellu, v roku 2011 štipendium Medzinárodného vyšehradského fondu v Prahe. Jeho tvorba bola prezentovaná v rámci mnohých významných medzinárodných festivalov a podľa údajov GEMA patrí Peter Machajdík k najhranejším žijúcim slovenským skladateľom v zahraničí. Je aktívny i v oblasti multimediálnych projektov, radio artu a sound artu. Spolupracuje s choreografmi, tanečníkmi, výtvarnými umelcami a komponuje hudbu k filmom a pre divadlo. Je iniciátorom a dramaturgom medzinárodného bienále zvukového umenia SOUND CITY DAYS a cyklu komorných koncertov hudby 20. a 21. storočia Hudba u Fullu.




Aktualizované: 08. 06. 2016