Logo HŽ

Oliver Dohnányi: Riaditeľ s taktovkou

Na riaditeľský post zasadá po krátkom vládnutí Petra Mikuláša. V dobe, keď je Opera SND už v nových priestoroch, ktoré však strašia nielen staronovými problémami.Bol jeho odchod zo Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu útekom alebo prirodzenou odpoveďou na ambicióznu výzvu? Ako poznačí smerovanie operného súboru fakt, že je na jeho čele po dlhšej dobe opäť dirigent?

Do Opery SND sa vraciate po rokoch, aj keď na iný post. Je to výhoda?

Výhodou je určite fakt, že tu poznám veľa ľudí a vzťahy. S odstupom času je to ale samozrejme niečo úplne iné.  

Čo je pre umelca s úspešnou medzinárodnou kariérou zaujímavé na „úradníckom“ poste riaditeľa?

Nemal by to byť úradnícky post, práve to by som chcel zmeniť. Aj keď zatiaľ sa úradovaniu nevyhnem. Na funkcii riaditeľa je pre mňa zaujímavá možnosť realizovať konkrétne predstavy a vízie, ktoré sa nedajú uskutočniť bez „výkonnej“ moci.  

Znamená to, že ste s kompetenciami riaditeľa Opery SND spokojný?

Zatiaľ realizujeme projekty, ktoré boli už naplánované, ale v zásade som spokojný.  

Prejdime teda k vašej vízii dramaturgie...

Ťažko sa mi rozpráva o víziách, keď nám v týchto dňoch ministerstvo kultúryškrtlo 17 miliónov korún z rozpočtu a chystajú sa ďalšie škrty... A to v situácii, keď  na dokončovacie a opravné práce v budove by bolo treba zhruba 120 miliónov. Ministerstvo tie peniaze nemá. V tejto chvíli teda dúfam, že pripravíme prvú plánovanú premiéru aktuálnej sezóny – Madama Butterfly. Po nej je naplánovaná Kóma od Martina Burlasa za zlomok peňazí, zvyčajne vynakladaných na inscenácie. Tieto peniaze už máme prisľúbené.  

V doterajších rozhovoroch zazneli informácie o tom, že nie ste priaznivcom tzv. režisérskeho divadla, a že v SND budete uprednostňovať hudobnú zložku...

Naozaj nie som zástancom režisérskeho divadla v tom negatívnom zmysle, réžiu považujem za významnú súčasť inscenácie. Nikdy som však nepovedal, že budem uprednostňovať hudobnú zložku. Povedal som, že sa budem snažiť o to, aby boli hudobná a inscenačná stránka v rovnováhe. Nedopustím, aby sa stalo to, čo bolo jedným z dôvodov odchodu bývalého šéfdirigenta Rastislava Štúra – keď bola hudba na poslednom mieste a všetko ostatné bolo dôležitejšie. Ale nedopustím ani opačný extrém... Netvrdím však, že opera musí byť inscenovaná v 200-ročnom odeve. Dirigoval som množstvo inscenácií v modernej réžii, ktoré korešpondovali s hudbou a nepriečili sa partitúre – nelámali hudbu cez koleno. Režiséri za mnou neprišli s požiadavkou, aby som menil interpretáciu kvôli ich koncepciám. Partitúra je napísaná dobre a my musíme slúžiť dielu, nemôžeme ho prevracať na ruby. Participoval som na vynikajúcej modernej inscenácii Predanej nevesty s anglickým režisérom Danielom Slaterom v Leedse, ktorá bola situovaná do 50. rokov, do obdobia socializmu. Inscenácia bola premysleným dielom, naozajstnou interpretáciou, ale oproti partitúre nebolo nič zmenené.  

Na inscenovanie opier má kritika rôzne názory... Ako sa vám páči inscenácia prvej premiéry sezóny, Madama Butterfly v réžii P. Konwitschného, ktorý je výrazným predstaviteľom moderných, aktualizačných pohľadov?

Inscenáciu pána Konwitschného poznám len z videa, a tak sa mi ťažko hodnotí. Ale podľa mňa nie je ničím prevratná ani mimoriadna v kontexte Konwitschného diela. Je to takpovediac jeho klasická a veľmi sugestívna inscenácia. Ide o jednu z dvojice jeho starších, ale veľmi výrazných a kvalitných inscenácií, ktorú uvádzame po jeho – ešte staršom – Eugenovi Oneginovi. Pán Konwitschny je mimoriadne žiadaný režisér, bohužiaľ nemá moc času na to, aby tu bol pri celom naštudovaní, inscenáciu sem „prenáša“ jeho asistent a režisér prišiel až na posledné dni skúšok. Ako dirigent som však s Madama Butterfly spokojný – inscenácia nejde proti hudbe, vyhovuje mi aj rozmiestnenie spevákov. Ešte ale k otázke, kde spomínate kritikov: tí sú veľmi ľahkým sústom pre hociktorého trochu rozmýšľajúceho režiséra – ak ich chce zaujať a obsadiť 9 desatín priestoru v recenzii, stačí keď v inscenácii príde s niečím, s čím nikto nepočítal. Ak však dirigent niečo škrtne z partitúry, alebo nebodaj diametrálne pozmení jej význam, stretol by sa – jemne povedané – s absolútne odmietavým postojom. Hudba, partitúra sú nemenné. A tak, zatiaľ čo režisér chytí na háčik kritikov každou – i tou najbanálnejšou zmenou, hudobné naštudovanie sa v kritikách zväčša odbije jednou vetou...    

V kontroverznej bratislavskej inscenácii Trubadúra neúčinkovali kvôli nedorozumeniam s režisérom viacerí interní sólisti. Problematickou bola napr. požiadavka vystupovať v spodnom prádle. Inscenácia tak bola „nadobsadená“ hosťami, a to vôbec nie preto, že by v domácom sólistickom ansámbli chýbali kvalitní predstavitelia. Nie je to prípad, keď režijná koncepcia zasahuje do „ekonomiky“ vyťaženosti domácich sólistov?

Tento prípad nesúvisí s problémom vyťaženosti sólistov, ale skôr s politikou obsadzovania niektorých rolí predchádzajúcim vedením. V zahraničí sa s podobnými prípadmi odmietnutia spolupráce s režisérom stretávame často, u nás na to nie sme zvyknutí. Otázkou je, čo by mali mať zamestnaní sólisti možnosť odmietnuť. Aj na takéto otázky si budem musieť ako riaditeľ odpovedať.  

Dotkli ste sa finančných problémov, ktoré dokonca ohrozujú najbližšie premiéry. Inscenácie v novej budove sú vraj drahšie, ako v historickej budove. Náklady údajne stúpajú aj po prenesení starších inscenácií do nových priestorov...

Samozrejme, keď si zariaďujete jednoizbový byt, miniete menej peňazí, než v prípade 5-izbového... Preto, keď sme vyrábali inscenáciu do historickej budovy SND, potrebovali sme výrazne menej materiálu na scénu ako do omnoho väčšej novej budovy. Ukážkovým príkladom je už spomínaný  Trubadúr, ktorý bol plánovaný pre novú budovu, a nedalo sa na ňom moc ušetriť. Inscenácia je tak nakoniec zhruba dvakrát drahšia, ako by bola v historickej budove. V dramaturgickom pláne je ďalšia drahá inscenácia – Boris Godunov, ktorého som pôvodne z úsporných dôvodov nechcel ani robiť, napriek tomu jeho realizácia v konečnom dôsledku vyjde lacnejšie, ako keby sa začal teraz meniť dramaturgický plán, ktorý som zdedil. Preto som tento titul nakoniec prevzal. Premiéra však bude oproti pôvodnému plánu posunutá. Keďže prostriedky na nákup materiálov na kostýmy a kulisy v tohtoročnom rozpočte už nemáme, budeme musieť začať výrobu až od januára. Preto pôvodný marcový termín nemôžeme stihnúť.  

Ak je uvádzanie operných produkcií v novej budove také drahé, nebolo by namieste vrátiť sa s opernými predstaveniami do historickej budovy?

(Smiech.) To teda nechcem v žiadnom prípade. Máme nádherné nové divadlo a mne sa v ňom zatiaľ veľmi páči. Musia sa dotiahnuť niektoré problematické veci a potom budeme môcť byť na nové SND naozaj veľmi pyšní.  

Technické problémy novej budovy sa v posledných mesiacoch stali hitmi slovenskej kultúrnej žurnalistiky. K preslávenej nefungujúcej točni sa nedávno pridalo aj oneskorené prenášanie obrazu dirigenta prostredníctvom obrazovky, využívanej v predstaveniach napr. pri komunikácii so zborom. Kedy sa týchto problémov divadlo konečne zbaví?

Problém s obrazovkou som už spolu s našimi pracovníkmi vyriešil. Ale točňu nemáme, a asi ani dlho mať nebudeme. Potrebujeme na ňu totiž niekoľko miliónov. Inscenácie, vyžadujúce točňu, sa budú hrať v historickej budove, v novej budove budeme stavať inscenácie bez točne, len na výnimočné prípady, ako napríklad na Krútňavu, si ju požičiame z Prahy.  

V médiách avizujete personálne zmeny. V ktorých umeleckých zložkách?

Vo všetkých – v administratíve, technike, zbore, orchestri, ale predovšetkým medzi sólistami. Nemôžeme zamestnávať niekoho, kto má štyri predstavenia ročne a berie plný plat. S tromi sólistami som sa už dohodol na obojstranne vyhovujúcom riešení.  

Budete situáciu v orchestri riešiť systémovo, povedzme prehrávkami? V SOSR-i ste v tomto zmysle narazili na tvrdý odpor...

Zlepšenie kvality je vždy spojené s určitými prostriedkami. Nad prehrávkami som ešte nepremýšľal, riešim zatiaľ množstvo iných problémov. Som rád, že orchester funguje tak, ako funguje. Koncertného majstra som poveril vykonávaním niektorých šéfdirigentských povinností – plánovaním skúšok, navrhovaním personálnych zmien. Nie je však pravdou, že bude dirigovať, ako sa to objavilo na vašej internetovej diskusii...  

Dokedy bude Opera bez šéfdirigenta?

Nebudeme mať šéfdirigenta. Zdá sa mi to kontraproduktívne v prípade, keď je riaditeľom dirigent. Okrem toho, nevidím na Slovensku osobnosť, ktorá by tento post mohla vykonávať a na zahraničného šéfdirigenta nemáme peniaze. Ďalšie organizačné povinnosti, ktoré doteraz vykonával šéfdirigent, si podelili a vykonávajú viacerí pracovníci, a prevádzkových a hosťujúcich dirigentov máme dosť...  

Kto však bude zabezpečovať umeleckú časť práce šéfdirigenta?

Zatiaľ ja.  

 

...viac v aktuálnom vydaní Hudobného života.  




Aktualizované: 26. 07. 2016