Logo HŽ

Slovenský reprezentant v EUYO

V zostave mládežníckeho telesa European Union Youth Orchestra na sezónu 2011/2012 je i mladý slovenský violista, študent banskobystrického konzervatória, Peter Žaškovský, ktorý uspel v tvrdej medzinárodnej konkurencii a  bol vybraný spomedzi 4000 uchádzačov. O  svoje dojmy z pôsobenia v tomto prestížnom telese sa s  nami podelil v krátkom rozhovore.

Aká bola vaša cesta do EUYO?
Túžil som zahrať si ako violista v kvalitnom symfonickom telese, a tak som sa začal informovať o súčasných mládežníckych orchestroch. O EUYO som dozvedel vďaka predchádzajúcemu pôsobeniu priateľov z Konzervatória v Bratislave Juraja Tomku a Lucie Baráthovej v tomto telese. Vo februári minulého roku som absolvoval konkurz, na základe ktorého som bol vybraný ako platný člen pre sezónu 2011/2012.

 Aká bola konkurencia?
Myslím si, že študenti z krajín ako Anglicko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko či Švédsko to majú pri vstupe do EUYO jednoduchšie, pretože väčšinou môžu robiť konkurz do medzinárodného orchestra až potom, ako absolvujú účinkovanie v národných mládežníckych symfonických orchestroch, takže ich skúsenosti sú omnoho bohatšie. Ale v konečnom dôsledku konkurzom prejdú i tak len technicky a výrazovo pripravení interpreti, aby sa orchester mohol rok čo rok prezentovať na špičkovej interpretačnej úrovni.     

 Čo všetko obnáša vaša účasť v EUYO, aký je systém práce v tomto telese?
Samozrejme je to predovšetkým o orchestrálnej hre, no tak trochu ide aj o národnú reprezentáciu a má to i určitý politický rozmer. Po niektorých koncertoch napríklad jeden zástupca z každej členskej krajiny absolvuje recepciu s najvyššími predstaviteľmi krajiny, v ktorej sa práve orchester nachádza. Nakoľko som jediný zástupca Slovenska pre túto sezónu, zúčastnil som sa na všetkých takýchto stretnutiach a mal som možnosť spoznať kráľovnú Holandska alebo prezidenta a kancelárku SRN. Pokiaľ ide o samotnú prácu, orchestrálne party sú vždy zaslané mesiac dopredu každému členovi, pričom sa počíta s tým, že sa hudobníci individuálne dôkladne pripravia pred začatím skúšok. Systém práce je precízne dopredu naplánovaný. Prvý týždeň sú delené skúšky samostatných sekcií, kde sú ako lektori povolaní poprední pedagógovia alebo prví hráči z najlepších orchestrov na svete. Violy mal napríklad tento rok na starosti prvý violista Sydney Symphony Orchestra Roger Benedict. Bol to pre nás úžasný zážitok. Druhý týždeň už skúša celý orchester a pracuje s ním dirigent.

 Ako to je s rôznorodosťou kultúrnych východísk, mentality a školy jednotlivých hráčov? Nakoľko to je výhodou a obohatením a nakoľko komplikáciou v snahe dosiahnuť istú interpretačnú jednotu?     
Najviac som sa obával jazykovej bariéry, nakoľko ovládam len jeden cudzí jazyk, a to anglický. Ale ukázalo sa, že práve angličtina je jazykom, ktorým sa všetci môžeme dorozumievať, či už s kolegami, manažérmi alebo dirigentmi. Rôznorodosť mentality a hudobného myslenia bola pre mňa osobne len prínosom. V každom prípade ma to obohatilo o nové poznanie. Z pohľadu celého orchestra nebola snaha dosiahnuť interpretačný súlad nejakým väčším problémom. Aj keď ide „len“ o mládežnícky orchester, hudobný intelekt a interpretačné kvality hudobníkov sú na veľmi vysokej úrovni, takže so žiadnym vážnejším problémom sme sa v rámci interpretácie nestretli.

 Aká je atmosféra v orchestri, prevláda skôr priateľstvo, kolegialita alebo je citeľná konkurencia, snaha vyniknúť?
Už pri príchode do rakúskeho Grafeneggu, kde sme absolvovali úvodné sústredenie a odohrali dva koncerty, som zostal v nemom úžase nad neobyčajne priateľskou a dobrosrdečnou atmosférou medzi muzikantmi. Čosi také som nikdy predtým nezažil. Nikto sa tam nepokúšal individuálne presadiť alebo vyniknúť, navyše hudbou sme sa zaoberali len v čase skúšok, po skúškach sme väčšinou športovali alebo navštevovali miestne kultúrne inštitúcie a atrakcie. Verím tomu, že nadviazané priateľstvá pretrvajú aj po skončení nášho pôsobenia v EUYO.   

 Aké máte skúsenosti zo spolupráce s dirigentmi?
Program pre letné turné bol zložený z dvoch celovečerných programov. Jeden dirigoval Jac van Steen, ktorý bol svojou interpretačnou a vzdelanostnou úrovňou i pregnantnosťou v práci s orchestrom pre mňa úžasnou hudobnou inšpiráciou. Druhý program dirigoval Vladimir Ashkenazy, ktorý je šéfdirigentom EUYO. Jeho charizma, ľudská i umelecká veľkosť nás všetkých napĺňali nadšením a zbavovali akéhokoľvek stresu.

 Smerujete skôr k sólistickej dráhe, k pôsobeniu v nejakom komornom súbore, alebo vás láka i v budúcnosti pôsobenie vo väčšom symfonickom telese?  
Veľký symfonický orchester, konkrétne EUYO, je pre mňa momentálne najväčšia skúsenosť, avšak v budúcnosti by som sa chcel venovať predovšetkým komornej hre. Či už v rámci komorného orchestra alebo sláčikového kvarteta. Rád by som sa tiež venoval pedagogickej činnosti.  

 Čo z vášho doterajšieho pôsobenia v telese bolo pre vás najväčším zážitkom?  
Nevedel by som pomenovať jedinú konkrétnu vec, ale azda najkrajším momentom bolo, keď nám manažér na konci letného turné oznámil, že sa podarilo v rámci najbližšieho jarného turné zariadiť koncert v New Yorku v Carnegie Hall, kde bude naším partnerom sólista Itzhak Perlman. Takže to nás teraz bezprostredne čaká.

(sj)




Aktualizované: 08. 03. 2016