Logo HŽ

Pavol MUCHA

Miniprofil

Pochádzaš z hudobníckej rodiny – tvoj otec je prvým huslistom dnes už legendárneho Moyzesovho kvarteta. Aké boli tvoje hudobné začiatky?
U nás doma sa stále počúvala hudba a detstvo som si v podstate „odsedel“ na koncertoch Moyzesovho kvarteta. Pamätám si, ako mi raz otec len tak zo žartu dal do ruky dve varechy, aby som ich držal ako husle, a asi vo mne spozoroval nejaký talent, pretože ma potom vzal na prijímačky na ZUŠ-ku. (Smiech.) Zobrala si ma pani Dagmar Prokešová do svojej violončelovej triedy. Vtedy som mal asi šesť rokov a zvuk violončela sa mi veľmi páčil. Navyše staršie sestry už hrali na husliach a na klavíri, takže susedia z nás museli mať radosť...

Kedy si sa rozhodol, že sa chceš violončelu venovať profesionálne?
Vždy som všetko intenzívne vnímal cez hudbu. Keď som bol veselý alebo smutný, pustil som si klasickú hudbu. Obdobie puberty bolo u mňa dosť náročné a vtedy som ani veľa necvičil. (Smiech.) Ale potom prišiel prvý ročník na konzervatóriu u prof. Filipoviča a ten bol zlomový. Vtedy som začal naozaj cvičiť, čo znamená, že som sa violončelu venoval tak šesť hodín denne. Následne prišli víťazstvá na súťažiach, absolútne vťazstvo na medzikonzervatoriálnej súťaži, štipendium na International Holland Music Sessions v Bergene atď. Po maturite som išiel na VŠMU, kde som už v prvom ročníku dostal príležitosť vypomáhať v Slovenskej filharmónii. Ďalej to už išlo rýchlo: druhý a tretí ročník som kontrahoval a magisterské štúdium som robil paralelne v Bratislave a na pražskej AMU.

Prečo si odišiel študovať do Prahy?
Išlo hlavne o zmenu prostredia. Chcel som sa trochu osamostatniť a zistiť, ako to chodí vo svete. Na Slovensku sú vynikajúci muzikanti, ale konkurencia vo svete je väčšia – aj z hľadiska rôznorodosti uhlov pohľadu na jednotlivé interpretácie, takže som to chcel vyskúšať. V Bratislave som pokračoval v odbore komorná hra s Muchovým kvartetom, v Prahe som začal študovať sólový nástroj u prof. Veisa a neskôr v piatom ročníku u prof. Ericssona. Prostredie – profesori, spolužiaci, samotná škola – bolo pre mňa mimoriadne motivujúce a veľmi rád na toto obdobie spomínam.

Štúdium si ukončil koncertom s orchestrom...
Mal som možnosť zahrať si Elgarov Violončelový koncert s Filharmóniou Hradec Králové a bol to pre mňa asi jeden z najsilnejších hudobných zážitkov vôbec. Vložil som do toho všetko, aj keď možno nie všetko vyšlo úplne na sto percent. Vedel som, že sa vraciam do Bratislavy, pretože som mal úväzok v Opere SND i kvarteto a doľahli na mňa zrejme s tým spojené emócie. Možno až akási zvláštna pokora... Na pódiu som nevedel, či sa mám tešiť, alebo byť smutný. Nemohol som vstať zo stoličky, pretože sa mi triasli kolená. Paradoxne sa mi triasli až po koncerte. (Smiech.)

Muchovo kvarteto vzniklo v roku 2003 v triede tvojho otca na bratislavskom konzervatóriu. Čo pre teba tento projekt znamená?
Náš prvý huslista, Juraj Tomka, študoval u môjho otca a vtedy sme začali uvažovať o spoločnom hraní. Dalo by sa povedať, že obaja sme zakladajúcimi členmi kvarteta. Potom sme začali hrať s huslistkou Soňou Kurucovou a violistom Tomášom Csehom, no postupne sa zloženie na poste sekundy a violy vymenilo, pretože Soňa aj Tomáš to popri svojej práci nestíhali. Teraz hráme stabilne s Andrejom Matisom a Veronikou Prokešovou a aj keď to nie je vždy časovo ideálne, po vzájomnej dohode sme si určili kvarteto ako prioritu, ktorej sa chceme venovať a s ktorou chceme preraziť. Ak všetko dobre dopadne, od budúceho roka by sme mali študovať u prof. Meisla vo Viedni.

S kvartetom ste úspešne absolvovali niekoľko súťaží a koncertov. Aké máte ďalšie plány?
Máme na konte 2. miesto zo súťaže v Prahe a nedávnu účasť na Haydnovej súťaži vo Viedni. Hrali sme na niekoľkých festivaloch na Slovensku, v rámci komorného cyklu Slovenskej filharmónie a minulý rok napríklad aj v Luxemburgu, kde sme uviedli Elgarovu Introdukciu a Allegro pre sláčikové kvarteto a komorný orchester op. 47. Často spolupracujeme s Moyzesovým kvartetom, ktoré nás podporuje a s ktorým sme hrali Mendelssohnovo Okteto alebo Dohnányiho a Kesslerove sextetá v rámci cyklu Albrechtina. Na jeseň sa chystáme nahrať profilové CD.

Štúdiá: 2002–2006 Konzervatórium v Bratislave (K. Filipovič), 2006–2010 VŠMU v Bratislave (J. Slávik), 2008–2011 AMU v Prahe (D. Veis, M. Ericsson), od 2011 doktorandské štúdium na VŠMU v Bratislave (E. Prochác)

Majstrovské kurzy: International Holland Music Sessions, Bergen, Holandsko – J. Goritzky, H. Ruisenaars (2005), Humilitas MasterClass, Bratislava – S. Jandl (2011)

Súťaže: Heranova violončelová súťaž, Ústí nad Orlicí (1997), Čírenie talentov, Dolný Kubín – 2. miesto, Cena mladej poroty (2001), Súťaž študentov slovenských konzervatórií – absolútny víťaz (2005); s Muchovým kvartetom – Súťaž nadácie B. Martinů, Praha – 2. miesto (2010), International J. Haydn Chamber Music Competition (2012)

Spolupráca: sólistická spolupráca – Cappella Istropolitana (2003), Symfonický orchester Konzervatória v Bratislave (2006), Filharmónia B. Martinů Zlín (2010), Filharmónia Hradec Králové (2011); komorná spolupráca – Muchovo kvarteto (od 2003); orchestrálna spolupráca – SF, Solamente naturali, od 2010 Orchester Opery SND v Bratislave  




Aktualizované: 07. 03. 2016