Logo HŽ

Henryk Mikołaj Górecki: Sláčikové kvarteto č. 1 „Už sa zmráka” (1988)

„Už sa o tieto veci viac nestarám. Stačia mi biele a čierne klávesy. Vy ste mladí skladatelia, vy tvoríte budúcnosť hudby, pokrok. Pre mňa sú nástroje ako klavír postačujúce. Mnohí hovoria, že klavír je staromódny, že patrí do múzea ako starožitnosť. Ale ja si myslím, že je stále dosť dobrý na to, aby sa s ním dala robiť hudba.”
H. M. Górecki ohľadom hľadania originality

Nedávno zosnulý legendárny skladateľ Henryk Mikołaj Górecki (1933–2010) sa stal v 60. rokoch, vedľa svojich rovesníkov Pendereckého, Kilara a starších skladateľov ako napr. Lutosławského či Serockého, jedným z vlajkonosičov poľskej sonoristickej školy, ktorá prišla s priamejšou, drásavejšou podobou Novej hudby. Z Góreckého sa ku koncu 90. rokov stala osobnosť známa nielen svetu súčasnej vážnej hudby, ale naopak širokému okruhu poslucháčov najrôznejších žánrov. Svojou 3. symfóniou sa podľa mnohých priklonil k tej vetve skladateľov, ktorí opúšťali brehy avantgardy a navracali sa do (v porovnaní s ich ranejšou tvorbou) tradičnejšej, konvenčnejšej oblasti, najmä v Poľsku charakteristickej námetmi zbožnosti, jednoduchou tonálnou sadzbou a formovým riešením. Vo svojom prvom sláčikovom kvartete zvanom Już się zmierzcha („Už sa zmráka”) však dokázal, že aj s takto zjednodušenými pravidlami hry dokáže napísať prekvapivo energickú, nápaditú a vynikajúcu hudbu.   
Premeny jazyka

Ak sa pozrieme na Góreckého rané diela, v porovnaní s vtedajšou tvorbou napr. Pendereckého, sú akoby menej výrazné, no zároveň sú akosi tvrdohlavejšie vo svojich pomalých procesoch, v stupňovaní napätia, ale aj v rozlaďovaniach (Muzyczka III, Elementi) a vôbec rôznych spôsoboch práce s udržiavaním vypätej expresivity. Počas dvoch desaťročí Górecki vo svojej tvorbe relatívne plynulo prešiel od punktualizmu a práce s klastrami až k diatonickým melódiám, zmierujúcim kódam, podhalanskej tónine a citátom, pričom najväčšími zmenami prechádzali jeho skladby v 60. rokoch, dobe prajnej na zmeny a posuny. Zo zmieneného vývoja pripomeňme len Góreckého zaujatie pre symetriu v Refrene (1965), „harmonickú auru“ a citáty v skladbe Trzy utwory w dawnem stylu pre sláčikový orchester (1963) a formové myslenie v blokoch v skladbe Muzyka staropolska pre plechové a sláčikové nástroje (1967–1969).
Po monumentálnej skladbe Beatus Vir (1979) sa Górecki náhle sťahuje do dôverných sfér komornej hudby, píše čoraz viac zborových skladieb. Uberá hustotu zo svojich (vtedy už diatonických) zhlukov a zameriava svoju pozornosť na prosté trojzvuky, ktoré len občas „strpčuje“ bolestivými disonanciami. Upiera sa k náboženským námetom a ľudovej tematike vychádzajúcej z jeho milovaného Goralska. Nech už je jazyk, ktorý používa Górecki, akokoľvek rôznorodý – od  klastrov v kompozíciách ako napr. Refren po čisté trojzvuky zborových skladieb 90. rokov –, rázovitá a neopakovatľná ostáva jeho práca s časom, pokoj a trpezlivosť, s ktorou vytváral a opracovával bloky svojich kompozícií. Tieto bloky často stoja oproti sebe v ostrom protiklade. Obľúbené sú krajné dynamické hladiny ako ffff a ppp. Len v 3. symfónii akoby sa vyhýbal krajným dynamickým označeniam. Skladba väčšinou plynie v p, mp, mf, len výnimočne narazíme na pp a ff sa objaví len raz (v 1. časti). Takisto v neskorších komorných skladbách, počínajúc Sláčikovým kvartetom č. 3, sa jeho dynamický výraz umierňuje, hudobný tok pôsobí pokojnejšie, akoby zmierenejšie s okolitým svetom. Môžeme si len domýšľať, ako by asi vyzerala jeho nedokončená 4. symfónia.
Pre Góreckého hudbu je príznačný takýto paradox (podobne ako napr. u Xenakisa) – dômyselne vypracovaná kompozičná štruktúra, plná symetrických palindrómov a asketickej prísnosti, pôsobí veľmi živelným a prirodzeným dojmom. Platí to rovnako pre Góreckého staršie skladby ako napr. Genesis, ako aj pre jeho sláčikové kvartetá.
Kompozícia s blokmi a s ňou súvisiace skladateľské stratégie (ako napr. strih z jedného bloku do druhého či „montáž“ viacerých blokov) sú základným prvkom, spájajúcim Góreckého esteticky rôznorodú skladateľskú púť v súvislý celok. Ďalšími prvkami, ktorými obohacoval svoju paletu zhruba od začiatku 70. rokov, je využívanie rôznych módov (napr. oktatonickej stupnice, starých cirkevných tónin, podhalanského módu) či citátov ľudových piesní, náboženských piesní, Beethovena.

Goralsko

Od roku 1978 Górecki spolu s rodinou trávieval mnoho času v prenajímanej chalupe pri brehoch Čierneho Dunajca.  Cítil sa tu ako doma, stretával sa s mnohými ľudovými remeselníkmi, mal živý styk s miestnou hudbou a hudobníkmi. Od rezbára a husliara Wojciecha „Waszka“ Blaszaka sa učil „ľudovej“ hre na husliach. Od raných 60. rokov hrával na husliach s Władkom Obrochtom, členom známej rodiny Obrochtovcov, ktorej hraniu načúval aj Szymanowski v 30. rokoch. So spevákom Andrzejom Bachledom, členom ďalšej známej hudobníckej rodiny, Górecki po prvýkrát uviedol svoju skladbu Piesne na slová J. Słowackého op. 48 pre barytón a klavír. V roku 1995, pri kúpe domu na Podhalí s výhľadom na Tatry, sa Góreckému splnil dlhoročný sen. Konečne mohol pracovať obkolesený prírodou a poľskou ľudovou kultúrou, ktorú tak miloval.
Hudba skomponovaná po roku 1980 je aj z týchto dôvodov silne spätá s tradičnou goralskou ľudovou hudbou. Prvým vstupom do prepojeného sveta hudby „vážnej“ a hudby ľudovej je Koncert pre čembalo (alebo klavír) a sláčikový orchester z roku 1980, samotným Góreckým označený ako žart. Po niekoľkých rokoch venovaných predovšetkým zborovej tvorbe sa komorná hudba (skladba Lerchenmusik a tri sláčikové kvartetá) stala novým ťažiskom Góreckého výrazu.

Už sa zmráka

„V skladbe Refren sa ustálili typické rysy Góreckého osobitého slohu,“ píše Martin Smolka vo svojom článku. Je to „predovšetkým susedstvo dvoch svetov – sveta  meditatívneho ponoru a sveta výbušnej expresivity“. Takýmto spôsobom je postavené aj jednočasťové sláčikové kvarteto Już się zmierzcha z roku 1988.
Skladba bola napísaná pre svetoznámy súbor Kronos Quartet, ktorý ju predviedol v Minneapolise v roku 1989. Ide o rozsahom krátke dielo (cca 14 minút) a Górecki v ňom v zhustenej forme spojil svoje dve obľúbené „hudby“, ktoré tu vytvárajú spomínané susedstvo hlbokého ponoru a výbušnej expresivity – ľudovú hudbu Goralov a starú poľskú cirkevnú hudbu. V skladbe je vybudovaný kontrast medzi pomalými krajnými časťami a rýchlou strednou časťou. V priebehu celej skladby je prítomný jeden z najneľubozvučnejších intervalov – malá nóna, ktorá tvorí akési spojivo medzi týmito svetmi. Dynamika celej skladby je určená väčšinou v krajných polohách – ppp – a silnej dynamike v rôznych obmenách –fff, ffff, sfff, sffff. V celej skladbe nenájdeme „obyčajné“ f (!).

Górecki a ľudová hudba

V literatúre, ktorá sa venuje sláčikovému kvartetu Już się zmierzcha, často nájdeme zmienky o jeho „goralskom“ charaktere. Pri bližšom pohľade však vidíme, že tento „goralský charakter“ je spôsobený najmä drsnosťou vyplývajúcou z interpretačných pokynov, jednoduchých rovnomerných pravidelných rytmov (aj keď nepravidelne opakovaných), spôsobu hry a neustálej prítomnosti ostinátnych figúr v strednej časti. Tónový materiál využíva stupnice a módy, ktoré sa nevyskytujú v goralskej hudbe, ako napríklad oktatonická stupnica (v podobe 2:1, teda vytvorená striedaním veľkej a malej sekundy), prípadne celotónový modus (z tohto však Górecki väčšinou uplatňuje prvé štyri tóny a vtláča mu charakter lydického tetrachordu). Výraz ľudovej hudby teda (čo sa týka tónového výberu) nepredstavuje priamo, ako by sa mohlo zdať pri prvom počutí.
Prvkom či princípom prevzatým z ľudovej hudby je spôsob, akým Górecki vybudoval ostinato. Druhé husle a neskôr viola hrajú celý čas na troch strunách, krajných prázdnych a prostrednej s vysokým hmatom. Takéto ostinato (v rozsahu oktávy) je veľmi osobitým prvkom sprievodu – „kontrovania“ v ľudovej hudbe celého Karpatského oblúka, no najmä Goralska, kde si ľudoví hudobníci upravovali kobylky, aby mohli hrať celý čas na troch strunách. Górecki jeho rozšírením do dvoch oktáv zvyšuje napätie a drsný výraz takéhoto sprievodu.
Ďalším, veľmi rafinovaným spôsobom je pripodobňovanie neustáleho goralského „kadencovania“ v hlavných harmonických funkciách T-S-T, T-D-T vo vrchole skladby. Górecki toto kadencovanie zhusťuje pridaním ďalšej tóniny do jednotnej bitonálnej plochy. Tento bitonálny reťazec pôsobí archaickým dojmom, v porovnaní s predchádzajúcim hudobným dianím vyznieva priam očisťujúco. Divoký, archaický výraz je taktiež dosiahnutý sprievodom bez melódie. Ako napísal Martin Smolka, podobné paralelizmy poznáme zo Stravinského Svätenia jari, hlavný rozdiel je však v zdôrazňovaní a nekompromisnom odhaľovaní neľubozvučností. Veľký rozdiel je aj v samotnej práci s časom. Górecki totiž siahodlhým opakovaním vytvára dojem neustáleho zbesilého veselia, nespútanej radosti. Škrípavý zvuk a interval nóny zároveň veľmi svojsky napodobujú korýtkové husle, veľmi starobylý a osobitý nástroj, ktorý sa v Goralsku zachoval.

Cantus firmus

Jednočasťová skladba je vnútorne zložená z troch menších dielov tvoriacich typickú trojdielnu formu A B A´+ kóda. Prvý diel je postavený na dvoch dynamikou a faktúrou protikladných typoch hudobného materiálu, ktorými sú čistá kvinta a kontrapunkticky spracovaný citát starej poľskej cirkevnej piesne Wacława z Szamotul Już się zmierzcha, známej aj pod názvom Modlitwa kdy dziatki spać idą.
Prvým typom materiálu je čistá kvinta (d1-a1), ktorá sa postupne rozrastá stavaním ďalších čistých kvínt do ostrých disonancií (delí ich interval malej nóny). V prvej podobe zaznie čistá kvinta, následne dve kvinty (druhá je postavená o malú nónu nižšie), tri kvinty (o malú nónu nižšie a vyššie) a nakoniec znejú štyri čisté kvinty postavené nad seba v odstupoch malej nóny od tónu C. Veľmi vynachádzavým prvkom sú skoky nástrojov do jednooktávového unisona – do pôvodnej čistej kvinty, ktorou celá skladba začína. Tento materiál je charakteristický rytmom a hráčskou razanciou a až na malé výnimky je melodicky nehybný.
Druhým typom materiálu je citát starej poľskej cirkevnej piesne Już się zmierzcha, ku ktorej sa Górecki vracia už po tretíkrát (predtým ju použil v skladbách Choral w formie kanonu a v Muzyke staropolskej). Uchvátila ho pravdepodobne najmä jej symetrická stavba – šesť päťtaktových fráz je zoskupených v trojdielnej forme, kde každý diel má desať taktov. Táto pieseň je spracovaná na spôsob cantu firmu, ktorú kontrapunticky sprevádzajú rak, inverzia a rak inverzie. Tieto sú umiestnené do rôznych tónin v čo najostrejšom strete, pričom nevstupujú naraz, ale tak, aby pri nástupe nového hlasu zaznel interval veľkej septimy. Part cantu firmu bol zverený viole, ktorá má jemne vyčnievať. Výsledný efekt je chmúrny, vo svojom pomalom tempe prináša pocit netrpezlivosti a dusna.
Tento materiál zaznie v prvom diele štyrikrát, pri každom opakovaní v násobku pôvodnej dĺžky, čo len potvrdzuje Góreckého zaujatie symetriou v časových proporciách. Górecki buduje formu z dvoch blokov podobným spôsobom ako pri skladbe Refren, s pomocou rozpínania a zmršťovania blokov.
David Kopplin vo svojej eseji o „koncepte času“ v Góreckého kvartetách vidí vo vstupnej časti jasný zámer: z exponovanej piesne je nemožné vycítiť, čo sa bude diať v ďalšom priebehu skladby. Jednotlivé hlasy vstupujú bez zreteľných nástupov, Górecki zároveň predpisuje hru od špičky (bez „ataku“) a bez vibrata, čo taktiež umocňuje pocit bezčasovosti.

Con massima passione...

„Stredné Allegro možno považovať za obraz muzicírovania, ktoré zažil Górecki v Zakopanom, Dzianisze a Chochołówe,“ píše Adrian Thomas vo svojej knihe o Góreckom. Hudobníci sú rozdelení na dva páry, z ktorých jeden pár hrá melódiu a druhý ostré akordické ostinato. Melódie sú rozdrobené na útržky, sú nepravidelne zasekávané a opakované.
Vnútorne je druhý diel zložený zo štyroch úsekov, ktoré však tvoria jednoliaty celok a nestoja voči sebe v protiklade. V prvom úseku hrajú violončelo a viola paralelne v intervale veľkej nóny  melódiu, ktorá postupne rozširuje svoj rozsah smerom nahor. Pohybujú sa v rámci oktatonickej stupnice (či módu 2:1). Prvé a druhé husle hrajú ostinato – druhé husle hrajú trojzvuk d1-cis2-e2, prvé husle rozkladajú trojzvuk cis2-e2-dis3.
Prvý úsek končí zmenou úloh – violončelo a viola preberajú ostinato.
V druhom úseku nad týmto ostinatom hrajú melódiu prvé a druhé husle, tentoraz v intervale veľkej tercie. Sekundovými krokmi sa pohybujú po škále celotónovej stupnice. Husle hrajú doškálne tercie, neskôr sa znovu pohybujú v škále oktatonickej stupnice.
V treťom úseku ostinato opäť preberajú prvé a druhé husle vo svojej pôvodnej podobe. Violončelo a viola znovu hrajú svoje „organum“ v intervale veľkej nóny. Górecki použil v tejto melódii väčšiu časť prvej frázy piesne Już się zmierzcha, dávajúc jej tak nový charakter – „goralizuje ju“.
Posledný, bitonálny úsek je postavený z dvoch akordických vrstiev. Každá z vrstiev kadencuje
T-S-T, T-D-T, pričom harmonický pohyb sa deje vždy v dvoch tóninách súčasne, v dôslednom protipohybe dvoch vrstiev. Proti sebe postavené akordy sú vo vzťahu terciovej príbuznosti ako c mol/A dur, B dur/D dur, neskôr v dominantnom pomere ako g mol/D dur, b mol/F dur. Melodika je opäť nehybná. Od miesta označeného pokynom con massima passione – con massima espressione sa začína pomaly vynárať čistá kvinta d1-a1 hraná vo všetkých nástrojoch. Od taktu 295 vstupuje aj súzvuk zložený z čistých kvínt navrstvených na seba v intervaloch malej nóny (od veľkého C). Všetko dianie je však neustále opakované, hudobný dej sa premieňa postupne a trpezlivo. Ku koncu sa Górecki striedaním týchto navrstvených kvínt a neskôr aj zaznievaním pôvodnej čistej kvinty vracia k východiskovému materiálu predstavenému na začiatku kvarteta – kruh sa pomaly uzatvára.
Hudba je dravá, živá, pulzujúca, zbavená melodiky. Tvrdohlavo, priam maniacky sa sústredí na kontrovanie a „rezanie“ do strún (viď pokyn „nešetriť slákom!“). Vírením melodických fragmentov utkaných zo základnej goralskej ľudovej praesencie – kontrovania, škrípania strún – Górecki poslucháča opäť vytrháva z bežného ponímania časového priebehu.

Katarzia v pobobe kódy

Posledný diel tvorí zopakovanie kánonu (cantu firmu) v celej dĺžke. Kóda je vybudovaná z troch akordov: Ges dur, Des dur a B dur. Postavené sú vo forme kvartsextakordov – nie sú spojené podľa pravidiel harmónie“, ale skáču; najprv o kvintu vyššie, potom o malú terciu nižšie. Nad posledným akordom zaznie jemne akcentovaný tón (v pp) a1, ktorý koncu dáva akýsi pocit zmierenia, zjemnenia.
Záver kvarteta prináša pocit pokoja a uvoľnenia po bujarej veselosti. Je tento pocit zároveň metaforickým prepojením „duchovného“ (chorál) a „svetského“ (tanec), posvätením sveta svetského a zemitého? A je záverečné opakované a1 (prázdna struna) nad kvartsextakordom B dur naznačenou výzvou k zaiskreniu goralských kvínt alebo prostým ustálením toku (naše uši predsa privykli omnoho ostrejším súzvukom ako relatívne konsonantným...)? Kopplin vidí v takejto hudobnej podobe nádeje, viery a pokoja, chýbajúcej v drvivej väčšine novej hudby, jeden zo základov Góreckého úspechu na Západe.
Takéto ponímanie formového priebehu – nastolenie určitého konfliktu alebo stretu (v tomto prípade postavenie ostrých goralských kvínt proti chmúrnemu pomalému chorálu), trpezlivo budovaná gradácia hudobného toku smerujúceho k dramatickému vyvrcholeniu a katarzia v podobe kódy, plná pokoja, často spojená s využitím materiálu pochádzajúceho z poľskej renesancie – sa ustálilo v Góreckého tvorbe približne v 60. rokoch ako jeden z uprednostňovaných postupov. Skladby ako Muzyka staropolska, Canticum Graduum, Muzyczka IV či 2. symfónia sú príkladmi tohto riešenia. Kompozičnou stavbou sa Górecki v 1. sláčikovom kvartete vracia k týmto dielam.

Vo vysielaní Rádia Devín

Relácia Skladatelia, diela, interpreti 30. augusta o 21:00. Kronos Quartet


Zdroje:

BOLESŁAWSKA-LEWANDOWSKA, B.: ‚Był na czele peletonu‘ – rozmowa o Henryku Mikołaju Góreckim z Adrianem Thomasem. In: Ruch Muzyczny, 2011/3. Dostupné cez:  http://www.ruchmuzyczny.pl/PelnyArtykul.php?Id=1636
KOPPLIN, D.: The Concept of Time in Górecki’s String Quartets. In: Polish Music Journal, 2003/6. Dostupné cez: http://www.usc.edu/dept/polish_music/PMJ/issue/6.2.03/Kopplin.html
SMOLKA, M.: Górecki : ritmico – marcatissimo – energico – furioso – con massima passione e grande tensione. In: HIS Voice, 6/2007, str. 18 – 22.
THOMAS, A.: Górecki.  Oxford, Oxford University Press: 1997; poľský preklad: Kraków, PWM, 1998.
Thomas, A.: „Intense Joy and Profound Rhythm“: An Introduction to the Music of Henryk Miko³aj Górecki. In: Polish Music Journal, 2003/6. Dostupné cez: http://www.usc.edu/dept/polish_music/PMJ/issue/6.2.03/ThomasIntro.html
TROCHIMCZYK, M. (ed): Composing is a Terribly Personal Matter. In: Polish Music Journal, 2003/6. Dostupné cez: http://www.usc.edu/dept/polish_music/PMJ/issue/6.2.03/GoreckiKatowice.html

Diskografia:

String Quartets, EMI Music Poland. Silesian String Quartet
String Quartets 1, 2, 3. Nonesuch. Kronos Quartet.




Aktualizované: 15. 03. 2016