Logo HŽ

Steve Reich: Different Trains

Skladba Different Trains má v Reichovej tvorbe výnimočné postavenie. Začína ňou jeho nové kompozičné obdobie, v ktorom sa sústreďuje na prácu so slovom, no zároveň je aj osobnou a naliehavou výpoveďou o udalostiach, ktoré sa ho vzhľadom na jeho židovský pôvod priamo dotýkajú a sú zároveň dôležitým historickým medzníkom a dosiaľ neuzatvoreným celospoločenským problémom. Výnimočnosť Different Trains potvrdilo v roku 1989 aj prestížne ocenenie Grammy v kategórii Najlepšia súčasná skladba.

Americký skladateľ Steve Reich si vraj spomedzi svojich skladieb najviac cení trojicu kompozícií: Different Trains, Music for 18 Musicians a Tehillim. Tak sa aspoň vyjadril pri svojej návšteve Bratislavy v roku 2005, keď bol hlavným hosťom festivalu Melos-Étos. Different Trains vtedy zazneli v interpretácii Zwiebelovho kvarteta. Ďalšiu možnosť vypočuť si toto dielo ponúkajú tohtoročné BHS.

Medzi New Yorkom a Los Angeles  

Keď sa v Európe rozpútala 2. svetová vojna, mal Steve Reich iba tri roky. Jeho rodičia boli vtedy už dva roky rozvedení, a keďže matka sa presťahovala do Los Angeles, strávil malý Steve značnú časť vojnových rokov na cestách medzi bydliskom otca, New Yorkom, a svojím novým domovom v Los Angeles. V detstve vnímal tieto výlety vlakom ako „vzrušujúce a romantické“, no keď sa v dospelosti ohliadol za týmto obdobím, uvedomil si, že ako Žida by ho v tom čase v Európe čakal iný, omnoho tragickejší osud. Uvažovanie nad vlastnou identitou a historickým vedomím, ku ktorému ho táto jeho životná paralela doviedla, sa stalo inšpiráciou pre vznik skladby Different Trains. Diffrent Trains, to sú rozličné vlaky, ale aj rozličné životné príbehy ľudí cestujúcich vlakom v čase 2. svetovej vojny po americkom kontinente a tých, ktorí boli v rovnakom čase v Európe prevážaní „inými vlakmi“ smerujúcimi do koncentračných táborov. Skladba je vystavaná z útržkov výpovedí Američanov a európskych Židov o tomto období.

Ich intonácia, melódia, rytmus, tempo a farba sa stali základom hudobného materiálu prechádzajúceho do inštrumentálnej podoby, ktorú interpretuje preslávené sláčikové kvarteto Kronos Quartet. Hovorená reč tu netvorí len významovú kostru skladby a jej slová nie sú len nositeľmi verbálnej informácie, ale sú zdrojom a pôvodcom samotného hudobného diania. Reč sa u Reicha stáva autonómnym kompozičným materiálom bez nutnosti zbavovať jej jednotky, teda slová, ich pôvodnej funkcie v jazyku .  

Hudobný dokument    

Different Trains sú napísané pre sláčikové kvarteto a magnetofónový pás. Nahrávka na páse je kombináciou troch druhov zvukového materiálu:  

1.         magnetofónové slučky s ľudským hlasom,

2.         ich rytmické a melodické imitácie Kronos Quartetom,

3.         zvuky lokomotív a vlakov z 30. a 40. rokov, teda z obdobia skladateľovho detstva.    

Hlasy na nahrávke patria skladateľovej sedemdesiatročnej vychovávateľke Virginii, osemdesiatročnému Lawrencovi Davisovi – vyslúžilému „porterovi“ v lôžkových vagónoch premávajúcich medzi New Yorkom a Los Angeles – a skladateľovým rovesníkom Rachelie, Paule a Rachel, ktorí prežili holokaust a po vojne emigrovali do Spojených štátov. Z rozhovorov s týmito ľuďmi potom skladateľ vybral krátke hovorené úseky, ktoré čo najpresnejšie zaznamenal do nôt. Na rad prišli party pre tri sláčikové kvartetá, ktoré hovorenú reč imitovali. Tento zvukový materiál, spolu s nahrávkami vlakov, je zaznamenaný na magnetofónovom páse, ku ktorému sa pri živom predvedení pripája štvrté sláčikové kvarteto. Dá sa povedať, že kompozícia Different Trains má črty umeleckého hudobno-poetického dokumentu, pretože Reich v ňom pomocou techniky zachytáva reálne zvuky (hlasy ľudí rozprávajúcich svoj príbeh a zvuky sirén) podobne, ako filmová kamera zachytáva skutočné udalosti.

Skladba má tri časti, ktoré znejú nepretržite bez prestávky: Amerika – pred vojnou, Európa – počas vojny a Po vojne. Prvá časť opisuje obdobie pred vojnou, využíva zvukomaľbu v sláčikoch ako metaforu vlaku a pohybu vôbec. V druhej časti sa charakter skladby mení. Sirény už neevokujú zvuk lokomotívy, ale skôr vojnový poplach. Faktúra sa zahusťuje a zrýchľuje sa striedanie rytmických patternov. Tretia časť opisuje situáciu po skončení vojny, kedy Rachelie, Paul a Rachel emigrujú do Ameriky. Krátko pred jej začiatkom postupne nastáva úplné ticho so slabo znejúcimi sirénami v pozadí ako pietne zastavenie sa nad obeťami vojny. Formálny priebeh skladby zodpovedá patternom, ktoré sú vytvorené hovorenými úsekmi v slučke. Charakter hudby sa mení s každým príchodom nového citátu. Napriek tomu cítiť určitý oblúk s dynamickým vrcholom v strednej časti kompozície.    

Opakovanie a vrstvenie    

„Ak chceš písať tonálnu hudbu, prečo ju nepíšeš?“ Túto otázku Reichovi údajne položil jeho učiteľ Luciano Berio, keď si prezrel niektoré z jeho raných skladieb. „A odvtedy sa o to snažím...“ znie jeho odpoveď z roku 2006. Vďaka tomuto snaženiu sa stal jedným z iniciátorov smeru, ktorý Michael Nyman neskôr nazval minimal music. V čom je Reichova hudba minimálna? Čo je v Different Trains redukované? Dá sa povedať, že ide o redukciu formálnej výstavby hudobného diela v prospech akcentovania detailu. Reichova hudba je opakovaním prepracovaných a rytmicky bohato štruktúrovaných úsekov, ktoré sa pozvoľna striedajú v kontinuálnom hudobnom prúde.

Tieto úseky na seba nadväzujú, plynulo prerastajú jeden do druhého, a hoci cítime dualizmus napätia a uvoľňovania, nemožno hovoriť o ich hierarchickom usporiadaní. Úseky, okamihy či hudobné situácie svojím neustálym opakovaním umiestňujú poslucháča do „ustavičného teraz“ (pojem Petra Kofroňa). Reich ho využíva ako prostriedok zosilnenia významu, stvárnenia emocionálne vybičovanej situácie a rituálneho očisťovania sa od traumy holokaustu. V Reichovom vrstvení a opakovaní útržkov viet môžeme nájsť paralelu s Warholovým zmnožovaním dokumentárnych fotografií (elektrické kreslo, autonehoda...), ktoré malo zosilniť emócie spojené s týmito objektmi.

 

....viac v aktuálnom čísle HŽ... 




Aktualizované: 12. 07. 2016